Mimovoľne, ale malo to silu." Nedá sa. Nejde to. To musíte tak a tak, ale nemáte toto a toto." Záverečné krútenie, definitívne.
Tak som zmenila lokál. Do obchodu. "Máte?" Krúti.
"Vobec, ani sme to nemali." / automatické, z krvi vychádzajúce, pulzujúce krútenie/
"Dostanete to niekedy? " Pochybujem." / podfarbené šťavnatým krútením, skoro až radostným/
A zmena je život. Bežím ku kaderníčke, objednať sa. Možno aspoň tam. Krúti. Nič nie je voľné. Až na budúci mesiac. Neskoro? Ani za svet by sa nedalo skor? Nádej, malá štipka nádeje. Pozerá do zošita, prštekom hľadá voľný termín. Nie, bohužiaľ nie. /milé, nevinné, odpustenia hodné krútenie/
Volám stavebnú firmu. Reklama ako hrom, sú skúsení, šikovní a ešte aj lacní. To je výhra. Ale preboha, ten chlap krúti. "Že vraj za týžden, pani zlatá, čo ste sa zbláznili? Viete, koľko máme roboty? Všetci sú vonku, nestíhame to! Až po novom roku...snáď." Krúti a krúti. Jednoducho, robotnícky. Nič z toho. Dlažba tak skoro nebude.
Idem vrátiť včerajší zlý a zbytočný nákup. Nedotknutý, nerozbalený, v malom súkromnom útulnučkom obchodíku zakúpený. Mám divný pocit v tele. Bojím sa krútenia. Bude krútiť, nebude? Tušenie je silnejšie ako viera. A veru krútila. O dušu. Peniaze nedostaneš, aj keď sa na hlavu postavíš./ zlé, výhražné, nič dobré neveštiace, zákerné krútenie/ Kúp si niečo v tej istej cene a vypadni. Vy-pad-ni a už sa nevracaj. Nikdy. Odkrútené.
Padám do práce. Vojdem do istej kancelárie a chcem niečo vybaviť. Nechcem veriť vlastným očiam.
Zakrútila sekundu predtým, ako som stihla povedať prvé písmeno. Fakt zakrútila....Neklamem.
