Majú sladkých sedemnásť, no nechcú byť sladké. Chcú, aby ich brali vážne, chcú byť dospelé, nechcú čakať, chcú si užívať. Oni sú tie aktívne, akčné a berú si od života, čo chcú. Túžia po obdive, po rešpekte a pritom nechcú pre to spraviť nič namáhavé. Chcú to hneď a ľahko. Má to byť zábava, ako keď otvoríš fľašu a napiješ sa.
Aj tie ,,moje", čo som s nimi cestovala, boli také. Bohémky - a pritom tak zraniteľné. Možno sa v tomto blogu spoznajú.
Dievčatá, užívajte si vašich 17 - násť /alebo koľko to máte/, nech vás alkohol nepremôže. Lebo piť v sobotu ráno o 10,00 hodine priamo z fľaše vo vlaku na ceste domov z piatkovej zábavy, no ... aspoň za uváženie to stojí.
V sedemnástich treba snívať a voľne lietať, nie omámené padať do pazúrov dravcov alebo na zem s polámanými krídlami.
Päť mladých zranených čajok. A pije ich čím ďalej viac.
