„Dobre organizovaná domobrana je nevyhnutná v záujme bezpečnosti slobodného štátu; právo ľudu držať a nosiť zbrane nesmie byť preto obmedzované.“
Takto znie druhý dodatok ústavy Spojených štátov amerických. Tento dodatok bol ratifikovaný v roku 1791a posledné desaťročia sa stal jednou z hlavných tém americkej spoločnosti. Rozruch ohľadom tohto dodatku sa spája, najmä, so streľbou na školách a ozbrojenými útokmi v USA. Posledné roky strach z ozbrojených útokov v Amerike prudko rastie.
Na tento problém sa väčšina Americkej spoločnosti pozerá dvomi okuliarmi. Prvé vidia riešenie v podobe zväčšenej kontroly zbraní, druhé okuliare naopak riešenie zhmotňujú v podobe ľahšieho prístupu k zbraniam v prospech "dobrých" ľudí. Ako to teda je ?
Obrovská podpora republikánov
Bývalý prezident Donald Trump, senátor Ted Cruz alebo aj iní politici, hlavne predstavitelia republikánskej strany, sa vyjadrili na podporu zbraní v USA. Napríklad podľa Cruza znamená, že druhý dodatok nesmie byť obmedzený, presne to, čo je písané v ústave. Trump sa na konferencii Amerického zväzu držiteľov strelných zbraní (NRA) vyjadril, že masové streľby nie sú problém zbraní.
Obhajoba zbraní a s ňou obhajoba druhého dodatku patrí spravidla k činnostiam republikánskej scény. Z dát z roku 2017 vieme, že 77% členov NRA sú republikáni. Momentálny líder NRA Charles L. Cotton je taktiež veľký obhajca zbraní. Napríklad Texas, ako štát s veľkou republikánskou podporou, povolil nosiť zbraň na verejných miestach bez zbrojného preukazu.
Takže môžeme s čistím svedomím povedať, že pre republikánov je druhý dodatok text, ktorý budú vedieť v noci, keď sa zobudia.
Prečo je NRA proti kontrole zbraní?
Hoci sa bežný človek z Európy, kde je silná kontrola zbraní, môže pýtať túto otázku, NRA dáva na ňu celkom presvedčivo znejúce odpovede.
Azda najsilnejším argumentom NRA je, že keď sa obmedzí právo ľudí dostať sa k zbraniam legálnou cestou, budú ohrození zločincami, ktorí si zbraň zaobstarajú nelegálnou cestou. K tomuto vyjadreniu prikladá štúdiu z roku 2016, ktorú vypracoval úrad pre justičnú štatistiku (Bureau of Justice Statistics) a jej cieľom bolo zistenie, ako sa k zbraniam dostali väzni, ktorí ich použili pri páchaní trestných činov. Výsledkom bolo, že len 10,1% väzňov si kúpilo zbraň v určenom obchode. To znamená že 89,9% väzňov sa dostali k zbrani cestou nelegálnou, prostredníctvom čierneho trhu, alebo krádeže, alebo im zbraň kúpila iná osoba.
Ochrana obyvateľov znamená, predsa možnosť chrániť sa!
NRA tvrdí, že najlepším spôsobom ochrany obyvateľov je dať im možnosť ochrany. Znie to typicky americky, ale podstatou je, že keď bude viac dobrých ľudí, ktorý majú zbraň znamená to, že bude klesať kriminalita. Takže, podľa tohto názoru môžeme tvrdiť, že keď bude väčšia časť "slušného" obyvateľstva vyzbrojená, tak potlačí tú neprispôsobivú menšinu.
Background check nefunguje. Aké sú možnosti?
Background check (možno preložiť ako test minulosti) je spôsob, ktorý zisťuje tresnú minulosť záujemcu o kúpenie zbrane. Podľa NRA tento test nefunguje a dá sa ľahko obísť.
Ako protiklad k background check by mohla byť, podľa NRA, kontrola kriminality. Kontrola kriminality sa zameriava na poskytovanie dostatočnej podpory orgánom činných v trestnom konaní a prísne tresty pre držiteľov zbraní, ktorí sa dopustili trestného činu. Takýto projekt sa rozbehol v Richmonde, kde sudcovia začali dávať zločincom dlhé tresty. Rapídne sa znížil počet vrážd a trestných činov.
Názor väčšiny?
Samotní zástancovia kontroly zbraní, majú v rukávoch esá v podobe prieskumov (Quinnipiac Poll 2018), kde 97% Američanov podporuje test minulosti a nižšie percento ľudí, ale stále dosť vysoké, podporuje aj iné obmedzenia, ohľadom predaja zbraní. Postoj podporovateľov kontroly zbraní, je teda, že viac kontroly zbraní a obmedzenie predaja, zníži smrť spôsobenú zbraňou. Naopak, postoj odporcov kontroly je úplne opačný, ale má rovnaký záver. Menej kontroly pre poctivých a dobrých ľudí, môže zamedziť zločinnosti a smrtiam spôsobených zbraňou.
A čo ostatní?
Pri otázkach, kedy chceme zistiť, či je v tejto krajine toto problém, tak by nebolo na škodu sa pozrieť na ostatné krajiny. A toto je argument, ktorý dokáže rozobrať na kúsky dôvody pre úplné zachovanie druhého dodatku.
Počet obyvateľov Európy je okolo 450 miliónov (Eurostat). Počet zbraní v Európe je takmer 80 miliónov. Ale teraz číslo, ktoré jednoznačne vyhráva pre mňa tento spor, je číslo úmrtí spôsobených zbraňou, a to je, podľa Flemish peace institute 6700 ročne. Zatiaľ čo v USA je to neuveriteľných 48 830 za rok 2021.
Ďalší strašidelný pomer je počet zbraní vlastnených na 100 jedincov, a to je 120,5 zbraní. Ďalším zarážajúcim faktom je pomer úmrtí spôsobených zbraňou. Tento pomer je okolo 4-4,5 úmrtí na 100 000 ľudí. Za USA sa dostal napríklad Afganistan, India, Laos alebo aj Kambodža. Na druhej strane sú aj horšie krajiny, ako Venezuela, Salvádor alebo Mexiko.
Prečo vlastne existuje druhý dodatok ústavy?
Druhý dodatok vychádza z filozofie, že ľud má absolútne právo zhodiť vládu pokiaľ sa stane tyranskou. Túto teóriu sám obhajoval James Madison. Spoločenská teória druhého dodatku panovala až do roku 2008, keď najvyšší súd uznal individuálne právo jednotlivca, a to, že vlastníctvo zbrane nie je podmienené službou v milícii. Viac na túto tému sa môžete dočítať v mojom blogu na tému podmienkach vzniku druhého dodatku.
Politický boj dvoch strán
Z právneho hľadiska by zrušenie druhého dodatku nebol problém, podobne ako dvadsiaty prvý dodatok zrušil platnosť osemnásteho dodatku týkajúceho sa prohibície v Spojených štátoch. Platí, ale, že tento problém je viac politický ako právny. Je to beh na dlhé trate, kde na strane zbraní bude Republikánska strana a na opačnej strane Demokratická strana.
