V poslednej dobe zisťujem, že sa oplatí byť v správnom čase na správnom mieste. Hlavne keď sa jedná o moju budúcnosť.
Ešte do nedávna som považovala každú jednu príležitosť zmeniť si svoj život za správnu. Bez ohľadu na to ako začala a aj ako skončila. Dôležité pre mňa bolo rozhodnúť sa a makať. Všetko ostatné prišlo až neskôr – po určitom čase. No a ten čas rozhodol či pokračovať ďalej, alebo hľadať niečo nové. Kazdý niečo hľadáme, nachádzame, strácame, či prichádzame o to vlastným pričinením. Niektorí ľudia to ľutujú, niektorí sú vďační za skúsenosť, no a mnohí len hodia rukou a idú ďalej. Ako však zistím či som v správnom čase na správnom mieste? Či to kde sa nachádzam dnes, može výrazne ovplyvniť to, kde budem v budúcnosti. A ako zabrániť tomu, aby to nebolo zase fiasko? Rozhodnúť sa býva tažké často pre ostrieľaného bojovníka, nie to ešte pre nováčika. Ale možno toto trošku pomôže.
Predstavte si starobylé osídlenie obklopené hradbami, ktoré slúžia iba na to, aby zabránili rýchlemu vstupu akéhokoľvek nebezpečenstva z vonku. Vo vnútri žijú ľudia, ktorí samostatne čelia týmto nebezpečenstvám a preto sa rozhodli, že sa pridajú do niektorého z táborov, ktoré im dávajú príležitosť spojiť svoje sily s jediným cieľom – prežiť svoj život najlepšie ako sa len dá. Sú tri a každý ponúka to isté, iba si na to vybral svoje vlastné zbrane. V prvom tábore sa bojuje lukmi a šípmi, v druhom pištoľami a v treťom samopalmi a granátmi. Zbrane však ľudia uvidia a naučia sa s nimi narábať až vtedy, keď už sú dnu. Vybrať si musia iba na základe jednotných informácií, avšak za pomoci svojho myslenia, cítenia, presvedčenia a životných skúseností.
Ľudia v prvom tábore - vačšinou nováčikovia, veľmi rýchlo čelia svojmu prvému nebezpečenstvu a zisťujú, že sú skôr obeťami, ako rovnocennými partnermi v boji. Ocitli sa v prvej línii, zatiaľ čo ich vodcovia boli ďaleko vzadu v bezpečí. Ich viera v to, že stačí vydržať a aj oni raz budú mocť stáť bezpečne opodiaľ kým iní noví budú bojovať, ich drží pri životoch. Tí, ktorí však nechcú hazardovať a slepo veriť, hneď po prvom boji vezmú nohy na plecia a utekajú tak rýchlo, ako sa len dá.
Ľudia v druhom tábore už nemusia tak často čeliť nebezpečenstvám, pretože sú to vo väčšine bojovníci so skúsenosťami, ktorí veria tomu, že ich z brane zabíjajú rovnako dobre ako zbrane protivníka. Život v tábore sa im začína páčiť a oni si postupne zvykajú na svoj denný režim. A keď sa objaví na obzore nebezpečenstvo, ich vodcovia sú pri nich bok po boku a bojujú spolu s nimi. Zažívajú spoločne víťazstvá aj prehry a svoj život považujú za uspokojivý. Je pre nich veľmi tažké vzdať sa svojich dovtedy vybojovaných hodnôt, ktoré už považujú za svoje istoty. Vidia síce umierať veľa svojich druhov, ale ani to ich neodradí a pokračujú ďalej až do doby, kým sami nepocítia bolesť či zradu, ktorá ich donúti zbehnúť a ochrániť tak seba aj svoju rodinu.
Ľudia v treťom tábore iba nemo pozorujú čo sa deje v ostatných dvoch táboroch a nemôžu veriť vlastným očiam. Nebezpečenstvo sa tomuto táboru zďaleka vyhýba a tak jeho osadníci majú čas zaoberať sa svojou rodinou, priateľmi, prácou a budovať dlhodobé hodnoty, ktoré im neskôr môžu priniesť aj pasívny príjem. Pomáhajú si navzájom, pretože vedia, že zradou či inými podlosťami páchanými na svojich spolubojovníkoch, by sami ďaleko nedošli. Ich stratégia dovoľuje prežiť každému jednému z nich plnohodnotný a harmonický život.
Každá spoločnosť, ktorá dnes ponúka ľudom príležitosť ako si zlepšiť svoj zivot, je takýto „tábor“ a keď do nej ľudia vstupujú, mali by sa veľmi rýchlo oboznámiť s jej víziami, stratégiou a systémom. Nie je predsa jedno v ktorom tábore sa ocitnete a ako prežijete najproduktívnejšie roky svojho života. Stačí otvoriť oči, nastaviť uši a chvíľu pozorovať. Sami zistíte, či ste v správnom čase na správnom mieste.
