Našťastie malej oslávenkyni to nevadí. Spí ako dudok aj pri indiánskej hudbe, ktorá sa rozlieha pod otvorenými oknami. Staršia štvorročná vnučka zatiaľ už absolvovala trampolínu, šmykľavku, hru s bábikami v domčeku a začína sa trošku nudiť.
V kúte na stolíku zbadám sklenený šach. A tak si k nemu sadáme. - Pozri, pešiaci môžu chodiť iba po jednom políčku a všetci strážia kráľa a kráľovnú. - vysvetľujem. - Aj princeznú? - pýta sa malá a od tej chvíle sa šachovnica mení na ozajstné kráľovstvo, kde kone preskakujú pešiakov, strelci strieľajú medvede a kráľ s kráľovnou pozývajú na návštevu susedného kráľa. Nie je to obyčajná zdvorilostná návšteva. Všetci spolu pijú kávu a tancujú.
Oslávenkyňa sa medzitým zobudila, je čas na tortu /mňam/ a ako darček si sama sebe nadelila, že bude namiesto lezenia chodiť, držiac sa za ruky ako veľká slečna.
Potom, o chvíľu neskôr, keď prichádzajú ďalší gratulanti /3,5 ročná kamarátka s 2 ročným bratom/, to už nikto nestíha sledovať. A keď je už rušno najväčšie, vychádzame von a dievčatá na ulici na Račianskych hodoch pri indiánskej hudbe tancujú, sukne sa im krútia a pohyby majú krásne nemotorné. Pridáva sa asi 2,5 ročný chlapček, ktorý dáva do tanca ozaj všetko a stále padá, ale nevzdáva to. Oslávenkyňa visí za ruky a dupká do taktu. Neskôr, keď už nevládze, aspoň sa pohojdáva na rukách.
Keď odchádzame, neustále sa jedna cez druhú vypytujú, kedy pôjdeme zase tancovať, bábo v kočíku ešte stále kope nožičkami a všetci trochu ľutujeme, že je už večer, veď bolo tak fajn.
