Kto má záujem o kratšiu verziu (v kocke) a nechce sa mu čítať, tak základné informácie z článku (nie tak podrobne) nájdete aj na tomto Instagram profile (https://www.instagram.com/dejiny_dejin/), ktorý je k dispozícii aj v informáciách o autorovi dole.
„Dobre organizovaná milícia je nevyhnutná v záujme bezpečnosti slobodného štátu; právo ľudu držať a nosiť zbraň nesmie byť preto obmedzované.“
Takto podobne začínal môj prvý blog na tému problému zločinov so zbraňou a druhého dodatku ústavy. V minulosti som rozoberal konkrétne ideologické a faktické rozdiely oboch strán. Dnes by som sa chcel zamerať na to, v akých podmienkach druhý dodatok vlastne vznikol, a čo konkrétne znamená.
Podmienky vzniku
Druhý dodatok bol spoločne s prvými desiatimi dodatkami ústavy, známymi ako Bill of rights (listina práv), ratifikovaný 15. decembra 1791. Pod listinu práv sa môže v pokoji a so zásluhami podpísať James Madison, ktorý sa pričinil rovnako ako pri vytvorení ústavy a je jedným z otcov zakladateľov, spoločne s Georgeom Washinstonom, Thomasom Jeffersonom, Johnom Adamsom, Benjaminom Franklinom, Alexandrom Hamiltonom a Johnom Jayom.
Nápad, z ktorého vôbec vznikla myšlienka na takéto právo pochádza, samozrejme, z Anglicka. I keď jeho filozofická podstata existovala už veľmi dávno. V roku 1689 môžeme nájsť predchodcu druhého dodatku v siedmom článku English Bill of rights v znení: „Aby poddaní, ktorí sú protestanti, mali na svoju obranu zbrane vhodné pre ich podmienky a ako to povoľuje zákon.“ To prioritne neznamenalo, že ľudia môžu chodiť so zbraňami ako na divokom západe a pri prvej bitke rozstrieľať polovicu mesta. Zákon dával právo, aby v prípade tyranskej vlády koruny, mohol parlament využiť právo obrany a mohol klásť ozbrojený odbor aj pomocou domových milícii.
Vcelku rovnaké myšlienky, môžeme nájsť v listoch federalistov, kde doslova Madison píše, že ambiciózne zásahy federálnej vlády do právomocí štátnych vlád by neostali bez odozvy jednotlivých štátnych vlád. V tomto súboji, kde by stála federálna vláda aj so svojou armádou, proti štátnym vládam s ich domoobranou, by federálna vláda nemala šancu, pre absolútny nepomer bojujúcich vojakov. V tomto prípade by armáda stála proti odporu milícii a ich dôstojníkov, ktorí sú vybraní medzi sebou a bojujú za spoločné práva. Toto vyhlásenie môžeme dnes už považovať za nereálne, keď sa pozrieme na status americkej armády.
Úloha milícii
Keďže v koloniálnej ére USA neexistoval nijaký systém regulárnej armády, obyvatelia kolónii sa združovali do miestnych milícii, ktoré v prípade potreby dokázali včas reagovať na prípadne nebezpečenstvo, napríklad útok indiánskych kmeňov. Takéto milície boli dôležité aj pri vojne o nezávislosť. Najmä v jej prvotných bitkách, napríklad pri Concorde, miestne milície boli hlavná ťažná sila bitky. Účasť v milíciach bola povinná pre belochov (černosi mali byť pripravení svojimi majiteľmi), zvyčajne od 18 rokov. Svoje cvičenia militanti vykonávali v špeciálne dni na to určené.
Neskôr v roku 1775 bola založená kontinentálna armáda na čele s Georgeom Washingtonom. Tým pádom zlatá éra milícii končí, ale nie úplne. Skôr by som povedal, že úloha domoobrany sa týmto mení. Úloha milícii dovtedy bola hlavná zložka obrany štátov, respektíve lokálnych oblastí. S nástupom kontinentálnej armády sa úloha mení na doplnkovú popri armáde, ktorá vykonáva hlavnú zložku obrany. Pôsobnosť milícii, neskôr v roku 1792 upravuje zákon, ktorý konkrétne hovorí aj o tom, kto bude členom milície, alebo aj ako musí byť pripravený.
Teoretický účel druhého dodatku
Ako bolo písané vyššie, už sám Madison, hovorí o možnosti občanov zvrhnúť tyranskú vládu pomocou organizovaných milícii. Účel druhého dodatku je teda teoretický, v dnešnej dobe nepoužiteľný. V prípade potreby revolúcie v USA, by minimálne museli nastať tieto možnosti:
Zjednotenie štátov alebo obyvateľstva proti vláde, čiže aj teoretická pripravenosť občanov na boj, tak ako to predpokladal zákon z roku 1792
Neposlušnosť ozbrojených síl
Príslušníci národnej gardy, ako jedinej aktívnej oficiálnej milície, by boli podstatný v prípadných bojoch
Ak teda účel dodatku, ktorý je chrániť slobodu a ľudské práva ozbrojenosťou a pripravenosťou na boj je zastaralý, aký je jeho účel? Ako súd rozhodol aj individuálny.
District of Columbia v. Heller
V roku 2008 najvyšší súd ( Supreme Court of the United States) rozhodol v pomere 5:4, že druhý dodatok zaručuje popri kolektívnemu právu tvoriť milície, ako kontrolný brzdu vláde, taktiež individuálne právo vlastniť zbraň na svoju obranu. Tým pádom vlastníctvo zbrane nie je podmienené službou v milícii. Toto rozhodnutie bolo v prípade dodatku zlomové, pretože dovtedy prevládal kolektívny názor na druhý dodatok. Posledný prípad, ktorý sa v tejto téme riešil na najvyššom súde bol v roku 1939 v prípade Miller v. Spojené štáty. Vtedy súd rozhodol, že federálny zákon, ktorý vyžaduje registráciu brokovníc nie je v rozpore s druhým dodatkom, pretože upílená brokovnica nemá vzťah k dobre organizovanej domoobrane.
Toto rozhodnutie zmenilo chápanie druhého dodatku a jeho interpretácia sa začala posúvať aj k individuálnym právam. Tomu nasvedčuje aj súdny spor, ktorý sa začal, keď prípad Heller ani nevychladol. McDonald v. mesto Chicago bol súdny spor, ktorý posunul rozhodnutie vo veci Heller na úroveň štátov a miest. V roku 2010 padlo rozhodnutie Najvyššieho súdu s odvolaním sa na precedens v prípade Heller, spolu so 14. dodatkom ústavy, ktorý hovorí: "Žiadny štát nesmie prijať ani presadzovať zákon, ktorý by obmedzoval výsady alebo imunity občanov Spojených štátov." V tomto prípade sú rozhodol, že občania majú právo na individuálne právo bez ohľadu na mesto alebo štát.
Kto rozhodne o oprávnenosti odporu voči federálnej vláde?
Otázky, ktoré súvisia s revolúciou alebo neposlušnosti občanov voči vláde, sa nezačínajú kto, ale čo a kedy. Neexistuje jediný človek alebo jediná inštitúcia, ktorá rozhodne o potrebe revolúcie. Poďme sa teda pýtať otázky čo a kedy. Čo rozhodne o právomoci občanov zvrhnúť vládu?
John Locke, anglický osvietenský filozof, hovorí, že medzi občanmi a vládou vzniká spoločenská zmluva, kedy sa občania vzdávajú niektorých svojich práv výmenou za ochranu a bezpečnosť, avšak majú svoje prirodzené práva, ktoré keď budú porušované môžu viesť k legitímnej revolúcie proti vláde. Locke formuloval myšlienku, ktorá sa stala základom pre všetky demokratické ústavy a to, že autorita vlády je odvodená od súhlasu poddaných.
Ďalej možno spomenúť definíciu tyranie v podaní Madisona: „Sústredenie všetkých mocí, zákonodarnej, výkonnej a súdnej, v tých istých rukách, či už jedného, niekoľkých alebo mnohých, a či už dedičných, samozvaných alebo volených, možno právom označiť za definíciu tyranie.“
Podobnú myšlienku nájdeme aj v úvahách, francúzskeho filozofa, Jeana-Jacquesa Rousseaua. Rousseau tvrdil, že ak vláda koná proti spoločenskej zmluvy občanov a porušuje ich základné práva, stáva sa automaticky nelegitímnou a občania majú dokonca povinnosť zakročiť.
Keď si zrhnieme myšlienky len týchto troch filozofov, môžeme vysloviť tézu že, federálna vláda by sa stala prirodzene nelegitímnou, keby začala porušovať obmedzenia, ktorými sa sama obmedzuje v záujme občianskych práv. Automaticky by odpor občanov a štátov aj pomocou zbraní a vycvičených milícii získal oprávnenosť. Neskôr v prípade úspechu by revolúcia svoju právnu legitimitu ospravedlnila svojim úspechom.
Na záver ...
Na záver blogu môžem povedať, že téma druhého dodatku, či už tá filozofická, ktorú som rozobral v tomto blogu, alebo tá štatistická, ktorú som rozoberal v inom blogu, je veľmi rozsiahla a každému, kto sa zaujíma o túto tému sa otvárajú dvere internetu, väčšinou ale toho anglicky hovoriaceho. Na slovenských stránkach som toho moc nenašiel a keď som našiel nebol som spokojný s informáciami. Jeden článok dokonca uviedol zlý rok ratifikácie druhého dodatku, a to o 80 rokov. Čo je o 80 rokov viac ako je odchýlka v aspoň trošku vedeckých článkoch. Druhý článok bol len komentár istého novinára, ktorý sa mi ale nezdal z oblasti histórie a podmienok vzniku presvedčivý. Ďalší článok bol platený, tak tu to máte zadarmo v inej forme. Ale našiel som aj diplomovú prácu istého českého študenta, ktorú môžem odporučiť každému, koho by téma zaujala. Je tam naozaj táto téma do bodky rozpracovaná.
Vývin kontroly zbraní a druhého dodatku je v tejto chvíli vo hviezdach. Po výhre Donalda Trumpa bude určite druhý dodatok v bezpečí zo strany federálnej vlády.
Zdroje:
ústava USA v slovenskom znení,
https://www.battlefields.org/learn/articles/10-facts-founding-fathers
Englsih Bill of rights 1689 v českom znení
https://www.nps.gov/mima/learn/historyculture/the-militia-and-minute-men-of-1775.htm
https://www.britannica.com/event/District-of-Columbia-v-Heller
https://www.nraila.org/what-is-the-second-amendment-and-how-is-it-defined/
