Kto má záujem o kratšiu verziu (v kocke) a nechce sa mu čítať, tak základné informácie z článku (nie tak podrobne) nájdete aj na tomto Instagram profile (https://www.instagram.com/dejiny_dejin/), ktorý je k dispozícii aj v informáciách o autorovi dole.
My, ľud spojených štátov, v snahe ...
Keď si chceme ústavu spojených štátov rozmeniť na drobné, musíme si najskôr povedať, čo sú Spojené štáty americké (USA). USA sú federáciou, čo znamená, že sú zložené z viacerých menších autonómny štátov, ktoré sú spojené ústavou. Ústava je pritom najzakladenejší zákon štátu.
Ústava USA sa skladá z preambuly (začiatok ústavy a jej hodnotové ukotvenie), nasleduje 7 článkov a 27 dodatkov.
Rast napätia medzi kolóniou a korunou
Ťažký vzduch medzi britskými kolóniami na východe Ameriky a Veľkou Britániou sa začal výraznejšie prejavovať od 60. rokov 18. storočia. Dôvody boli politické aj ekonomické. Vlastne, keď povieme, že dôvody boli politicko-ekonomické, tak to bude vystihnuté asi najlepšie. Aby Veľká Británia doplnila vyprázdnenú kasu po vojne s Francúzmi, začala uvaľovať na osadníkov v Amerike clá a nové dane, čo samozrejme spôsobilo u osadníkov nespokojnosť. Situácii nepomohol ani zákaz Juraja III. o osídľovaní za hranicami kolónii z roku 1763.
Americká revolúcia (1775-1783)
Počiatky vojny
Rastúce napätie a značné problémy medzi stranami sporu, viedli nakoniec k Americkej vojne za nezávislosť. Jednou z najvýznamnejších udalostí vedúcich k vojne bolo aj Bostonské pitie čaju, kedy kolonisti, prezlečení za indiánov, potopili 342 debien čaju, pretože nesúhlasili s monopolom Východoindickej spoločnosti na dovoz čaju do kolónii. Reakciou Británie na túto udalosť bolo vyhlásenie štyroch represívnych zákonov. V roku 1774 bol zvolaný I. Kontinentálny kongres, ktorého výsledkom bol zákaz obchodovania s Britániou. Reakciou bolo vyslanie vojsk Juraja III. do Britských kolónii.
Začatie bojov
V apríli 1775 mala Britská armáda zaútočiť a zatknúť vzbúrencov v Massachusetts. To sa však nepodarilo, tak Britský generál Thomas Gage so svojou armádou rozhodol zničiť sklad zbraní a pušného prachu v Concorde. Práve tam sa začali prvé boje, ktoré sa rozšírili ďalej. Neskôr do Ameriky pricestovali ďalšie jednotky Britskej armády.
II. Kontinentálny kongres sa stretol 1775. Hlavným záverom bolo tohto kongresu bolo vytvorenie kontinentálnej armády. Na jej čele stál, neskorší prvý prezident USA, George Washinghton. Niektorí plantážnici z Južanských štátov váhali podporiť revolúciou. Dôvod bol úplne prostý. Mám bojovať za slobodu, keď sám vlastním čiernych otrokov? Báli sa nepokojov medzi otrokmi. Nakoniec aj Juh podporil revolúciu.
Treba ale doplniť, že nie všetci obyvatelia podporovali revolúciu. Obyvateľstvo sa delilo na revolucionárov, ktorí podporovali revolúciu a nezávislosť od Koruny, a na lojalistov, ktorí boli naopak lojálni kráľovi.
Deklarácia nezávislosti
V roku 1775 Juraj III. vyhlásil, že kolonisti sa vzbúrili proti korune, z čoho vzišlo, že Británia zatvorila americké prístavy. Kongres neskôr v roku 1776 prijal najzásadnejší dokument histórie USA, Deklaráciu nezávislosti. Rozhodujúci vplyv na znenie mal Thomas Jefferson. Deklarácia je do dnešných dní súčasťou práva USA.
Konfederačné články
Tento dokument môžeme považovať za pra-ústavu Spojených Štátov. Články zgrupovali 13 kolónii (Connecticut, Delaware, Georgia, Maryland, Massachusetts, New Hampshire, New Jersey, New York, North Carolina, Pennsylvania, Rhode Island, South Carolina, Virginia) do jednej Konfederácie na čele s kongresom. Cieľom bolo kolónie zjednotiť pod jednu centrálnu vládu, ktorá im ale prenechá právomoci. Od roku 1781 začali články platiť na celom území a štáty si postupne vytvárali vlastné vlády, a niektoré aj ústavy.
Koniec vojny
Víťazstvom v bitke pri Saratoge sa značne zmenil priebeh vojny. Nakoniec sa k Američanom ako spojenci pridali Francúzi, Španieli aj Holanďania. Britské vojsko začalo mať obrovské problémy hlavne s prepravou. Vojakov aj zásoby museli prevážať cez obrovskú vzdialenosť na mori. Boje pokračovali ešte na Juhu, kde bol ale osud Británie spečatený v bitke pri Yorktowne.
Nakoniec Británia musela uznať porážku a v roku 1783 podpísala Parížsky mier, kde uznávala nezávislosť Amerických kolónii.
Vznik ústavy
Keďže vládny politici si začali všímať nedostatky konfederačných článkov, ktoré boli najmä v podobe slabej centrálnej moci vlády, začalo sa hovoriť o posilnení centrálnej moci. Ústredná moc nemohla udeľovať dane, regulovať medzištátny obchod a ani ďalšie veci.
Nakoniec sa vo Philadelphii začala konferencia s cieľom pozmeniť konfederačné články. Nakoniec sa ale prijal návrh na vytvorenie novej ústavy, ktorá by spravila z USA federáciu. V roku 1787 bola schválená Ústava Spojených štátov amerických. Sama nadobudla platnosť v júni 1788.
Za otca ústavy sa považuje James Madison.
Americká ústava sa stala jedným z ideálov a vzorov pre našu prvú ústavu ČSR z roku 1920.
Vnútorné rozbroje
Treba podotknúť, že ústava USA nebola dokument, ktorý by každý prijal s radosťou a úsmevom. Zase tu môžeme vidieť delenie obyvateľstva na anti-federalistov a federalistov. Anti-federalisti sa obávali obrovskej moci centrálnej vlády a stratu slobody pre štáty, ktorú im veľmi poskytovali pôvodné konfederačné články. Problém bol aj v otázke otroctva. Kým severné štáty boli proti pokračovaniu otroctva, južania o tom nechceli ani počuť.
Nakoniec sa ústavu podarilo ratifikovať deviatimi štátmi a nadobudla svoju platnosť.
Základné charakteristiky
Federalizácia
Demokracia
Deľba moci (zákonodarná, výkonná, súdna)
Republikánske zriadenie ( na čele štátu prezident, ktorý sa mení)
Bill of Rights ( prvých desať dodatkov zakotvuje základné práva a slobody)
Najstaršia platná písaná ústava
Najvýznamnejšie dodatky ústavy
Dodatkov americkej ústavy je 27. Medzi najvýznamnejšie určite platí 2. dodatok (právo nosiť zbraň), 13. dodatok (zrušenie otroctva), 18. dodatok (zavedenie prohibície), 19. dodatok (právo žien voliť) 21. dodatok (zrušenie prohibície), 22. dodatok (obmedzenie výkonu prezidenta na dve volebné obdobia) a 26. dodatok (povolenie voliť od osemnástich rokov)
Americká ústava určite patrí k najvýznamnejším dokumentom ľudstva. Stala sa veľkou inšpiráciou pre celý svet, vrátane našej krajiny. Zakotvuje základné práva, ktoré sú platné už skoro 250 rokov. Za jej vznikom stál veľký boj a skvelé diplomatické, a politické schopnosti. Dátum 17.9.1787 sa navždy zapíše do dejín Americkej histórie.
Zdroje:
Dejiny verejného práva – prednáška JUDr. Ján Puchovský, PhD, Ústavný vývoj Spojených štátov amerických I.
https://sk.wikipedia.org/wiki/%C3%9Astava_Spojen%C3%BDch_%C5%A1t%C3%A1tov https://beliana.sav.sk/heslo/americka-revolucia
