Gegong sa pohyboval džungľou potichu a bez štipky obavy. Hoci mal sotva osemnásť rokov, za posledné roky lovil v týchto lesoch desiatky krát a poznal ich lepšie ako väčšina miestnych. Bolo krátko popoludní, vzduch bol vlhký a horúci, plný hmyzu a zvukov vtáctva a v diaľke na severe sa schyľovalo k búrke. Nechcel zmoknúť, no vedel, že dnes sa tomu asi nevyhne. Vykročil teda čosi rezkejšie úpätím hôr na miesto, kde sa v tomto čase chodili schladzovať tucty kančilov, jeleňou aj diviakov. V rukách držal starú pušku Lee-Enfield, s ktorou jeho prastarý otec bojoval pri Kóhime proti Japoncom a vďaka ktorej si dokázal posledné roky privyrobiť slušné peniaze. Po dekádach opatrovania starej zbrane ako relikvie, prišiel znovu jej čas.
Vláda v Nái Dillí sa totiž napriek celosvetovým protestom a znepokojeniu susednej Číny rozhodla dať zelenú rozsiahlej investícii na severovýchodných hraniciach. Projekt Arunačalpradíš pohraničnej diaľnice si vyžadoval desaťtisíce pracovných síl, ktoré v tropickej džungli a na úpätí svahov himalájskeho pohoria budovali dvetisíc kilometrov komunikácie spájajúcej bhutánske hranice na západe a myanmarské na východe a kopírujúce spornú hranicu s Čínou. V extrémne ťažko prístupnom prostredí často viazlo zásobovanie. Miestne úrady boli notoricky nespoľahlivé a časť materiálu a zásob sa tradične rozpustila v jednotlivých ohnivkách reťazca. Aj keď výstavba v tak rozsiahlej mierke mala priniesť celému regiónu významný prílev investícií a povznesenie domáceho produktu, robotníkom na stavbe dochádzala trpezlivosť s neuspokojivými podmienkami.
Vtedy sa Gegong ponúkol jednému z miestnych stavbyvedúcich, že mu bude dodávať mäso. Čerstvé mäso. Tony mäsa každý mesiac, keď bude treba. Pán Singh zareagoval okamžite a mladík si k skromnému zárobku za hrdlačenie na stavbe vozovky privyrobil trojnásobok mzdy.
Rachot ťažkých mechanizmov vyháňal divinu vyššie do kopcov a horských údolí, takže mladík nemusel príliš brázdiť džungľou, stačilo mu prejsť pár kilometrov a úlovok mal istý. Podľa kvality a veľkosti koristi si vedel zarobiť aj dvadsať dolárov naviac. Stavba mala v tejto oblasti skončiť až o štyri roky (a určite sa nestihne načas), takže Gegong si bol istý, že na rozdiel od desať tisícov rovesníkov bude po dokončení projektu zámožný muž s obstojnými konexiami v Naí Dillí. Ekológiou sa trápiť netreba, tá je pre bielych.
Tak i teraz sledoval chodník džungľou. V regióne sa vyskytovalo niekoľko nosorožcov a pár desiatok slonov, ktoré si tu vyšliapali sieť cestičiek medzi čistinami a napájadlami. Po nich sa dostal na svoje obľúbené loviská, kde striehol na menšie kopytníky.
Medzi stromami sa ozval zvuk, ktorý ho okamžite zaujal: sambar. Gegong spokojne mľaskol; stokilový jeleň bol ideálnym úlovkom a vedel z neho ako bonus, speňažiť aj kožu. Ihneď zmenil smer a z pleca si sňal Enfieldku. Vedel, že kúsok od neho je močiar a čistina, kde sa zver zvykla v popoludňajších hodinách pásť; o pár minút bude po love. Nad hlavou mu preskočilo z koruny do koruny niekoľko langurov a makakov, ale tie si nevšímal. Ak teraz uloví a vyvrhne jeleňa, do hodiny môže byť späť v sklade neďaleko, kde si pán Singh zvykal prebrať svoje mäso. Tým pádom by sa Gegong vyhol búrke.
Znova sa ozval sambar, tentokrát určite na menej ako dvesto krokov. Zem tu bola vlhkejšia a mäkšia, v rozšliapanom blate tu videl doslova tisíce rôznych stôp. Opatrne sa vyhýbal suchým vetvám aj tŕnitým kríkom a snažil sa skrývať sa za široké listy alebo trsy bambusu.
Niekoľko langurov si čosi pre seba hrkútalo a sem-tam niektorý z nich hlasnejšie zatrúbil. Kdesi spredu vzlietol poplašený vták. Gegong zahrešil. Cestička bola husto lemovaná stromami a zelenou stenou lístia, takže vedel, že skôr on zbadá korisť ako korisť jeho; poplašný krik nejakého zobákorožca mu môže však lov skomplikovať.
Potom však pytliak s úľavou zbadal to, čo chcel: hrdzavočervený, od blata zamazaný zadok. Pomaly si kľakol do blata a zodvihol hlaveň. Našiel v hľadáčiku chrbát zvieraťa a zadržal dych. Cieľ bol sotva sto krokov od neho. Zasiahnuť prvým nábojom bude hračka...
Langur nad jeho hlavou zaškriekal a sambar uskočil do húštiny. Nezdalo sa, že by sa pustil do splašeného úteku, no Gegong i tak zahrešil. Počúval, či nezačuje praskot porastu, no okrem hmyzu, vtákov a hundrania langurov nepočul nič. Opatrne preto prišiel k húštine, kde naposledy videl jeleňa. Z diaľky sa ozvalo tlmené dunenie, i keď si nebol istý, či to je následok odpalov na diaľnici alebo hrom.
Znovu zbadal zviera. Až teraz videl, že sa jedná o mladého sambara, sotva trojročného, ktorý mal ešte len malé parohy – ideálna korisť na obľúbené stejky pána Singha. Zviera vetrilo, bolo zvláštne vzrušené a šibalo krátkym chvostom, no inak stálo na mieste a akoby na niečo čakalo. Na cestičke pred ním, v zákryte za pár stromami, sa ozval praskot, akoby tam bol zvyšok čriedy a čerstvých stôp sambarov boli na zemi stovky. Očividne bola pred ním črieda s desiatkami kusov.
Znovu pokľakol a vyhľadal muškou jeleňa; tentokrát cielil šikmo zozadu na komoru. Langur kdesi v korune nad ním znova zaškrečal. Jeleň prudko vyskočil a pár dlhými skokmi skončil v húštine.
Zasrané opice, zahrešil pytliak. Zlostne zdvihol hlaveň na tlupu bieločiernych opíc, no potom si uvedomil, že po výstrele na ne sa s korisťou môže rozlúčiť. Zahryzol si do pery a pokračoval ďalej. Modlil sa, aby črieda neutiekla ďaleko, hoci mu prišlo divné, že nepočul dupot splašených sambarov. Buď sú unavené od horúčavy a predbúrkového dusna, alebo boli predtým viackrát hnané nejakou šelmou a jednoducho už nemajú síl na ďalší útek.
Opäť sklonil hlaveň. Opatrne stúpal do čerstvých stôp a vyhýbal sa hromádkam trusu. Podľa praskotu a šuchotu vedel, že ho langury nasledujú. Nezažil ešte tak dotieravé opice a rozhodol sa, že akonáhle skolí sambara, zo dva náboje obetuje aj na otravné langury.
Pre budúcnosť.
Konečne sa dostal na okraj lesnej čistinky. Trs mohutného banánovníka ho kryl pred zverou na udupanej lúke. V podrepe sa dostal za jeho kmeň. Akýsi had sa bleskurýchle skryl v hustom kre po jeho ľavej ruke. Gegong zodvihol Enfieldku a oprel jej hlaveň o kôru palmy. Až potom si uvedomil, čo vlastne na lúke vidí.
Rokmi vyšliapaná plocha mala asi stopäťdesiat krát sto metrov. V pomerne prudkých svahoch to bolo dosť zriedkavé miesto, kde sa horské bystriny spomalili a vytvorili plytké, ustavičnými návštevami čried rozbahnené jazierko. Niekoľko málo stromov, ktoré uprostred čistiny ešte rástli, boli obalené hrubou vrstvou blata a do výšky, do akej dosiahol sloní chobot, nemali jedinej vetvy. Na plochu viedlo zo desať rôzne veľkých cestičiek. Niektoré podľa veľkosti očividne vydupali slony a nosorožce, iné boli na tieto kolosy očividne malé a užívali ich zvieratá veľkosti sambarov či dokonca diviakov. Gegong ich za tie roky poznal veľmi dobre; v okolí pytliačil už neraz. Nikdy predtým však nezostal tak užasnutý ako teraz. Dokonca ani v prvom okamihu nechcel vystreliť a radšej sa chvíľu užasnuto kochal.
Na ploche postávalo doslova stovky kusov zveri. Sambary, kabary, kančily a jelene axis sa popásali bok po boku čriedam diviakov a niekoľkým mohutným gaurom; Gegong si dokonca všimol ku svojmu prekvapeniu aj niekoľko kozorožcov, ktoré sa takto nízko ešte nikdy nezjavili. Koruny stromov boli husto obsypané langurami, makakmi aj gibonmi. Chlapcovi to najprv prišlo, ako keby sa dostal do veľkovýkrmne alebo do zoologickej záhrady a v nemom úžase rozmýšľal, či také množstvo zveri videl vôbec za celý svoj život.
Hoci mu to bolo miestami až ľúto, vyhliadol si pekne urasteného sambara sotva tridsať metrov od seba. Ak sa mu podarí, druhým nábojom zloží ešte jedného gaura; za také množstvo mäsa a dve kože by dostal snáď aj dvesto dolárov.
Zacielil a zadržal dych. Priložil prst na spúšť. Hrudník sambara mal jasne pred sebou. Výstrel nemôže v žiadnom prípade minúť....
Gegong však už nestihol vystreliť.
Sotva štyri metre napravo od neho sa z lístia náhle vystrčila červeno čierna pásavá hlava. Hlboké výstražné zavrčanie mohutného bengálskeho tigra ho na zlomok sekundy ochromilo. Zvuk ho doslova stiahol z krvi a svaly ho na okamih prestali poslúchať. Oči tigra a oči človeka sa stretli a Gegong si uvedomil, že sa z lovca práve stal korisťou.
Prudko otočil pušku na šelmu, no tá bola rýchlejšia. Štvrť tonové telo narazilo do sotva štvrtinového chlapcovho tela a odhodilo ho ako bábiku; výstrel z Enfieldky preletel korunami stromov niekam do hôr na východe. Náraz pušku vyrazil Gegongovi z rúk, zlomil mu takmer všetky rebrá na pravej strane hrudníka a kľúčovú kosť. Čo bolo ešte horšie, cez celý jeho hrudník sa ťahali štyri paralelné, hlboké rany, ktoré mu preťali svalstvo a strhli mu časť košele. Dopadol hore znak na koreň trčiaci zo zotletého lístia, čím si praskol ďalšie rebro.
Na okamih ho najprv zaplavila panika a zmätok; potom ich nahradila príšerná bolesť. Zodvihol sa na lakte a očakával ďalší útok šelmy. Rozhliadol sa okolo seba. Mozog mal preplnený vnemami, ktoré ho v tom návale ochromovali. Zbadal tigra, ako bez hnutia sedí opodiaľ. Doslova chlapca ignoroval. Najviac však Gegonga prekvapil pohľad oknom v poraste.
Na čistine, pár desiatok metrov od miesta, kde sekundy predtým tiger zaútočil na človeka a kde sa ozval výstrel, postávali stovky sambarov, kančilov a diviakov tak, ako ich pozoroval predtým. Rozdiel bol v tom, že sa prestali pásť a bahniť. Stovky očí sa pozerali na nich. Potom si s hrôzou uvedomil, že nie na nich.
Na neho.
Na ten strom, cez korunu ktorého preletela guľka, teraz preskakoval prvý z langurov. Makak rézus na inom konári uprel na raneného oči, akoby mu tu niečo nehralo; potom si bez záujmu vopchal do úst kus ovocia a viacej sa zjavne o desivú scénu nestaral.
Zver vedela, že toto je jeho, Gegongov koniec. Z nejakého dôvodu, záhadného a desivého ako celá táto situácia, sa zvieratá nesplašili, ale očividne čakali na jeho koniec.
Oni si zo mňa spravili divadlo, s hrôzou si uvedomil pytliak.
Napriek bodavej bolesti vyrazil späť na cestičku tak prudko ako mu to fyzický stav dokázal. Mal pocit, že sa mu rebrá zabodávajú do vnútorností a trhajú mu pľúca, no strach to všetko prekonával – utekal rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Do jeho stôp kvapkala krv z rozdriapaného hrudníka a skrvavený franforec košele mu zmáčal stehno. Trčiaci osteň mu podriapal líce, no to už nevnímal. Čo najdlhšími skokmi sa blížil k miestu, kde zbadal sambara prvýkrát. Sklonil hlavu a plecom rozhrnul previsnuté listy.....
Niečo tmavé ho zrazilo na zem a vyrazilo mu dych. Zostal omráčený, no ďalšia salva bolesti, tak silnej ako nikdy v živote, ho prebrala a donútila ho zakašľať a zdvihnúť hlavu zo zeme.
Prvé, čo si uvedomil, bola istota, že mu úlomky rebier predsa len prepichli pľúcne laloky. Vec, ktorú podvedome chápal, bola neodvratnosť skorej smrti. Čo nechápal vôbec, bol sloní chobot nad jeho hlavou. Akoby k žiadnej zrážke nedošlo, vystrel sa na pozadí modrej oblohy do výšky, utrhol trs divých banánov a vložil si ho do papule.
V diaľke sa ozvalo ďalšie vzdialené zahrmenie a v poraste sa ozvalo niekoľko hlbokých výdychov a duté zavrčanie. Slon tu nebol sám. Obklopovala ho celá črieda.
Gegong sa z vypätím všetkých síl zodvihol z blata. Krv mu pumpovala v spánkoch a od bolesti ho brali mdloby. Slon nad ním sa bez vzrušenia pásol na banánoch ďalej a ponad jeho hlavu skákali langury a makaky. Nikde nevidel ani nepočul tigra, no spredu, od hôr, sa lesným chodníkom približovali dva nosorožce, matka a mladé, a niekoľko gaurov. Mláďa pobehovalo okolo matky a dožadovalo sa mlieka, no tá aj s gaurmi upierala oči na zomierajúceho pytliaka. Potom začul zavrčanie a otočil hlavu.
V stopách jeho krvi bez náhlenia, bez toho, aby sa samica nosorožca, gaury či slony splašili, kráčal tiger. Zostal dvadsať krokov od neho a oblízal si zakrvavenú labu. Kopytníky opodiaľ sa až na mláďa nosorožca ani nepohli.
Posledných pár sekúnd svojho krátkeho života sa mladý pytliak Gegong snažil pochopiť zvláštnosť tejto scény. Potom sa zrazu slon prestal kŕmiť banánmi a v triumfálnom pokriku desiatok langurov dupol prednou nohou dorasovanému lovcovi masou svojich štyroch ton na hlavu.
Ak ste sa úvodom príbehu nezhrozili, tak ma môžte podporiť kafíčkom:
https://buymeacoffee.com/johny1981aa
Ďakujem.
Druhý diel zajtra, Aljoša cez týždeň.
