Pre technické problémy (nemám niektoré prílohy do predposledného blogu) preskakujem poradie. Snáď to nevadí.
V tomto blogu sa budem venovať nezrovnalostiam v tom, čo sa hovorí, a v tom, čo som reálne pri svojej prvej návšteve videl. Spomeniem
1. Čo s Ukrajinou počas vojny?
Na Ukrajine sme boli takmer dva týždne a bola to moja prvá návšteva tejto krajiny. Podľa rečí ostatných ľudí som čakal všeličo, ale prakticky nič sa nepotvrdilo, prinajmenšom nie tie správy, ktoré hovorili magorkovia, čo Ukrajinu nenájdu na mape. Dám pár postrehov. Podotýkam, že skutočne som si kvôli našim Ukrajincom nemyslel, že Ukrajina je banánovou republikou bez elektriky a s diaľnicami z makadamu. Napriek tomu som bol na podobné tvrdenia v istej miere pripravený (a pozitívne prekvapený). Poďme nato!
a) Na Ukrajine sú katastrofálne cesty. Nie, nie sú. Podľa jedného z blogov vidieť, že napríklad cesta na Lozovú k svokre bolo skutočne niečo ako simulátor Marsochodu, ale bolo to skôr kvôli tomu, že nás navigácia prehnala po tragickej skratke. Cesty na Ukrajine sú ešte v lepšom stave ako mnohé naše, hoci áno, diaľnice sú tam skôr cestami druhej triedy.
b) Na Ukrajine je strašná bieda. Nie, nemyslím si. Potraviny boli v tých regiónoch, kadiaľ sme išli my, lacnejšie ako u nás. Výber je lepší, aj keď je pravda, že v dedinských obchodoch sme neboli. Samozrejme, rozsiahle oblasti zeme sú chudobné a výplaty malé, no ale v istej miere sa tieto faktory kompenzujú. Veľká časť populácie je navyše rurálna a teda má dostup k bohatej úrode. V tejto otázke by som nič nezovšeobecňoval, ale rozhodne som mal horší pocit napr. v Sečovciach ako kdekoľvek inde na vojnou zmietanej Ukrajine.
c) Ľudia sú z vojny unavení. Nuž, nepýtal som sa každého Ukrajinca, či je z vojny unavený. Na druhej strane som sa rozprával s niekoľkými desiatkami miestnych, a to od frontu ako aj z vnútrozemia. Vzdorujú. Majú to ťažké. Ale nevidel som ani toľko rezignácie ako u nás po zvolení Pellegriniho. Národ proste žije a odoláva.
d) Z bojaschopných mužov všetko padlo, je okriplené alebo utieklo preč. Hovno. Ja som takýmto pesimistom nebol ani predtým, ale prekvapilo ma, ako „bežne“ sa žije na väčšine územia, ktorým sme prechádzali. Prvýkrát som si to všimol krátko po prechode hraníc, niekde okolo Sambiru, kde sme prvýkrát tankovali. Mladých mužov alebo mužov v strednom veku tam vidím hocikde. V žiadnom prípade mi to nepripadá ako príklad z Donbasu, kde Rusi si „vlastných“ ruskojazyčných obyvateľov nahnali do prvých línií a dnes tam podľa reportérov v baniach musia pracovať ženské, pretože manželia padli alebo sú na vozíkoch. To, že Ukrajina v minulom roku nezvládla proces mobilizácie a prerotovania celých brigád, to je inou otázkou, nie nedostatku mužov.
e) Ukrajinci chcú koniec vojny. No kto by ho kurňa nechcel, však? Ale je zásadným rozdielom žobrať o mier a trošku vodky, ako to robia československí chcimíri, a chcieť vyhrať a vyhnať okupanta a vraha, že? Takže s kýmkoľvek som sa bavil, každý chcel koniec vojny, ale koniec vojny, keď ruská čižma bude dva kilometra za hranicou alebo dva metre pod zemou. „Radšej nech nás zaberú, ale nech je pokoj“ som proste nikde na Ukrajine nepočul, a to som sa rozprával s rôznymi triedami obyvateľov, nielen napríklad s vojakmi alebo mladými.
f) Ukrajinci nemajú nato, aby nad Rusmi vyhrali. Kto číta moje blogy, vie, že som chronickým optimistom a pád Ukrajiny už od marca 2022 nepripúšťam. To isté ani samotní Ukrajinci, civilisti alebo vojenskí. Ukrajinci vedia, že svet je za nimi a zásoby zbraní sú oproti tým ruským/bieloruským/severokórejským neobmedzené. Mimochodom, Serjóža, pre ktorého jednotku na Donio zbierame prostriedky na uniformy a optiku, nielenže na front chodí „do roboty,“ on sám vyhlasuje, že vyhnaním posledného Zmrda z Ukrajiny vojna neskončí a oni ich pôjdu loviť do Gruzínska.
g) Na Ukrajine je strašná korupcia. Nuž, toto mi väčšinou hovorí človek, ktorý volil Fica alebo Pellegriniho. Do kontaktu so „zvláštnymi“ Ukrajincami, teda policajtmi a vojakmi na checkpointoch, sme došli možno dvadsaťkrát. Ani raz sa nestalo, že by si od nás niekto pýtal úplatok alebo nás šikanoval v snahe z nás niečo vytĺcť. Dokonca aj počas prechodu cez hranice, napriek stráveniu dlhej doby kvôli podozreniu, sme nemali pocit, že by nás zdržiavali kvôli prachom do obálky.
2. Čo s Ukrajinou po vojne?
Ako ste si mohli všimnúť z mojich blogov, zo mňa rozhodne cítiť v reči o tejto krajine nadšenie. Nie také nadšenie ako trebárs na Slovensku, že som bol niekde v Tatrách a tam sa mi páčilo (a potom idem tri hodiny vo vlaku, ktorý mal ísť dve hodiny, a nadšenie sa vyparilo). Dokonca ani pri ceste Rakúskom (prinajmenšom Dolným) som nemal taký pocit, hoci trebárs Viedeň alebo od Melku ďalej to stojí zato. Tu som proste mal skvelý pocit všade. Samozrejme, človeku príde ľúto pri pohľade na rozstrieľaný vidiek okolo Charkova a Izjumu, rovnako ako niekde na ulici Slavjansku, kde každý tretí dom je v ruinách. Rovnako je človeku, slovami klasika, plano od žalúdka, keď vidí zadymené Dnipro alebo smutnú komunistickú šeď chruščovoviek v Novodnistrovsku. Ale proste ma to tu akosi inak bavilo. Malo to inú auru. Som chalan z Malých Karpát, ale prvýkrát som nemal pocit, že by mi chýbali hory. Je to tu skrátka iné, akokoľvek je to subjektívnym názorom.
A práve preto sme sa s chalanmi bavili o tom, že čo čaká Ukrajinu po vojne. niekoľko postrehov, na ktorých sme sa unisono zhodli.
a) Ukrajinu musia zaplaviť západné investície (čo sa už deje). Západ si nemôže dovoliť ďalšiu situáciu ako v 90% východných krajín, kedy prenechali vládu v nových štátnych celkoch miestnym agentom komunistických tajných služieb. Žiaden Mečiar, žiaden Kučma/Janukovyč, žiaden Jelcin a Putin, žiaden Turkmenbaši, Miloševič alebo Lukašenko. Prechod na európske a demokratické zákony pod dohľadom Západu. Ideálne by bolo, hoci je to utópia, prenechať jedno volebné obdobie úradníckej vláde, ktorej členovia budú fyzicky zo Západu. Ukrajina s tým má v istej miere skúsenosť, pretože Ivan Mikloš bol niekoľko rokov poradcom Volodymyra Zelenského, resp. jeho ministrov. Skupina „Miklošov“ by bola skvelá, pretože by sa odstránilo rodinkárstvo, známosti a podobne a pracovalo by sa striktne na cieľoch. Ja som aj v tomto optimistom, stačili by štyri roky a značná časť korupcie by sa odstránila. Hlavne by sa nastavil protikorupčný systém. Ale priznávam sa, že sa jedná o fikciu. Tento prerod bude podľa môjho skromného názoru najväčšou achilovkou celej Ukrajiny, nie víťazstvo nad Mordorom či odmínovanie.
b) Po skončení vojny tam nastane bezprávie. Nemyslím si. Ako som písal, okolo frontu je napríklad suchý zákon, teda zákaz vydávania a distribúcie alkoholu vrátane piva. Tým pádom sa z frontu nebudú vracať prechľastané, zdeprimované trosky alebo fetky ako z Afganistanu. Nevravím, že sa nestane, ale nemyslím si, že to bude zásadným problémom, rozhodne to však bude problém na ruskej strane. Ukrajina sa pravdepodobne poučí zo západných situácií, kedy napríklad americkí veteráni z druhej svetovej vojny masovo nastupovali na vysoké školy, aby sa predišlo k flákaniu celej generácie a aby sa ich disciplína a návyky z bojiska zužitkovali. Toto akiste spraví aj Kyjev.
c) Nastane chudoba a Západ sa od krajiny odvráti. Rozhodne nie. Univerzálny konsenzus celej partie znel, že Ukrajina je neskutočne bohatým kusom zeme, ktorý doteraz nemal pre rôzne dôvody možnosť rozvinúť svoj potenciál. Takže akonáhle sa bariéry odstránia, ťažba zemného plynu, ropy, produkcia high-tech zbraní a neskôr asi aj investície v podobe cestovného ruchu a fabrík s masovou produkciou, napríklad automobiliek, z nášho východného suseda spraví neskutočne bohatú krajinu. Akonáhle má nejaká krajina značné nerastné bohatstvo, priláka to následné investície, viď Nórsko, Saudskú Arábiu alebo trebárs Brazíliu. Ukrajina má toho viac ako Saudská Arábia alebo Nórsko.
d) Je to tam zamínované. Nuž, je. Ale len pomerne malá časť krajiny. Uvedomme si, že ak sa pozeráme na dnešnú mapu Ukrajiny s frontom, tak ten front je relatívne, vzhľadom na rozsah celej republiky, nemenný. Rusi východ dobyli v roku 2014 a časť zvyšku v prvých dňoch vojny, takže až tak sa o tieto miesta nebojovalo. Na druhej strane ostane pás dlhý možno tisíc kilometrov a široký povedzme tridsať, miestami menej. Tam je to naozaj rozbité a zamínované. Aktuálne sa zjavili satelitné zábery na bojisko. Prejavuje sa ako dlhý a široký zelený pás uprostred zlatistých polí. Na jednej strane sú to tisíce kilometrov štvorcových zdevastovanej pôdy, ktorá minimálne niekoľko rokov nebude rodiť. Na druhej strane, tak ako v Černobyle, aj tu vznikne podľa mňa unikátna rezervácia, chránené územie, kde sa bude dariť divočine. Ukrajina tú ornú pôdu oželie. Vznikne zapovednik, miesto, kam budú chodiť biológovia a turisti. Ten zapovednik sa bude ťahať od Charkova okolo Donecku až po Dneper. A skôr či neskôr sa pôda odmínuje.
e) Ľudia sa nebudú mať kam vrátiť. Budú. Ukrajina je obrovská a treba si uvedomiť, že platí to, čo som napísal vyššie – najhoršie postihlo len časť územia. Okrem toho Ukrajina populačne od rozpadu ZSSR poklesla o nejakú pätinu (nerátam ukradnuté územia a Krym, ale všetko dokopy). Celý štát má možnosti návratu v dostatočnej miere. Áno, Mariupoľ, Bachmut, Soledar, Avdijivka a Tokmak pocítili veľkosť bratskej ruskej duše, ale to sú skôr miestne problémy, nie problémy celej krajiny. A na druhej strane, akonáhle zaplavia Ukrajinu investície, celý svet bude hľadať možnosti, ako na výstavbe infraštruktúry zarobiť. Predstavte si napríklad Novodnestrovsk, šedivé dvanásťtisícové mesto bez ducha. Predstavte si ho niekedy o 10 rokov ako moderné mesto plné života, služieb, cestovného ruchu (Múzeum ediakarskej fauny. Vedúci: Ing. Ján Valchár). Ukrajinci nebudú chodiť asfaltovať cesty k nám, my budeme chodiť asfaltovať cesty k nim. Staré chruščovovky dostanú nový dych. Dedinky ako u nás na východnom Slovensku dostanú kanalizáciu, prípadne pitnú vodu zo sietí (to bude prča, keď o desať rokov bude ukrajinský vidiek ďalej ako slovenský. Poďakujme sociálnej demokracii!) Azbest zmizne a mestá budú z 21. storočia. A postupne sa aj Bachmut, Avdijivka, Mariupol premenia na nové mestá. Úplne nové.
f) Ukrajina nevstúpi do NATO ani EÚ. Samozrejme, že vstúpi. 46-miliónová krajina (pred vojnou) s prudko rastúcou životnou úrovňou a plná zásob, najmä plynu, bude vítanou posilou Únie. A armáda s kvantom starších ale aj supermoderných zbraní a státisíckami veteránov s brutálnymi skúsenosťami bude v NATO hrdinom.
g) Rusko sa východu nevzdá. Hm, mudžahedíni by vedeli rozprávať svoje.
h) Rusko sa nevzdá Krymu. Nuž, práve dnes opustila Krym posledná loď. Len pre info. Krym pod dostrelom HIMARSov a ATAKMSov bude Rusákom nachuja, najmä keď si uvedomíme, že polovica Čiernomorskej flotily je na dne mora.
i) Miestne obyvateľstvo bude vždy proruským. Prdlajz. Dokonca aj Innina mama, teda polovičná Ruska, prešla po 50 rokoch života na ukrajinčinu. Rusov má už každý v krajine na háku. Všimnite si, ako po druhej vojne ostalo Československo bez Nemcov a nemeckej kultúry. A nebol to len následok odsunu, polovičatých Nemcov tu ostali tony. Bol to pocit, že ten jazyk musí z verejného priestoru zmiznúť.
j) Ľudia sa na Ukrajinu viac nevrátia. Ale vrátia. Nie všetci, logicky, z mocj spolužiačok a spolužiakov na základke, strednej a výške kvantum ostalo vonku a nevrátia sa, Škótsko, USA, Kanada alebo Nemecko sa stalo ich domovom. Na druhej strane boli slovenské pomery a ekonomický rast ťahúňom iných ľudí. Spomeňme si na Srbov, Bosniakov, Vietnamcov alebo aj samotných Ukrajincov pred vojnou. Populácia tej-ktorej oblasti nikdy nebola stabilnou a existoval príchod a odchod. Akonáhle sa Ukrajina dostane platovo a počtom príležitostí na strednú Európu, stane sa magnetom pre kohokoľvek. Podotýkam, že to bude krajina neobmedzených možností. Tak ako sa Nevada, krajina bez nerastného bohatstva a poľnohospodárskej pôdy, sa stala magnetom pre technologické spoločnosti a zábavné podniky (v Las Vegas) alebo bažiny v Mallackom prielive sa stali centrom výroby a obchodu (Singapur). Neobávam sa o celkovú populáciu krajiny, aj keď samotný ukrajinský národ prechádza výraznou demografickou krízou. Čakajme, že Slovensko bude po skončení vojny obohatené o množstvo Ukrajincov a čoskoro tu budeme mať kvantum polovičatých Slovákov, za ktorých budeme „vďačiť“ Putinovi.
Ešte doplnok: Ukrajina bude potrebovať tisícky strojov na budovanie infraštruktúry, výťahov, asfaltovacích vozidiel, vlakov, autobusov, predpokladám, že prinajmenšom na začiatku bude treba v stavebnom sektore niekoľko miliónov ľudí. Celé poškodené a zničené mestá bude treba buď opraviť alebo vybudovať od základu. Lenže presne toto státisíce Ukrajincov robili na Západe predtým. Teraz to budú mať doma. Načo pôjde Iľja 1500 km od domu, aby asfaltoval v Bratislave chodníky za 1.500 Eur v čistom, keď to bude teraz robiť o okres ďalej?
Zabudnime na Ukrajinky upratujúce Polus. Doma čoskoro zarobia to isté. Akurát náklady budú mať citeľne nižšie.
3. Čoho sa musí Ukrajina vyvarovať
Samozrejme to nebude mať krajina na ružiach ustlaté. Teda ako keby doteraz mala...
a) Ako najväčšie riziko beriem – a seriózne sa toho desím – že Ukrajina začne po vojne zaspávať na ružiach. Začne nejaké reformy ako my za Dzurindu, následne sa tam presadí nejaký ekvivalent Fica alebo Matoviča, ktorí uveria tomu, že krajina je ich pieskoviskom. Do vlády si nasadí svojich ľudí, namiesto odstraňovania byrokracie a štátnych úradov bude vymýšľať nové, aby mal kam zašiť bratrancov, tetušky a frajerky. Každým predpisom, každým úradom, každým novým štátnym zamestnancom pôjde rozvoj Ukrajiny o trochu nadol. Som presvedčený, že po zvládnutých reformách pôjde HDP o dvojciferné percentá hore. Ukrajinskú populácia je značná, takže také tie fabriky ako VW alebo KIA sa budú biť o výrobu v krajine. Lenže na to treba fungujúce podnikateľské prostredie.
Mimochodom, ak by som mal porovnať Slovákov a Ukrajincov, tak Ukrajinci sú mentálne ďaleko pred nami. Podnikaví, technicky zdatní, nie ako my, uplakaní, hľadajúci vinníka alebo niekoho, kto nám dá prácu. Toto majú spoločné s Poliakmi. Paradoxne, málo národov poznám, ktorým Slováci zo štvrtej cenovej pohŕdajú viac. Zvláštne, však?
V podstate nie je nič iné, čoho by som sa obával. Nebojím sa, že svet sa od Ukrajiny odvráti. Nebojím sa toho, že Rusáci spravia nejaký zásadný postup. Nebojím sa toho, že Ukrajina prepadne nejakej postkomunistickej nostalgii ako my. A nebojím sa toho, že by Rusko bolo zo dňa na deň vojensky, politicky silnejšie.
Zhrnutie: Ukrajina po výhre na poli nebude vydrancovanou, chudobnou krajinou, ktorá bude mať problém čo len uživiť svoju populáciu. Naopak, investície do priemyslu, infraštruktúry alebo ťažby zdrojov z nej za relatívne krátku dobu (rozhodne nie za tri dekády ako u nás) spravia dostatočne bohatú krajinu. Dostatočne bohatú nato, aby Ukrajina nebola zdrojom lacnej pracovnej sily ale jej spotrebiteľom. Ukrajina nebude vybombardovaná do stredoveku, hoci lokálne to tak samozrejme vidíme. Nebude naveky zaviazaná Západu v zmysle splátok, zadlžená a v nekonečnom cykle splátok. Proste kľúčovou je podpora Kyjeva v boji proti Orkom a ich komplexnom, celkovom a definitívnom vyhnaní zo svojho územia. Pre Slovensko to značí skvelú správu: mať za suseda prosperujúcu európsky fungujúcu krajinu so silne rastúcou ekonomikou nie je na zahodenie. Ak si pamätáte na moju (reálne prežívanú) situáciu zo Sečoviec, tak práve pre tento región to bude obrovskou príležitosťou. Doprava, výroba stavebných hmôt, nábytku a spol. je pre zaostalé východné Slovensko jediná šanca, ako sa konečne dostať zo štádia „tam nič nie je.“
No a na margo mimoriadne často pripomínajúcej otázky národností a menšín: aj ruskojazyčná menšina svoj „materinský“ jazyk nepovažuje za materinský jazyk a prechádza na ukrajinčinu. Nie pred inváziou, nie v roku 2014, nie nasilu, dobrovoľne. Najväčším ničiteľom Rusov tak zostávajú aj naďalej Rusi samotní.
Ak sa vám článok páčil, budem rád, keď prispejete na naftu a všetky veci s tým súvisiace. Mimochodom, veľa vás prispelo, všetkým ďakujem. Keďže väčšina prispela anonymne, nebudem menovať tých neanonymných ;)
https://buymeacoffee.com/johny1981aa
A takisto veľmi pekne ďakujem za príspevky na 28. brigádu, jej optiku a maskáče. Za dva dni, napriek mojim stisnutým guľkám, sa vyzbieralo 715 Eur. To je niečo nad desať percent celkovej sumy, ale na dva dni je to skvelá správa a všetkých bozkávam úplne všade.
https://donio.sk/hladaju-sa-sponzori-rozviedcikov-28-brigady-zsu
