Sonda Polar Observer III. sa priblížila ku kanadskému Newfoulandu z východnej strany, no nedostala sa priamo nad pevninu. Vo výške štyristo kilometrov nad hladinou mora postupovala na sever. Štandardne sledovala počasie, masy vzduchu a pohyb ľadovcov a čried zveri, no dnes práve tieto údaje nikoho nezaujímali. Sonda bola nepatrne zbrzdená a trysky jej upravili výšku trajektórie, aby v sekunde S bola nad centrálnou časťou ostrova. Niekoľko minút pred piatou preťala líniu grónskej pevniny a krátko nato sa dostala nad niekoľko kilometrovú vrstvu ľadovca. Tisíce kilometrov odtiaľ desiatky astronómov, fyzikov, vojakov a glaciológov sledovali obraz v reálnom čase a nervózne si ohrýzali perá.
Potom sa kdesi vpredu pre družicou niečo rozsvietilo. Ta´xet, dvojkilometrová guľa prachu a kovu, narazila na hornú, extrémne riedku vrstvu atmosféry. Hoci hustota vzduchu tam dosahovala len zlomky hustoty na úrovni mora, povrch asteroidu sa okamžite prudko zahrial a začal sa taviť. V prvých momentoch len nepatrne, no čoraz viac sa Ta´xet začala spomaľovať, pričom sa z jej zahrievanej časti začali uvoľňovať kamene hrubé až stovky metrov. Za jej chrbtom sa zjavil dlhý chvost rozžeraveného plynu a pár a tisíce menších úlomkov. Dvadsať kilometrov nad žiariacimi ľadovými štítmi už odovzdala časť svojej kinetickej energie čoraz hustejšej vrstve atmosféry a do všetkých strán sa šírila najsilnejšia detonácia za posledných niekoľko miliónov rokov.
Citlivé prístroje Polar Observeru snímali každú tisícinu sekundy gigabity údajov a prenášali ich cez ďalšie družice do Houstonu a ďalších miest. Vysokorýchlostné kamery pozorovali, ako hrubý vankúš vzduchu, ktorý pred sebou asteroid tlačil, začal trhať ľadovcové štíty na kusy pariacej sa vody a ľadu hrubé desiatky až stovky metrov a letiace na všetky strany kilometrovou rýchlosťou. V zlomkoch okamihu sa odparili a žeravá vodná para sa vsala so vankúša, kde sa ešte viac rozpálila a premiešala.
Nakoniec Ta´xet, niekoľko sekundovým infernom rozpálená a ošklbaná o desiatky metrov priemeru a milióny ton hmoty, dopadla na druhý najväčší ľadovec sveta; prebila jeho rozomleté zvyšky a v stále obrovskej rýchlosti vrazila do zemskej kôry. Milióny rokov skrytá hornina urobila presne to, čo samotný ľadovec – roztavila sa a vzniesla sa v obrovských turbulenciách po okolí, kde ju tisícstupňové vzdušné víry ďalej trhali, tavili a drobili na prach a popol.
Seizmografické stanice po celom Grónsku sa prudko rozochveli otrasmi až deviateho stupňa Richterovej stupnice. Obrovské fjordy na pobrežnej línii sa prepadávali v gigantických lavínach a spôsobovali menšie tsunami, ktoré sa rozbiehali Atlantikom aj Severným ľadovým oceánom.
To sa už zemská kôra v centrálnej časti ostrova, ktorá bola od treťohôr gniavená miliardami ton ľadu a vtlačená miestami až stovky metrov pod hladinu mora, v kratučkej chvíli preliačila ešte viac. Inak kompaktná skala sa rozkolísala ako blana na bubne a vibrácie sa preniesli až do zemského plášťa v hĺbke päťdesiat kilometrov. Samotná Ta´xet prestala existovať, zostali len premiešané zvyšky kovu, plechu a pár.
Tlaková vlna sa šírila povrchom ľadovca, ktorý trhala a zbrusovala. Na počiatku dosahovala vysoko nadzvukovú rýchlosť, no postupom času sa spomaľovala a tisícstupňová para rýchlo chladla rozpínaním. Minútu po dopade dosiahla západné a východné, do dnešného rána osídlené územie a zničila kompletne všetky v ceste. Trávnatý porast a riedko rastúce stromy spálila do tla a vykorenila; následne narazila na morskú hladinu a pokračovala úzkymi prielivmi z ostrovčeka na ostrovček. Tisíchlavé stáda sobov a pižmoňov, stovky ľadových medveďov, státisíce čerstvo zahniezdených vtákov a dokonca húfy veľrýb a kosatiek zostali spečené na uhoľ, alebo zranené sonickým treskom.
A skaza postupovala ďalej. Nedlho po impakte sa rozkmitali seizmografe na Islande, ktoré napriek stovkám zemetrasení, ktoré tento sopečný ostrov zasiahnu každoročne, prekonávali svoje doterajšie rekordy. Otrasy ešte nedozneli, keď krajinou preletela tlaková vlna a všetky nezabezpečené okná sa rozleteli ako po výbuchu bomby. Staršie, hlavne drevené budovy sa buď úplne zrútili, alebo ich prúd vzduchu poškodil na statike, či zbavil ich strechy. Údolia pozdĺž hranice európskej a americkej litosferickej dosky sa na mnohým miestach posunuli, alebo sa ich steny zosunuli. Thingvellir, doslova posvätné miesto starých Islanďanov, zasypala lavína sutín a zvíreného prachu.
Pol hodinu po impakte zasiahli otrasy aj tlaková vlna Škótsko, pobrežie Nórska, aj severné a západné časti Írska. Oba živly boli citeľne oslabené a hoci stále spôsobovali veľké škody, určite boli o celé rády nižšie, ako v oblastiach severne od nich. Čím ďalej na juh postupovali, tým slabšie a slabšie boli, oklieštené vzdialenosťou, odporom vzduchu a reliéfom krajiny. V južných častiach Kanady a v Novom Anglicku, strednej a južnej Európe a na Sibíri sa už prejavovali len ako mohutné detonácie, ktoré rozbíjali len príliš veľké okná na opustených halách. Zemetrasenie poškodilo staršie, hlavne historické budovy v Európe, a chrám panny Márie v nemeckom Ulme, najvyššia kresťanská stavba na svete sa kombináciou zemetrasenia so silou 4,9 stupňa Richterovej stupnice a tlakom vzduchu znížila o viac ako tridsať metrov. Ranogotická katedrála v Salisbury na dohľad od La Manche, stratila *kompletne svoju vežu, najvyššiu v celej Británii, a osemsto rokov stará helmica poškodila samotnú loď. Staticky narušená katedrála v Beauvais severne od Paríža to po trištvrte tisícročí vzdala úplne.
Do polnoci sonický tresk obehol celú Zem trikrát. Super citlivé prístroje družíc, seizmografy aj drony po celom svete prinášali správy o hasnúcej sile katastrofy a odvážnejší ľudia si trúfli vyjsť von ešte predtým, ako prezident na opatrné prikývnutie vedeckej rady odvolal poplach a vyhlásil prostredie za bezpečné.
Otrasená populácia Zeme zdesene kontrolovala škody.
*****
Deň po impakte sa obnovila letecká premávka. Školy aj väčšina fabrík boli prezidentskými výnosmi aj dohodami zatvorené a fungovali len tie obchody, ktoré mali priamy vplyv na zásobovanie obyvateľstva a odstraňovanie škôd. Z Kanady, Aljašky aj Ruska vzlietli prieskumné lietadlá dlhého doletu a začali mapovať nešťastný ostrov. Na Island boli vypravené ťažkotonážne nosiče so stavebným materiálom aj stratotankery s palivom. Obyvatelia Grónska, ktorí z hodiny na hodinu prišli o celý majetok a často aj o príbuzných, dostávali núdzové zásoby a provizórne ubytovanie. Predpoklady hovorili, že naspäť na ostrov sa vráti iba zlomok a aj to v rozpätí mesiacov.
V Bielom dome sa presne o dvanástej na poludnie stretli dve desiatky poradcov s prezidentom a viceprezidentom krajiny. Na všetkých bola vidieť únava spojená s neuveriteľnou úľavou a pocitom šťastia. Najvyšší predstaviteľ štátu všetkých hostil, kým mu referovali stav „deň po.“
„Máme čerstvé fotky z Grónska,“ vyhlásil minister obrany a premietol zábery na stenu. „Ide o situáciu spred dvadsiatich minút a päťdesiatich minút, ako aj letecké snímky z približne deviatej ráno.“
Na stene sa zjavili obrázky s GPS súradnicami a časom ich vytvorenia. Väčšinu pohľadov zacláňali husté vrstvy špinavej pary, no niektoré boli radarové a infračervené, ktoré prezrádzali viac.
„V podstate sa to dá zhrnúť jednoducho – podložie centrálneho Grónska je ešte stále nestabilné a vedci sa zhodnú, že ešte približne týždeň bude trvať, kým voda ochladí kráter natoľko, že nebude zahalený parou po celej ploche. Pravda, je viac ako isté, že poškodením zemskej kôry sa objavili stovky termálnych prameňov, alebo ložísk horúcej horniny, avšak neočakávame, že by priamo na ostrove mohol vzniknúť nový vulkán.“
Jeden z geológov sa prihlásil o slovo. „Treba ešte doplniť, že celé Grónsko od impaktu prejavuje zvýšenú seizmickú činnosť. Za osemnásť hodín sme tam zaznamenali takmer sedemsto zemetrasení, z toho tri nad šesť stupňov Richterovej stupnice.“
„Čo ľadovce?“ spýtal sa prezident. Minister obrany na laptope párkrát klikol. Ako je vidno na tomto zábere, minimálne sedemsto kilometrov kubických ľadu sa vyparilo, roztavilo, alebo prinajmenšom premiestnilo pri samotnom náraze. Neznáme množstvo, avšak minimálne podobné, ak nie väčšie, sa práve teraz taví zostatkovým teplom, alebo bude roztavené dodatočne. Je jar, čo značí, že pravdepodobne päť či viac mesiacov nemusíme rátať so stuhnutím centrálneho jazera.“ Kurzorom zakrúžil na jednom mieste na ďalšej snímke, kde sa na optickej fotografii dali rozoznať riavy špinavej vody. „Toto je severovýchod ostrova, ďaleko za polárnym kruhom. Satelit odfotil túto novovzniknutú rieku.“ Prešiel pohľadom po prísediacich. „Má rozmery dvakrát také veľké ako samotná Amazonka a zdroj jej vody nevieme presne určiť.“ „Ehm,“ odkašľal si geológ, „podľa nás v oblasti bola rieka aj predtým, lenže skrytá nášmu oku. V centrálnej časti ostrova, v tej preliačine je - respektíve pred impaktom bolo - obrovské jazero. Jeho rozmery sa odhadovali na približne štvrť milióna kilometrov štvorcových, čo je dvakrát viac ako susedný Island, alebo približne toľko, či Utah, alebo Minnesota. Impakt samozrejme prudko stlačil ľadovú krustu a vytlačil stovky kilometrov kubických vody z miesta dopadu; samozrejme ešte jazero zahltil ďalšími stovkami kubíkov čerstvo roztopeného ľadu. Voda sa skrátka vyvalila najnižším miestom, a to tou riekou na severovýchode.“
„Aký to bude mať dopad na klímu?“ spýtal sa ho prezident.
Geológ pokrčil plecami. „Pravdu povediac nevieme. Toto miesto je príliš ďaleko od obývaných území a nevieme, či príval studenej vody neupraví tok niektorých prúdov a neovplyvní leto v Európe. Aj keď to bude na sto percent ovplyvnené už dosť aj bez toho.“
„Gerald, máme straty u nás?“ otočil sa na ministra zdravotníctva. „Odhadujú sa na päťdesiattisíc, pán prezident,“ odpovedal chlap v stredných rokoch. „takmer všetci z nich sú obete infarktu, alebo samovrážd, stodva ľudí zastrelili bezpečnostné oddiely pri zásahoch proti rabovačkám, prípadne ich zabili samotné obete prepadov. Viac ako štyristo námorníkov je nezvestných spolu so svojimi loďami v severnom Atlantiku či Pacifiku. Menej ako tisícka sa našla na ulici so zraneniami od tlakovej vlny, či padajúcich trosiek. Starší drevený kostol na Aljaške sa po zásahu tlakovou vlnou rozpadol a zabil devätnásť ľudí vrátane kňaza a šesťčlennej rodiny.“ Pozrel na prezidenta a usmial sa : „Myslím, že sme to prežili celkom v poriadku.“
„A čo straty tam vonku?“
„Kanada hlási takisto asi päťdesiattisíc obetí, v Grónsku asi desaťtisíc, z toho veľa turistov, časť bude aj od nás. Island má údajne šesťtisíc obetí, Nórsko dvetisíc pri zosune fjordov na dediny. Rusko oficiálne číslo nevydalo, na základe mojich skúseností s nimi hádam, že ich ešte mesiac ani nebudú vedieť.
A ostatné krajiny buď čísla nedodali, alebo iba hlásia nulové čí mizivé straty.“ Gerald sa oprel a prenechal slovo prezidentovi. „Materiálne škody, Edward?“
Minister vnútra otvoril fascikel s vytlačenými emailami. „Odhady priamo v štátoch hovoria o dvadsiatich až štyridsiatich miliardách dolárov, pán prezident. Väčšinou ide o zmiznuté lode, spadnuté staré budovy a vysklené mrakodrapy. Na Aljaške hlásia poškodenú priehradu a narušenú diaľnicu. Island hlási multimiliónové škody a bude musieť požiadať o finančnú a materiálnu pomoc; jeho drobná ekonomika to neutiahne naraz a sama. Nórsko a Kanada majú tiež pomerne veľké škody, ale tí si ich dokážu pokryť sami. Horšie to je s Dánskom – materiálne škody v Grónsku sú absolútne a väčšina evakuovaných pravdepodobne zostane v Dánsku. Krajina bude mať problémy usídliť nárazovo päťdesiattisíc ľudí a nájsť im dlhodobý prístrešok. Do škôd nerátame straty na medzinárodnom obchode a leteckej preprave – veľká časť týchto prepadov bude hradená z poistného. Naviac, väčšina aerolínií prehlásila, že náklady na letecký most bude hradiť zo svojich rezerv – v podstate to odpíšu ako reklamu do budúcnosti.“
„A čo tá para, čo ste mi spomínali?“ Prezident sa obrátil na zavalitého chlapíka, ktorý bol ako jediný oblečený neformálne.
David Sexton bol jedným z najlepších odborníkov na Severný pól a jeho klímu, hoci bol mladší, od väčšiny prísediacich. Bola to jeho prvá návšteva v Bielom dome. Dvadsať hodín nazad bol jedným z tých, ktorých evakuovali veľkokapacitné lietadlá z polárnych oblastí. Do D.C. sa dostal sotva pred hodinou vojenským vrtuľníkom. „Môžem Vám povedať iba predpokladaný scenár, pretože presné výsledky sa budú odvíjať od vstupných dát, a tie nemáme ani náhodou.“ Na veľkom monitore sa zjavila modelácia vzdušných prúdov a ich pohyb. Nad Grónskom, Grónskym morom a Severným ľadovým oceánom sa nachádzala rozsiahla tmavomodrá škvrna, ktorá sa presúvala prevažne na juhovýchod. „Toto je pohyb oblačnosti na nasledujúce tri dni s predpokladanými zrážkami. Ako si viete všimnúť, Island, Britské ostrovy a Škandinávia budú výrazne zasiahnuté storočnými vodami a dlhotrvajúcimi prívalovými dažďami. Keďže v severnej Európe ešte len schádza posledný sneh, bude sa jednať o skutočný problém, pane.“
„Koľko budú trvať tieto lejaky, David?“ Sexton pokrčil plecami. „Môžem Vám povedať, že týždeň a môžem Vám rovnako dobre povedať , že pol roka. Asi to bude rovnako postavené na základoch a faktoch.“ „Aspoň približný odhad poprosím.“ Prezident rozhodil bezradne rukami. „Chápte, o piatej mám dlhý živý vstup a toto je bod, ktorý nemôžem nespomenúť.“ Klimatológ sa zašklebil. „Jediné, čo môžem povedať s istotou je, že dodnes a ešte najbližšie dni sa uvoľní do atmosféry niekoľko stoviek miliárd ton vody a veľa prachu. Dažďová kvapka pre svoj vznik potrebuje nielen paru, ale aj tzv. kondenzačne jadro, čo je napríklad mikroskopické zrnko prachu, na ktorom sa ochladená para nazhromaždí. Oboch je tam hore teda dosť.
Čo zatiaľ ale nevieme, koľko z toho sa vyzráža nad oceánom a koľko nad pevninou a v akej intenzite. Možno, že väčšina z toho padne nad morom, a teda nad Škandináviou budú zúriť prívalové dažde. Možnože však oblačnosť stratí nad Atlantikom iba časť objemu a Škandinávia aj zvyšok Európy utrpia nedozerné škody vo forme dažďov, aké si kontinent nepamätá od doby ľadovej.
Nastala chvíľa ticha. Prezident si šúchal nos, čo si jeho najbližší ihneď všimli. „Aký dopad to bude mať na úrodu?“ „Zlý“, odpovedal stručne Sexton.
„Zdražie jedlo po celom svete“, doplnil ho minister poľnohospodárstva. „Ak bude čo len mesiac intenzívne pršať v zmysle, ako nám tu predniesol Sexton, budú výpadky v Európe v desiatkach percent. Čoskoro ale vlna prudkých zrážok prejde aj do Číny, Ruska a potom aj k nám. Rátajme s tým, že je otázkou času, kedy vlna dažďov dorazí aj k nám.“
„Tak či tak rátajme s výpadkom produkcie, aký je raz za desať až dvadsať rokov a to celosvetovo“, doplnil Sexton. „Iste budeme musieť siahnuť na rezervy – skôr, či neskôr.“
Minister prikývol. „To by prinajmenšom u nás a v Európe nemal byť problém – posledné dva roky boli vysoko nadpriemerné, bude z čoho rozdávať.“
Prezident zavrel zložku a položil ruky na stôl. „OK, páni a dámy. Čo mám oznámiť o piatej národu? Chcem od vás počuť to najväčšie ohrozenie a to najväčšie uľavenie, ktoré prednesiem svetu. O piatej potrebujem Štátom aj celému ľudstvu odovzdať posolstvo – takže musím nájsť útechu ako kňaz a zároveň vystríhať každého, kto chce krízu zneužiť vo svoj prospech.“ Rozhliadol sa po dvadsiatke mužov a žien. „Takže?“
Minister obrany sa zamyslene poškriabal na brade. „Kríza s impaktom je zažehnaná, do dvoch rokov v kooperácii s ostatnými krajinami vybudujeme celosvetovú sieť výstražných družíc, aby sa situácia viac neopakovala.“
Minister vnútra prikývol. „Škody sú menšie, ako očakávala väčšina odhadov. Infraštruktúra bude obnovená do zajtrajška v plnom rozsahu – aj pre transatlantické lety a lodnú dopravu.“
Sexton opatrne doplnil. „Upozornil by som ich, aby očakávali zhoršené počasie po celom svete. Aj keď to tu a teraz nevieme upresniť a kvantifikovať.“
Najvyšší predstaviteľ zhrnul svoje papiere. Okolo sediaci to pochopili ako koniec diskusie. „Páni a dámy, očakávam od vás, že ma budete informovať o každučkej jednej zmene, ktorá sa počas najbližších dvadsaťštyri hodín stane. Zatiaľ choďte k svojim rodinám a držte nám palce. Držte palce všetkým.
*****
Večer o piatej, presne jeden deň od okamihu, kedy Ta´xet celou svojou energiou rozdrvila grónsky ľadový pancier, vystúpil prezident znova pred kamerami. Mejkap zakryl jeho unavenú tvár a jemný úsmev mu dodával úplne iný výzor ako pár hodín pred impaktom.
Vystúpenie bolo krátke, plné pozitívnych emócií a hlavne mimoriadne optimistické, hoci trikrát dôrazne upozornil, že následky kolízie ešte nedozneli a svet sa musí pripraviť na veľmi veľa zmien. Po piatich minútach, kedy dokonca aj kameramani jasali, prezident s úsmevom na perách odišiel. Avšak vo vedľajšej miestnosti stretol mŕtvolne bledú asistentku s jeho mobilným telefónom v ruke. Okolo nej stálo niekoľko podobne stuhnutých členov štábu. „Píše vám minister obrany“, podala mu aparát. Ruky sa jej triasli.
Kríza s impaktom NIE JE zažehnaná. Obrovský problém v Antarktíde. Do pol hodiny som v Bielom dome. Hargrave.
