Tak ako k životu patrí narodenie dieťaťa, dospievanie, choroby či sex, patrí k nemu aj staroba. Tabuizovaná, málo zaujímavá téma pripomínajúca časy socializmu, keď sa všetko neproduktívne a vymykajúce priemeru schovávalo a potlačovalo. Ale starých ľudí je čoraz viac a aj preto je potrebné nájsť si vzájomne vhodný vzťah medzi tak rozdielnymi generáciami už od detstva, aby takýto viacgeneračný život bol samozrejmejší a hlavne aby sme si viac rozumeli. Aby sa menej často stávalo, že starí ľudia, keď sa cítia vytláčaní a ohrozovaní, odtláčajú mladých v obchode, v autobusoch a mladí sa im poza chrbát vysmievajú a odsudzujú ich alebo prinajmenšom majú pocit, že im zavadzajú.
Preto som sa na knihu Daniela Heviera Starí ľudia voňajú ako orechové listy tešila tak, ako na mnohé iné kvalitné diela od tohto autora. Kniha určená nielen pre deti, skôr pre celé rodiny, aj keď je písaná formou zvedavých otázok najmladšej generácie o tom ,,prečo,,? Nakoľko každá rodina je iná, príbehy v tejto knihe sú len návod, ako sa rozprávať s deťmi o rozdieloch medzi generáciami a tom ako sa navzájom pochopiť. Pán Hevier vložil do svojho diela okrem nápadu, odborného spracovania a nádherných farebných ilustrácií aj riadnu kopu citu a človečiny.
Tak ako povedal p. Štepka vo svojej hre: „Bodaj by tá človečina ľuďom voňala.“
A ja ešte za seba dodávam: Starí ľudia nepotrebujú pocit, že sú mladí, vitálni, produktívni, nepotrebujú ,,doháňať,, to zmeškané vo svojom živote, oni potrebujú pokoj, porozumenie a lásku aspoň od svojich najbližších. A pokiaľ ešte vládzu, pestovať si pre nich vhodné koníčky.
