Kto má záujem o kratšiu verziu (v kocke) a nechce sa mu čítať, tak základné informácie z článku (nie tak podrobne) nájdete aj na tomto Instagram profile (https://www.instagram.com/dejiny_dejin/), ktorý je k dispozícii aj v informáciách o autorovi dole.
Slovník výrazov:
Kapitalizmus - bežne označuje ekonomický systém, ktorý sa zakladá na súkromnom vlastníctve výrobných prostriedkov a súťaži súkromných podnikov na trhu a (sekundárne) aj na veľkej individuálnej podnikavosti, úsilí o dosiahnutie zisku a sústavnom reinvestovaní zisku. (Wikipédia)
Feudalizmus - ekonomický systém, platný hlavne v stredoveku, ktorý funguje na lénnom systéme. Léno, napríklad pôda, bola poskytnutá jednou osobou (šľachtic) druhej (poddaný) do držby. Táto osoba bola doživotne spätá s touto pôdou a vykonávala na nej prácu, z ktorej časť úžitku patrila majiteľovi pozemku (šľachticovi). (formulácia autora)
Komunizmus - ekonomický systém, ktorý sa zameriava na vytvorenie spoločnosti, kde by nebolo vlastníctvo produktívnych prostriedkov súkromné, a kde by výrobné prostriedky (pôda, továrne, atď.) boli v rukách spoločnosti ako celku. Hlavným cieľom komunizmu je odstrániť triedny rozdiel a vytvoriť spoločnosť bez tried, kde by ľudia žili v rovnosti a spoločnom prospechu. (ChatGPT, upravené)
Predkapitalistické myslenie
Obdobím stredoveku sa vyznačuje hlavne feudalizmus, ako typ ekonomického a hospodárskeho uvažovania. Je potrebné povedať, že feudalizmus sa nerovná stredovek. Feudalizmus označuje totiž dlhšie obdobie dejín, ako samotný stredovek. Tento systém vytváral v spoločnosti pevnú hierarchiu. Panovník poskytol šľachticom pôdu výmenou za vernosť a vojenské služby. Poddaní dostali pôdu šľachticov do držby, kde pracovali a odvádzali značnú časť úrody šľachticovi. V stredoveku je platenie v naturáliách ustálené, ako bežný platiaci systém. Ideu hierarchie výrazne podporovala aj cirkev. Feudálna hierarchia usporiadania spoločnosti mala byť dokonalým božským poriadnom spoločnosti.
Práve feudálne usporiadanie spoločnosti a kresťanstvo tvorili silnú brzdu rozvoju ekonomiky. Predstava toho, ako poddaní ide za svojím pánom (ani sa k nemu nedostane) s tým, že má dokonalý obchodný nápad je vcelku vtipná a hlavne nereálna. Takýto odvážny človek by sa aj ťažko hľadal, pretože všeobecná predstava o bohatstve bola taká, že bohatstvo sa rovná hriech. A keď už bol niekto bohatý, bolo žiadúce aby prebytok peňazí daroval chudobným alebo pomohol financovať nekapitálne veci, napríklad stavbu kostola (kostol je nekapitálny, pretože z jeho postavenia nebudú produkované zisky investorovi). Toto myslenie odráža aj evanjelium podľa Matúša (19:24): „Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“
Kresťanská reformácia
Dlhodobá nespokojnosť s ideami a monopolom katolíckej cirkvi v Európe pomaly viedli k rôznym reformáciám. Najznámejším cirkevným reformátorom bol Martin Luther. Jeho 95 téz, ktoré pribil na dvere kostola, sa stalo symbolom reformácie v Európe. Týchto 95 téz bolo namierených, tak ako sa to učia aj deti na základnej škole (dúfam), proti systému odpustkov v katolíckej cirkvi. Martin Luther sa napokon stal sám zakladateľom svojho kresťanského smeru Luteránstva.
V prúde reformácii sa začalo objavovať meno Ján Kalvín. Kalvín sa stal vedúcou hlavou reformácie vo Švajčiarsku a vo Francúzsku. Podľa jeho mena vzniklo aj ďalšie reformné náboženstvo, Kalvinizmus. Práve Ján Kalvín dával do popredia myšlienky, ktoré sú pre kapitalizmus dnes také známe. Sústrediť sa na prácu, prácu treba vykonávať poctivo, treba pracovať najlepšie ako viete, musíte byť šetrný. Podľa sociológa Maxa Webera, protestantská etika bola dôležitým faktorom hospodárskeho úspechu protestantských skupín v raných fázach európskeho kapitalizmu; keďže svetský úspech sa dal interpretovať ako znak večnej spásy, intenzívne sa oň usilovali. Za hospodársky významné aspekty etiky kalvinizmu Weber považoval aj jeho odpor k uctievaniu tela, jeho dôraz na náboženskú povinnosť plodne využívať zdroje, ktoré má každý jednotlivec k dispozícii od Boha, a jeho usporiadanosť a systematizáciu spôsobu života.
Zmena myslenia ľudí
Okrem katolíckej reformácie mali vplyv na vznikanie kapitalizmu aj nové ideové prúdy v Európe. Humanizmus, osvietenstvo, individualizmus a zárodky liberalizmu sa tak isto stali hnacím motorom kapitalizmu, ktorý sa pomaly spúšťal a predpovedal hospodársky a ekonomický vývoj, ktorý ešte ľudstvo nezažilo.
V stredoveku (ale aj predtým) boli ľudia toho názoru, že bohatstvo jednej strany je na úkor druhej strany. Keď jeden kmeň zobral zlato druhému bolo to na škodu okradnutého kmeňa. Toto myslenie sa ale postupom času zmenilo a ľudia prišli na to, že môžu bohatnúť bez toho aby niekomu škodili. Obchodné cesty medzi Americkými kolóniami a Európou mohli fungovať a prekvitať bez toho aby bol obchod s Indiou zničený. Tak isto aj ľudia prichádzajú na to, že môžu tvrdo pracovať a bohatnúť bez toho aby škodili napríklad svojim susedom. Rovnako v dnešnej dobe môžete mať dve práce a nie je to na škodu tomu, kto má len jednu.
V dôsledku, napríklad, vedeckého pokroku ľudia začali veriť, že sa im investované peniaze vrátia, ak nie znásobia. Z tohto dôvodu boli ochotnejší poskytovať úvery, ktoré začali štartovať spoločenskú ekonomiku, z dôvodu vznikania nových podnikov.
Treba, ale podotknúť, že začať podnikať vôbec v tej dobe nebolo ľahké a pre istú časť obyvateľstva ani možné. Vo väčšej časti Európy (napríklad aj v Uhorsku) panoval ešte tvrdý feudalizmus.
Kríza feudalizmu
Narastajúce individualistické myšlienkové prúdy, rovnako ako oslabenie pápežskej politickej moci v Európe, prospeli k oslabeniu feudalistického systému. Nakoniec aj Napoleonské vojny boli posledné klince do rakvy feudalizmu. Vo víre revolúcii v 19. storočí prišla aj zmena ekonomického systému. Vo Francúzsku definitívnu bodku za feudalizmom dala francúzska revolúcia v roku 1789. V Anglicku boli o vyše sto rokov popredu a anglická revolúcia dala jedny z posledných rán feudalizmu v Anglicku. Nemecko, Rakúsko a Uhorsko definitívne zakopali feudalizmus revolúciou v roku 1848. Teda môžeme tvrdiť, že napríklad na Slovenku (území Slovenska), trval feudalizmus od 9. storočia do roku 1848.
Ako takú výnimku, môžeme ukázať Rusko. Ruská ríša sa k globálnym politickým a sociálnym reformám síce priklonila ale neskoro a málo. Rusko ešte na začiatku 20. storočia bolo autoritatívnym štátom s cárom riadenou štátnou správou. Zrušenie nevoľníctva prebehlo v roku 1861, ale cárske Rusko fungovalo až do roku 1917, kedy sa odohrala boľševická revolúcia a znamenala prechod ku komunizmu. Konkrétne k socializmu, pretože každá komunistická spoločnosť musí prejsť najskôr budovaním socializmu.
Adam Smith
Adam Smith je pri príbehu a vývoji kapitalizmu taký dôležitý, že si vyslúžil vlastný nadpis a odsek v tomto blogu. Adam Smith je pre kapitalizmus a ekonomiku niečo, ako Sokrates pre filozofiu alebo Tesla pre elektrotechniku.
Adam Smith sa narodil v Škótskom meste Kirkcaldy, kde absolvoval aj základnú školu a strednú. Následne študoval filozofiu na univerzite v Glasgowe, neskôr aj na Oxforde. Práve tam do seba nasával zárodky toho, čo ho neskôr preslávi, ako jedného z najvýznamnejších ekonómov histórie. V roku 1751 bol vymenovaný za profesora logiky, práve na univerzite v Glasgowe. O rok neskôr prešiel na fakultu morálnej filozofie, kde sa neskôr stal aj dekanom fakulty.
Neskoršie roky získaval Smith známosti a s tým spojené informácie, a znalosti hlavne z oblasti obchodovania a podnikania. Ale medzi jeho známych patril napríklad aj James Watt, slávny konštruktér priemyselného parného stroja.
V roku 1759 vydal Smith svoje prvé dielo Teória morálnych citov. Toto dielo je filozofického a psychologického charakteru. Hovorí v ňom o princípe ľudskej prirodzenosti. Konkrétne prvky tejto knihy nám v našom príbehu nejak výrazne nepomôžu ale práve v tomto diele Smith pokladá psychologický rozmer a podklady pre svoje ďalšie, pre kapitalizmus podstatné dielo, Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov, skrátene potom iba Bohatstvo národov. Práve v Teórii morálnych citov Smith prvýkrát rozpráva príbeh o akejsi neviditeľnej ruke, ktorá bohatých vedie k presadzovaniu záujmov spoločnosti bez toho aby o tom dotyční vedeli.
Teória morálnych citov priniesla Smithovi rešpekt a uznanie vzdelanej spoločnosti. Počas cestovaní po Európe sa stretol s významnými ľuďmi, ktorí ďalej formovali jeho názory a znalosti. Napríklad jeho návšteva Paríža a debaty s francúzskymi osvietencami. Neskôr sa Smith vrátil do Londýna, kde dokončil svoje veľdielo.
Bohatstvo národov
V roku 1776, čo je mimochodom rok, kedy vznikli USA, Smith vydal svoju knihu Bohatstvo národov (Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov). Táto kniha sa stala pravdepodobne najvýznamnejší ekonomický manifest všetkých čias. Sama je pokračovaním filozofovania predchádzajúcej knihy. V knihe, okrem iného, opisuje napríklad vývoj cez feudalizmus do štádia spoločnosti, ktorá si vyžaduje nové inštitúcie, ako napríklad mzdy určované trhom namiesto mzdy určovanej cechmi a slobodné podnikanie namiesto podnikania obmedzovaného vládou.
Prelomovú myšlienku, ktorá je aj v názve tohto blogu, môžeme opísať nasledovne. Chamtivosť ľudí (sebecké zveľaďovanie majetku) je prospešná pre spoločnosť v záujme kolektívneho bohatstva. Smith hovorí o ekonomike, ako o situácii, kde môže vyhrať každý. Nemám peniaze na chlieb = pekár nepredá chleba. Obaja sme nespokojní. Mám peniaze = kúpim chleba. Pekár je spokojný, pretože má zisk. Ja som spokojný, pretože mám chleba.
V bohatstve národov ďalej Smith opisuje neviditeľnú ruku trhu. Keby chceme jednoducho vysvetliť princíp fungovania tejto ruky, tak môžeme povedať, že sa stará o reguláciu cien, mzdy zamestnancov, konkurenciu na trhu alebo samoreguláciu trhu, kde pracujeme s myšlienkou, že trh sa dokáže regulovať sám bez potreby zásahov centrálnej moci. Princíp neviditeľnej ruky trhu sa stal jedným z najzákladnejších faktorov modernej trhovej ekonomiky.
Prečo je teda bohatnutie bohatých prospešné?
Pri tejto téme je nesmierne dôležité určiť, kto je kapitalista, a kto je len bohatý. Kapitalista je ten, kto má kapitál, čiže zisky, ktoré následne využije, napríklad, na otvorenie novej haly na výrobu.
Pre porovnanie môžeme proti sebe postaviť dve osobnosti našich dejín. Tomáš Baťa, v roli kapitalistu, na druhej strane bohatý faraón Chufu (Cheops). Cheops dal postaviť Veľkú pyramídu v Gíze. Táto pyramída nebola pre Cheopsa zisková. Vlastne nebola zisková pre nikoho, okrem robotníkov, ktorí na nej robili. Môžeme oponovať, že v moderných časoch práve pyramídy tvoria základné zisky pre štát Egypt, v dôsledku turistov. Samozrejme, Cheopsovi to môže byť už jedno.
Na druhej strane stojí Tomáš Baťa, legendárny výrobca topánok. Na začiatku svojej podnikateľskej kariéry, Baťa zamestnával 10 zamestnancov. V roku 1925, Baťove podniky zamestnávali už 5200 zamestnancov. Títo ľudia by sa nevopchali do malej Baťovej dielne na začiatku jeho podnikania, takže musel Baťa kupovať haly a otvárať nové závody, ktoré otváral nie len v Čechách ale takmer po celej Európe. To znamená, že Baťa svoje zisky naspäť vracal do svojho podnikania, ktoré mu zas a znova zvyšovalo zisky. Toto stále produkovanie ziskov viedlo k otváraniu nových závodov, kde pracovalo stále viac a viac ľudí. Spoločnosť prosperovala z Baťovej prosperity, napríklad tak, že ľudia mohli pracovať v jeho závodoch. Čím viac sa darilo Baťovi, tým viac ľudí mohlo mať prácu. Okrem práce, Baťove úspechy priniesli prosperitu aj v iných oblastiach, hlavne v meste Zlín.
Kapitalizmus teda ukazuje svoju podstatu v získavaní ziskov, ktoré poputujú na ďalšie získavanie ziskov, ktoré bude v istom prípade prospešné pre ostatných.
Priateľská dvojica
S vývojom vedy a techniky nastáva pokrok v oblasti výrobných procesov. Tento proces dosiahne vrchol v podobe priemyselnej revolúcie, ktorá znamená zvyšovanie počtu strojov (najmä parných) na zefektívnenie výrobného procesu. Taktiež sa zväčšuje počet zamestnancov v podnikoch. Smith hovoril o podniku, v ktorom pracuje 10 ľudí a vzdialenosť zamestnávateľa a zamestnanca nebola taká veľká. Ale začiatkom 19. storočia, pod vplyvom priemyselnej revolúcie, dosahoval počet zamestnancov oveľa vyšších čísel, ako v predstave Smitha. V oceliarňach v tej dobe mohlo pracovať niekoľko tisíc zamestnancov.
Toto obdobie dejín sa nám bude navždy spájať s opismi ťažkej práce vo fabrikách, kde pracovali v krutých podmienkach. Ľudia bežne pracovali 10-12 hodín denne. V týchto podmienkach pracovali aj ženy a deti. Práve zvyšovanie nespokojnosti pracujúcej triedy viedli k ideám komunizmu, ktoré nakoniec rozpracoval Karl Marx.
Môžeme silno diskutovať, ako veľmi mal strach kapitalistov z možného rozširovania komunizmu vplyv na zlepšenie podmienok pre pracujúci ľud.
Moderný kapitalizmus
Prelomami v modernom kapitalizme môžeme nazvať obe svetové vojny a hospodársku krízu v 30. rokoch 20. storočia. Za prelom v modernej ekonomike môžeme považovať aj opustenie od zlatého štandardu po prvej svetovej vojne. Zlatý štandard je spojenie hodnoty meny s množstvom zlata (zahrňuje aj iné dôležité veci). Počas vojny sa obmedzil aj globálny obchod, ktorý sa snažil rozbehnúť až po vojne.
Svoje čestné miesto má hospodárska kríza. Hospodárska kríza vznikla v dôsledku krachu burzy v 1929. Táto situácia sa z New Yorku prejavila aj v Európe, kde mala za následok nezamestnanosť a zhoršenie celkovej hospodárskej situácie. Táto udalosť bola sen pre Adolfa Hitlera, ktorý využil výrazné zhoršenie sociálnej situácie v Nemecku na svoj prospech. Môžeme teda tvrdiť, že krach na burze v roku 1929 bol nepriamym dôvodom začatia vojny.
Okrem iného, hospodárska kríza ukončila politiku, kedy štáty nezasahovali do hospodárskych záležitostí. Následne po druhej svetovej vojne mnohé krajiny, vrátane USA, začali do svojho kapitalistického systému pretláčať prvky socializmu. Bolo to z dôvodu stabilizácie kapitalizmu, pre zvyšovanie obľúbenosti socializmu, najmä po hospodárskej kríze.
Problémy s kapitalizmom
To, že kapitalizmus zvyšuje hospodársky rast je fakt. Ale niekedy sa musíme pozrieť, za akú cenu sa zvyšoval. V USA sa v 18. a 19 storočí zvyšovala produkcia. Zisky sa zvyšovali z dôvodu lepšej produkcie ale aj z dôvodu "šetrenia na výplatách". Nenásytnosť plantážnikov spôsobila otrokársku prácu, ktorá bola z pohľadu kapitalizmu úplne okej. Takmer okej. Kapitalistická teória nám hovorí, že v prípade nespokojnosti s prácou, môžeme ísť pracovať ku konkurencií a zvyšovať zisk im. To podnieti zlého zamestnávateľa, aby zlepšil svoje podmienky ( samozrejme vtedajší otroci nemohli odísť preč, že sa im neľúbia podmienky).
Čo sa však stane, ak sa jeden nenásytný podnikateľ, ktorý poskytuje hrozné pracovné podmienky, dohodne s ostatnými podnikateľmi, že všetci budú poskytovať rovnaké podmienky a nebudú si kradnúť zamestnancov. Toto sa môže stať (aj sa dialo) v spoločnosti, v ktorej nie je žiadny dohľad na trh. V súčasnosti je tvorba kartelov zakázaná a takéto správanie smeruje na protimonopolný úrad.
Príbeh kapitalizmu určite nie je taký krátky, ako som ho opísal. Je to zmes ekonómie, politiky a sociológie. Môžeme sa pozerať na tento vývoj v rôznych časových a miestnych odvetviach. Kapitalizmus nie je dokonalý ale momentálne je to najlepšie čo máme.
Zdroje:
https://www.britannica.com/biography/Adam-Smith/Economic-growth
https://en.wikipedia.org/wiki/Adam_Smith
https://sk.wikipedia.org/wiki/Tom%C3%A1%C5%A1_Ba%C5%A5a_
https://www.britannica.com/money/topic/capitalism
https://www.britannica.com/money/topic/economic-system/Market-systems#ref61118
Yuval Noah Harari - Sapiens
