1. 24 mesiacov špeciálnej vojenskej operácie
Známy na výške raz išiel vo štvrtok vysypať smetný kôš. Myslím, že bol február, vonku bola vrstva mokrého snehu, a on vybehol v šľapkách a tričku. Vrátil sa v utorok, z Oravy, polovicu času si nepamätal a telefón mal v izbe na nabíjačke, s dvesto zmeškanými hovormi. Proste sa mu zmenili plány a pri smetiakoch stretol spolužiakov, ktorí išli do Zázrivej na chatu. Veľa zážitkov, málo spomienok.
Zhruba toto nám predstavuje Ruská federácia AKA druhá najsilnejšia armáda sveta AKA Mordor AKA Latrinistan. Z namyslených štyroch dní po dobytie Kyjeva je to presne dva roky po dobytie Avdijivky (100 x menšieho mesta).
Po sérii blogov by som sa asi opakoval, takže drzo ukradnem zhrnutie dvoch rokov Vítovi Solnařovi a jeho stránke Lacrimae Mundi. Niekde doplním svoju myšlienku, ale gross bude patriť jemu. Link na kafé dám preto takisto jeho, nech na ňom nezarábam, ako Smer-SD na svojich osprostených tupovoličoch. Tentokrát ďakujem v jeho mene.
Zmyslom blogu bude trošku zamiesť pojmy a dojmy a vypichnúť kľúčové úspechy, prípadne neúspechy, jednej aj druhej strany.
2. Rok 2022 a vojna o vzdušnú nadváhu
Ako každý blitzkrieg, aj útok na Ukrajinu sa udial leteckým prepadom a útokom na kľúčovú ukrajinskú leteckú a PVO infraštruktúru. Nepomer medzi letectvom jednej a druhej strany bol ohromný, čiastočne aj preto, že pred 30 rokmi sa Ukrajina v snahe o písomné uznanie svojich hraníc Ruskom vzdala časti strojov.
Údery smerovali na radary, letiská, protivzdušné systémy, kasárne, veliteľské uzly a sklady. Lenže Ukrajina nechala svoje letectvo vzlietnuť, aby sa úderom vyhla. Napriek skutočne masívnym úderom, ZSU neutrpeli také straty, aké by sa dali čakať. To platí pre letecké ale aj pozemné sily Ukrajiny. Dlhodobé šaškovanie Rusákov pri hraniciach napokon vystrelilo proti nim samotným. A to bol asi kľúčový bod vojny.
Vďaka tomuto faktu sa podarilo Kyjevu ubrániť a prienik zastaviť. Taktikou ukrajinských pilotov bolo vlákať Zmrdov do oblasti so silnou PVO. 71 ukrajinských stíhačov sa postavilo 251 stíhačkám a 831 stíhacím bombardérom Mordoru. Napriek tomuto zjavnému nepomeru sa ZSU podarilo zostreliť jeden až dva výsadkármi plne obsadené Iljušiny 76. Toto zasa dopomohlo ochrániť kľúčové letiská pri Kyjeve.
Prízvukujem: napriek pomeru 1000:70 Rusi nevybojovali vzdušnú prevahu. Vtoroja armija mira nedokázala vydobyť prevahu okolo Kyjeva.
Čoskoro, už v apríli, ruské letectvo prešlo do defenzívy. Ukrajinská PVO ich držala na uzde. Ruské letectvo hanebne prešlo do náletov na ukrajinské pozície výlučne v blízkosti frontu. Napriek tomu ich Ukrajinci sekali naďalej.
V lete prešlo ruské letectvo na ostreľovanie ukrajinských lietadiel raketami dlhého doletu R-37. Na jeseň sa vytratili už aj tieto lietadlá a dokonca aj frontové vrtuľníky (Kamov a Mil). Na istú dobu Rusko prestalo používať letectvo.
A čo druhá strana? Ukrajina nasadila proti ruským tankovým kolónam turecké drony Bayraktar. Dnes pomerne zriedkavé, vtedy o nich skladali hymny a v ruských silách spôsobovali paniku a deštrukciu. Ich nasadenie ukazuje, ako impotentná bola frontová PVO Mordoru. Relatívne primitívny a lacný stroj ničil tanky a BVP po tuctoch bez toho, aby ich Rusi nejako zásadne dokázali udržať v diaľke.
Na jeseň prvého roku vojny nastúpil generál Surovikin, ktorý nariadil ničenie ukrajinskej energetickej infraštruktúry. V tomto období sa zjavili aj iránske drony Šahíd. Aby bolo jasné, druhá armáda sveta bola nútená žobrať v rozvojovej, sankciami skúšanej krajine, aby dodala drony vlastnej výroby. Pozitívom, či skôr zázrakom bolo to, že Ukrajina odolala a svoju rozvodnú sieť horko-ťažko ale predsa ubránila. Zimu prežila.
3. Rok 2022 a bitka o more
Kľúčovými udalosťami prvého roku na mori boli dve veci: uzavretie Bosporu Tureckom pre ruské vojenské plavidlá a vyslanie krížnika Moskva nachuj. Okrem toho začala blokáda ukrajinských prístavov ruským námorníctvom. ZSU potopili niekoľko svojich plavidiel, aby nepadli do rúk okupantom. K týmto plavidlám sa ráta Hejtman Sahaydačnij triedy Krivak III s výtlakom 3.510 ton. Rusom padlo do rúk sedem iných plavidiel v Mariupole a Berdjansku. Potopená bola mínolovka a rýchly vyloďovací čln. Čln stratili v bitke o Hadí ostrov – a tu sa začala séria námorných aj obojživelných bojov.
Russkij korábľ, idí nachuj. Táto dnes už skutočne legendárna hláška vznikla práve tu, na Haďom ostrove. Aj tu vidno rozdiel medzi duchom Ukrajincov a Rusákov. Kým Rusi išli z titulu sily a prevahy, Ukrajinci naopak z pohľadu hrdinov brániacich si vlastnú zem. 13 námorníkov následne zahynulo a stali sa hrdinami – ale potom sa zistilo, že ich Rusáci len zajali a neskôr ich vymenili za svojich zajatcov. Onú hlášku vyslovil Roman Hrybov. Jednoduchá nadávka ako na pive ukázala tvár vojny. Ešte malá vysvetlivka. Hovorilo sa o 80 zajatých ukrajinských vojakov, ale reálne na maličkom ostrovčeku je drobná dedina s posádkou 13 vojakov, teda nie 80 vojakov ako takých.
Hadí ostrov má len sotva 20 hektárov, ale jeho pádom sa Ukrajine odkrylo celé južné pobrežie, vrátane Odessy. S vylodením na juhu krajiny sa na ruskej strane seriózne rátalo. Pád Odessy by umožnil Mordoru anektovať aj Moldavsko prostredníctvom Podnesterska. Problémom bolo, že Rusi nedokázali juh Ukrajiny dobyť či dokonca čo len sa tam vylodiť. Následne sa nejaký ekvivalent operácie Overlord zrušil a čo je podstatné, ruská námorná pechota, jedna z elitných zložiek armády, bola nasadená v pechotných bojoch po boku pravidelnej armády a Wagnerovcov. Inými slovami, velenie ich nechalo vykrvácať.
Potom to už išlo s ruskou flotilou od desiatich k mínus dvetisíc dvesto dvanástim (maximálna hĺbka Čierneho mora). Najprv ľahla loď Saratov z triedy Tapír. Aby to malo nádych pikantnosti, na mesačné výročie invázie. Dva týždne neskôr sa Ruskej federácii podarilo utŕžiť jedno z hlavných ponížení vojny, konkrétne potopenie krížnika Moskva. Hoci Rusi hovoria, že mŕtvych pri explózii bolo pomerne málo, zábery trhajúcej sa lode skôr naznačujú stovky mŕtvych (čo priznáva aj Ukrajina). Je to jediná vlajková loď od druhej svetovej vojny, ktorá bola potopená v akcii. Mimochodom, krajinou, ktorá už svoje námorníctvo mesiac de facto nemala. O to hanebnejšia táto akcia pre Putina je.
Potopenie Moskvy značilo, že Rusáci sa zľakli a stiahli svoje loďstvo trochu ďalej od pobrežia. ZSU začala v Čiernom mori udávať tempo.
Prefackaním ruského námorníctva sa dostala do druhej fázy bitka o Hadí ostrov. Moskva (myslím mesto, nie nebohý krížnik) tvrdí, že Ukrajina pri ostrove následne stratila veľa lietadiel a lodí, ale ruské tvrdenia berme z rezervou. Avšak prvého mája ZSU zaútočili na ostrov a o 24 hodín Bayraktar pri ostrove potopil dva člny triedy Raptor. O pár dní neskôr znova pošla nachuj loď triedy Serna. Potom ich tam navštívili ďalšie člny Raptor a jeden vrtuľník Mil-8. Ukrajina dokázateľne stratila jeden čln a Rusi tvrdia niekoľko stíhačiek.
Ukrajina ako vždy zaimprovizovala a nasadila pozemné húfnice Bohdana a raketomety, ktoré posadila na pramice – vskutku geniálne a primitívne jednoduché riešenie. V máji a júni padol ruský remorkér Vasilij Bech a poškodených bolo pár ďalších ruských lodí. Posledného júna Rusáci zbabelo stiahli svojich vojakov z ostrova, vybombardovali zvyšok výbavy ostrova, na čo Dmitrij Peskov trápne povedal, že sa jednalo o gesto dobrej vôle (v nasledujúcich mesiacov ruská armáda ešte niekoľko takých spravila). Štvrtého júla prebrali správu nad ostrovčekom definitívne Ukrajinci.
Koncom júla 2022 bola uzavretá obilná dohoda. To vlastne značilo, že Rusáci sa vzdali nejakej hry na námornú prevahu alebo blokádu.
4. Rok 2022 a pozemné operácie.
V prvý deň vojny to vyzeralo na katastrofu. Keď som ráno videl tie dlhočizné hady áut z Kyjeva smerom na západ, mal som pokazený deň. Priznám sa, že štyri dni som takmer nejedol. Avšak potom som videl horiace obrnené vozidlá Rossgvardije, ktoré boli zasypávané molotovovými koktailami zo strany kyjevských študentov a dôchodcov, a bol som OK. Kyjev asi nepadne. A ani nepadol. ZSU rozdali civilistom desiatky tisícok ručných palných zbraní ako aj protitankové strely. Pred mestom sa vytvoril dlhočizný konvoj, ktorý sa rovnako ako krížnik Moskva stane jedným zo symbolov dementnosti ruskej armády.
V Kyjeve aj ďalších mestách chytajú diverzantov a značkárov ruskej armády. Rusko sa spolieha na ukrajinských zradcov, nevediac, že oní zradcovia boli členmi ukrajinskej tajnej služby, ktorí si nechali od FSB platiť, aby peniaze odovzdávali Kyjevu. Na juhu, pri Heničensku, sa 25-ročný Vitalij Skakun vyhodil do vzduchu aj s mostom, čím spomalil ruskú ofenzívu z Krymu na Cherson. Rusi postupujú, ale hanebne pomaly. Fenoménom tejto vojny je doslova priamy prenos vojny prostredníctvom civilných telefónov.
Počas prvého dňa vojny začínajú ruské straty rásť. Tam tanky, tam celá jednotka. Okupanti zisťujú, že ich nikde nikto nevíta. Žiadne oslobodenie, okupácia. Zábery babičky, ktorá núka ruským vojakom slnečnicové semiačka, preleteli svet a dali military history nový terminus technicus pre mŕtveho ruského vojaka, slnečnica. Ruská armáda nedobyla (v podstate pohraničný) Charkov, Sumy, Kyjev. Blitzkrieg sa mení na sitzkrieg. Síce dobývajú menej významné mestá ako Balaklija, Izjum, Kupjansk a severné predmestia Kyjeva, ale žiaden generál Manstein sa tam nenašiel. Pri Černihive a Mykolajeve sa udiali veľké tankové bitky. Cherson padá vďaka zrade ukrajinského dôstojníka, ktorý nevyhodil do luftu kľúčový most cez Dneper. Na severe Kyjeva sa udiali legendárne strety medzi Specnazom a ukrajinskými silami, pričom bolo poškodené letisko Hostomel aj s jediným lietadlom Antonov 225 Mrija. Specnaz ako predtým mýtická sila utrpel katastrofálne straty.
A potom ďalšia hanba: Rusi nie sú schopní svoj konvoj zásobovať. Ruskí vojaci musia žobrať po ukrajinských civilistoch (!) a rusky hovoriaci Ukrajinec na zhabanej vysielačke celý týždeň Zmrdov vodí za nos a sľubuje im palivo a jedlo. Rusáci hladujú, napokon sa vzdávajú alebo zanechávajú za sebou celé roty techniky. Pri Makarive, západne od Kyjeva, bola 37. samostatná motostrelecká brigáda vyťatá a jej veliteľ ranený. Kúsok na sever, v Ivankive (odtiaľ krátko nato dorazila Inna s dievčencami) bol jedným z prvých okupovaných miest, ale Rusáci sa stratili posledného marca (a Inna s dcérami po 42 dňoch vyšla z pivnice, prvýkrát sa najedli normálnej stravy a vymenili si čisté veci).
8. apríla sa boj o severnú Ukrajinu skončil. Rusáci prehrali. Nie nejakým zásadným bojom ako povedzme pri Kursku, proste spackali všetko čo sa dalo a ich vyhladované, podchladené jednotky z bojiska utiekli jak zajace. Tam, kde nevedeli poraziť ZSU, povraždili aspoň stovky nevinných civilistov a pojmy ako Buča a Irpiň budú mať v budúcnosti pre svinský ruský národ príchuť Srebrenice alebo Babieho Jaru.
Jednou z bočných výhod kolapsu severnej armády bolo odradenie bieloruskej armády od akéhokoľvek dobrodružstva. Neverím, že Lukašenko by sa v prípade reálnej štvordňovej operácie vzdal podielu na úspechu a jeho jednotky by rozhodne po okupovanom Kyjeve pochodovali. Ale i to, že umožnil Rusákom nástup na Ukrajinu, motivovalo stovky alebo tisíce ľudí, aby zmenili farby a vstúpili do ZSU (legendárny Moustache Man, Ihar „Janki“ Jankov).
Po ne-páde severu sa ťažisko prenieslo na východ Ukrajiny. Do začiatku mája sa fronty zastavili a druhá armáda sveta nebola schopná urobiť zmysluplný ďalší krok. Nastalo obdobie odmietania, kedy napríklad Kremeľ dokonca tvrdil, že Kyjev dobyť ani nechceli a že celá maškaráda so 60. kilometrovým konvojom bol zastierací manéver, aby ZSU odlákali od východu. Čo je vcelku vtipné vysvetlenie nato, že si tam nechali vykrvácať Specnaz a elitné tankové divízie a že v meste aktivovali (neúspešne) spiace bunky...
Potom sa od Charkova vytlačili Rusi a Innino rodné okolie bolo slobodné. Krátko nato padla Popasná (východne od Bachmutu a južne od súmestia Severodoneck/Lysyčansk) a v Luhanskej oblasti začal ruský postup. Lysyčansk padol na Innine narodeniny, začiatkom júla. To bol podľa mňa posledný ruský úspech vojny, hoci krvavo vykúpený. Rusi oznámili víťazstvo, ale ich jednotky sa tak vyčerpali, že oficiálne ohlásili oddych.
To už ZSU tlačili na Cherson na druhom brehu Dnepra. Chersonské predmostie bolo tŕňom v zadnici Kyjeva. Lenže ZSU mali už HIMARS a systematicky ničili ruské zázemie. Veľmi natiahnuté zásobovanie okupačných vojsk značilo, že munícia, jedlo, palivo sa dostávalo cez Antonivský most čoraz komplikovanejšie. Rusi sa pripravovali na vyčistenie prvého brehu.
Lenže prekvapenie: ZSU previedlo skutočný blitzkrieg úplne na opačnom konci frontu, teda na východe, okolo Charkova. Druhé najväčšie mesto sa konečne dostalo do skutočne voľného stavu, aj keď samozrejme blízkosť od ruských hraníc značí, že obyvatelia trpia na ostreľovanie naďalej. Z celej Charkovštiny zostalo dodnes v ruských rukách pár dedín.
Rusi utiekli z Balaklije, Kupjansku, Izjumu aj Lymanu. Prakticky mesačná akcia skončila desiatkami tisíc slnečníc a zajatých Rusákov a podľa mňa ďalšou hanebnou porážkou druhej armády sveta. Memečká, kedy sa ľudia smiali z Moskvy ako očakávali útok na Cherson a pritom jej vyčistili jeden front priamo pod fúzami.
Lenže to už sa mlelo aj na pravom brehu Dnepra. Boj o Chersonštinu trval zhruba mesiac a skončil stiahnutím sa Orkov naspäť na ľavý breh. Škoda, že generál Surovikin dokázal svoje svorky zorganizovať a stiahnuť usporiadane (asi jediný príklad). V tomto čase však na východe padla Kurdjumivka, čo viedlo k bitke o Bachmut. Bachmut nebol ktovieakým cieľom, ale treba poznamenať, že to bolo jediné mesto, ktoré za rok padli do ruských rúk, takže jeho význam pre Moskvu Rusáci značne zveličili. Do konca prvého roku vojny Bachmut nepadol, rovnako ako nepadlo jeho predmestie, Soledar.
5. Zhrnutie prvého roku vojny
Zhrňme si teda prvý rok (desať mesiacov) vojny: Rusko previedlo spackaný blitzkrieg na východ, juh a sever Ukrajiny, pričom na severe utrpeli katastrofálnu porážku (útek svojich jednotiek, deklasovanie Specnazu a tankových síl, upálenie jednotiek Rossgvardije). Prepad sa podaril v Chersone, ale nie vďaka vojenskému umu, ako skôr zrade jedného Ukrajinca.
Na východe obsadili niekoľko menej významných oblastí a miest, s jednou výnimkou Severodoneck/Lysyčansk. Každý postup mimo prvé dni vojny bol brutálne vykúpený krvou. Ruské letectvo, také protežované Kremľom, dostalo ťažko na frak a nedokázalo svoje údajné kvality. To isté platí pre Čiernomorskú flotilu.
Ukrajina sa nezrútila a ukázala svetu svoje schopnosti, vrátane dvojnásobného poškodenia Kerčského mosta, a to napriek tomu, že je prísne sledovaný.
Ruský pokus o vyhladovanie a vymrznutie Ukrajiny sa nepodaril.
Rusi sa stiahli najprv zo severu a z Hadieho ostrova, potom od Charkova, potom zo značnej časti východu, následne od Chersonu.
Rusi museli mlčky súhlasiť s obilnou dohodou a námornou veľmocou v Čiernom mori sa stalo po 300 rokoch Turecko. Okrem toho museli prejsť na vojnový ekonomický model.
Rusko nedokázalo vydierať Európu a svet svojou ropou, plynom, obilím.
Európa, NATO a demokratický Západ neskolaboval, naopak, spojil sa ešte silnejšie. To viedlo k neskoršiemu pristúpeniu Fínska a teraz aj Švédska do NATO, zvyšovaniu zbrojnej výroby v NATO a navýšeniu rozpočtov na obranu skrz celé NATO.
Stručne povedané, stal sa zázrak a Ukrajina prežila útok druhej najsilnejšej armády sveta. Ruské sily utrpeli hanebné straty, ruská politika hanebné poníženie, ruská ekonomika tvrdý pád. A ruská technika škandalózne zlyhanie.
A teraz prejdime na rok 2023 a druhý rok vojny.
5. Rok 2023, vojna vo vzduchu
Začiatok tohto roku sa niesol hlavne v duchu bitky o Bachmut. Jevgenij Prigožin, jeho Wagnerovci a desaťtisíce zekov z ruských väzníc prebrali iniciatívu. Hoci sami mali pár strojov, leteckú podporu im dodávala ruská armáda. Ako som písal vyššie, ruské stroje nie sú nikdy tak dobré, ako sa tvária, a armáda dochádzala o ďalšie a ďalšie (už takmer nevyrábané) slietadlá a vrtuľníky. Krátke zhrnutie bachmutských strát:
Január 2023: 8 x Suchoj 25, 7 x Kamov 52, Mil 8 a dva nedefinované vrtuľníky.
Február 2023: Suchoj 24, 2 x Suchoj 25, Kamov 52 a Mil 24.
Marec 2023: Suchoj 24, Suchoj 25, Suchoj 34 (moderný stroj) a Kamov 52.
Apríl 2023: Suchoj 25 a 2 x Mil 24.
Máj 2023: Kamov 52 a Brjanská pasca.
Rusi ale prispôsobili taktiku a začali čoraz viac nasadzovať (čoraz modernejšie) kĺzavé bomby. Pomerne nepresné zbrane sa zmenili na dostatočne hrozivého zabijaka. Rusi majú v tomto prípade obrovské eso, pretože takýchto tupých bômb prerobených na novú dimenziu majú tisícky, na druhej strane Ukrajina nemá dostatok PVO systémov s dostatočným dostrelom. Kĺzavá bomba má dolet desiatky kilometrov, čo prestrelí len obmedzený počet systémov.
Napriek obrovskej snahe Ruska sa nepodarilo doplniť sklady rakiet a ich snaha zraziť Ukrajinu na kolená skončila túto zimu fiaskom. Na druhej strane, vychválené nezostreliteľné ruské rakety ako Zirkon a Kindžal sa ukázali byť dekády za Západom. Dokonca aj strely s plochou dráhou letu majú úspešnosť len desať percent, čo je hanebné.
Vtipnou bodkou za touto kapitolou je to, že v druhom roku vojny sa presunul boj aj na ruské nebo a Ukrajina začala pomerne masovo ničiť dronmi a raketami ruské rafinérie, elektrárne a dokonca aj fabriky. To viedlo k stiahnutiu ruských systémov PVO od frontu. A nielen to, vďaka vráteniu sa bumerangu Rusko muselo zastaviť export pohonných hmôt – čo je zásadný zdroj príjmov Mordoru a celej jeho vojenskej mašinérie.
6. Rok 2023 a more
Kým v prvom roku vojny sa ruské námorníctvo stiahlo od pobrežia, teraz sa kvôli sérii faciek muselo stiahnuť dokonca aj od Krymu. Ak by som bol pred vojnou napísal, že Rusi zalezú až na prikaukazské základne v obave pred krajinou bez námorníctva, skončil by som v blázinci. Ale presne toto sa stalo (nemyslím môj blázinec). Napriek schovávaniu sa pod mamičkinou sukňou ZSU potopili Orkom Minsk, Askold, Novočerassk a hliadkovaciu loď triedy Stenka. Aby to nebolo málo, dokonca im poslali nachuj ponorku Rostov na Donu, čím sa výpočet rozsahu zničenej techniky dostal na 100% a vlastne už chýba len zostrelený raketoplán.
Treba doplniť, že oné lode boli často používané nie na bojové účely ale ako zásobovacie plavidlá, najmä po poškodení Kerčského mostu. 4 z 12 mesiacov 2023 ruské námorníctvo sa nezmohlo na vypustenie jednej jedinej rakety a ďalšie dva mesiace len raz.
Hanebný klinček do rakve: po uzavretí obilnej dohody Ukrajina vypravila zo svojich prístavov vyše tisíc lodí s nákladom – a Mordor sa nezmohol na nič.
7. Rok 2023 a pozemné operácie
Ako každý rok aj 2023 mal dvanásť mesiacov a čo je podstatné, že za 12 mesiacov sa väčšina ruských „úspechov“ zmestila do desať kilometrov postupu. Opakujem, za 30 dní necelý kilometer. Aha, a tisícky mŕtvych Orkov. Proste fiasko.
To, že Moskva bola celý rok zúfalo tragická svedčí to, že Rusáci čoraz vo väčšej miere nasadzujú obstarožné tanky, prednostne T-62 a T-54/55. Horšiu nasaditeľnú techniku už Mordor nemá, zbytočne sa tešíme na T-34 alebo kozákov na koňoch.
Bachmut. Predposledný ruský zisk, ale nepovedal by som, že ruské víťazstvo. Bachmut zmenil majiteľa po takmer 10 mesiacoch a viedlo k niekoľkým následkom. Wagnerovci ako vážna bojová sila prestala existovať, Ukrajina dokázala zreformovať svoju armádu, Rusi prakticky vykrvácali a navyše (a to je najpodstatnejšie), Jevgenij Prigožin sa postavil proti armáde samotnej. Väčšinu bitky sa dá povedať o citeľne vyšších stratách Rusákov, hoci sa vraví, že tesne na záver boli straty ZSU podobné ruským (opakujem, že vzhľadom na pomer populácie oboch krajín by mali byť zhruba 3,6:1, aby sa dali považovať za vyrovnané). V istých okamihoch Ukrajinci tvrdili, že pomer mŕtvych bol niekde okolo 12:1, čo by sa podobalo na pomer amerických a nemeckých strát po Normandii v roku 1944.
Potom prišlo studené vytriezvenie. Ukrajinská ofenzíva, od ktorej som si aj ja sľuboval veľa, v podstate nepriniesla zásadné územné zisky. Na druhej strane však úspech žiadnej ofenzívy sa nedá merať len kilometrami štvorcovými, pretože tým pádom by sme mohli aj masakre pri Bachmute alebo Avdijivke považovať za ruský triumf.
Prečo ofenzíva zlyhala? Jedným z faktorom bola činnosť generála Surovikina, ktorý vybudoval rozsiahlu sieť opevnení a zákopov. Druhým zasa nedostatok zbraní a zmeškané časové okno. Keby ZSU zaútočili počas vrcholiacej bachmutskej ofenzívy, pravdepodobne by už stáli niekde na azovskom pobreží. Lenže Západ mal čas. A Ukrajinci straty.
Počas tejto ofenzívy Rusáci previedli jednu z najhorších katastrof od čias Černobyľu – vyhodenie Kachovskej nádrže. Ako vždy, tento zločin poškodil ďaleko viac samotných Rusákov ako ukrajinskú armádu, no pravdepodobne budú veľké obete na strane civilistov. Aj táto tragédia mala istý význam, pretože ZSU sa vylodili pri Krynkách na ľavom brehu Dnepra. Tam sú dodnes.
Po skončení letnej ukrajinskej ofenzívy zaútočilo Rusko. Postupne v sérii krvavých stretov padla Marinka, neskôr sa prešlo na útok na Avdijivku. Marinka padla až na prvý sviatok vianočný 2023 a Avdijivka padli až v roku 2024, ale tieto „úspechy“ boli vykúpené drastickým ruskými stratami, obzvlášť na tankoch a pechote. Problémom je, že na ruskej strane tiež nemajú nekonečné zásoby a ako som písal vyššie, po jesenných štatistikách, kedy Orkovia strácali až do 55 tankov denne, po Novom roku toto číslo prepadlo na necelých desať denne – jasný dôkaz, že Rusáci vylizujú dno kotla a lepšie to už nebude.
Len pre doplnenie, dokonca ani komicky malé predmostie pri Krynkách nedokázala ruská armáda významne ohroziť a dodnes sa tam trápia. Mimochodom, na tomto fronte už Rusko prestalo používať tankové sily – nemajú aké.
8. Zhrnutie roku 2023
Napriek pesimizmu Ukrajina udržala front plus mínus nezmenene. Ruské pseudo-úspechy vydláždili tých pár kilometrov postupu desiatkami tisícok vlastných mŕtvych a stovkami kusov techniky – na každom mieste akého-takého postupu.
Rusko definitívne stratilo iniciatívu v Čiernom mori. Tretina lodí neexistuje, to, čo prežilo, sú prakticky len menšie a menej významné plavidlá. Ukrajina vyváža svoje produkty ako pred vojnou. Ruská výroba lodí je nulová, straty nedoplnia.
Ruské letectvo môže škodiť, ale nemyslím si, že niekedy v budúcej dobe nastane akýkoľvek jeho zlatý vek. Aktuálne straty v poslednom 1,5 týždni (desať lietadiel vrátane moderných Suchojov 34 a AWACSu A-10) ukazujú, že čokoľvek ruské pozitívne (v zmysle úspechu okupantov) je vykúpené ďalšou a ďalšou krvou.
Rusi stratili schopnosť viesť viac ako jednu ofenzívu. A aj tú zmrvia.
Časť bojov sa preniesla na ruské územie (Belhorod, vyhodenie tunelu na Sibíri).
Ukrajina ukázala, že ruské najmodernejšie zbrane sú zastarané dokonca aj v porovnaní so Západnými zbraňami z 80. rokov. Preceňované a falšované „americké“ a „nemecké“ straty na fronte sú v extrémnom nepomere s tými ruskými. Každý vrak je vysielaný z desiatich uhlov, aby to ukázalo tupému ruskému stádu „obrovské“ ukrajinské zlyhanie.
Od začiatku vojny zažívame nárast významu dronov. Kým na začiatku éteru dominoval Bayraktar, dnes sa bitka týmto prostriedkom presunula na drobné, lacné, masovo robené a nebezpečné mini-drony v štýle kvadrukoptér. Kde to bude takto o rok?
9. Zhrnutie slovami Víta Solnařa
RESUME:
- Ukrajina udržela celý rok frontu bez větších pohybů
- RA námořnictvo čelí morální porážce uzavřené v od UA vzdáleném přístavu
- UA prolomila blokádu svých přístavů
- RA letectvo je stále silné a našlo způsoby, jak Ukrajině citelně a beztrestně škodit.
- UA naopak našla způsob, jak škodit kamikadze drony rusákům
- Přesto je v letecké válce UA v defenzívě a musí dále směřovat další zdroje na posilování AA obrany
- UA zakončila Bachmutskou bitvu ústupem a ponechala RA ve vnitřní krizi.
- pro RA byla bitva o Bachmut Pyrrhovým vítězstvím
- UA zmeškala vhodný čas pro nástup ofenzívy a když zahájila útok, zamotala se do rusáckých pastí. RA ofenzívu vyhrála
- RA boje ve všech směrech prohrává. Pouze ve směru Avdiivka si připravuje své další Pyrrhovo vítězství
Rok 2023 vnímám spíš jako rok příprav, formování a také rozsáhlých průzkumů bojem. Sice jsem doufal, že v současné chvíli se již začne jednat o klidu zbraní s tím, že na zbytku Krymského mostu bude vlát UA vlajka a v Donětsku bude hrát na stadionu Dynamo Kyjev (nebo jak se tam jmenuje nějaký fotbalový klub...) s místňáky. Zdá se ale, že válka bude trvat další dva roky. Odborníci tvrdí, že skřet se připravuje na válčení dokonce až do roku 2026.
osobně jsem optimističtější a tvrdím, že technika může začít docházet mnohem dříve s tím, že do dvou let bude procházet RA krizí.
Pokud bych měl zkusit nějakou paralelu - asi bych rok 2022 přirovnal k letům 1940 a 1941 a rok 2023 k 1942/1943.
Je otázkou, zda se již letos povede přehoupnout do roku 1944....
9. A posledné slova mám ja (doplnenie Víta)
Rusko stratilo za necelé dva týždne toľko lietadiel, koľko vyrobilo vlani za celý rok. Ukrajina ešte nedostala hlavnú kartu, Grippeny a F-16ky. Rusko asi výrobu takýchto typov zbraní tak skoro neurýchli, resp. nespustí nikdy.
Rusko stratilo toľko tankov, že si zdevastovalo 50. až 60.-ročnú produkciu za dva roky. Podľa nových správ Mordor dokonca nevyrába žiadne nové stroje a len ukazuje „produkciu“ uloženiek, teda pár zmontovaných, pred kamerami nalakovaných kusov relatívne novších typov.
Rusko stratilo prakticky všetky jednotky nasadené na samotnom začiatku vojny, vrátane elitných vojsk Specnazu a námornej pechoty. Kvalita nových jednotiek je biedna.
Rusko v uplynulom roku ukázalo, že aj taký lúzer ako Prigožin (drobný kriminálniček a pasák z basy) dokáže ruskou obranou zatriasť neskutočným spôsobom. Jeho postup na Moskvu by som nebral ako zlyhaním, skôr z mne neznámeho dôvodu ucukol v dobre rozbehnutom momente (a zaplatil za to životom on, Utkin aj Surovikin). To, že zostrelil prieskumné lietadlo plné ruských dôstojníkov, svedčí o tom, že ruská armáda je ešte slabšia ako si myslíme.
Rusko trpí pod sankciami, bez ohľadu nato, ako sa trollovia, Kremeľ alebo Fico snaží dokazovať opak. Nedostatok vajec je len prejavom oveľa hlbšej krízy. Aktuálny ban na export pohonných hmôt a tucty zničených skladov, rafinérií a závodov im všetko bude komplikovať ešte viac. A nejaké náhrady prostredníctvom Kirgizstanu alebo Kazachstanu nič nevyriešia.
Rusko napriek postupu pri Avdijivke nie je schopné ničoho, čo by ho radilo medzi svetovú vojenskú elitu. Každý dom alebo dedinka bez mena je pre nich triumfom ako kedysi ubránenie Stalingradu – o niečom to svedčí. Každý zničený/poškodený Leopard je pre nich dôvodovom vyphotoshopovať celú zničenú západnú brigádu.
Nie, Rusko nevyhráva. Bez ohľadu nato, čo sviňa bradavičnatá tliacha.
10. (a ešte predpoveď na tretí rok vojny...)
Kerčský most padne, tentokrát definitívne.
Rusko nedobyje nič kľúčové. Pri Avdijivke ešte dobyjú pár dedín, toť vsjo.
Ukrajina pomocou nových zbraní zapečie ruské PVO a letectvo.
Ruské straty na lietadlách budú rásť, iba že by uzemnili letectvo.
Ekonomika Mordoru bude padať (čomu pomôže aj zákaz vývozu pohonných hmôt). Ukrajina prejde krátkodobo na ruské územie a straty na ruských fabrikách sa navýšia.
To isté platí aj pre Bielorusko (ekonomika bude vo voľnom páde).
Rubeľ znova klesne na 100/USD.
ZSU/GUR spraví niečo veľké na infraštruktúre Ruska (Transsibírska magistrála, prístavy, niečo v Moskve). Rusko prepadne do paranoie.
Či skončí vojna tento rok? Neviem, dúfam. Ale podpora zo Západu pre Kyjev nie je ani zďaleka taká, akú by sme očakávali. Otázne je, či to je zámer (nechať gross ruskej armády vykrvácať v márnej snahe a potom udrieť masovo a tvrdo novými zásobami).
Nové ukrajinské zbrane rozbijú a narušia ruskú logistiku ešte viac. Už na jar budú musieť Zmrdi presunúť svoje sklady ešte ďalej od frontu. nová ruská železnica pozdĺž pobrežia bude v podstate k ničomu a ZSU ju bude orať každým dňom.
Ruský export skolabuje. Zbrojný priemysel takisto.
Ukrajinský zbrojársky priemysel narastie o desiatky až stovky percent.
31.12. bude mať Kyjev v rukách viac územia, ako mal pred pádom Avdijivky.
V Rusku sa niečo zomelie – druhý Prigožin? Dagestan? Proste niečo.
Rusko bude nasadzovať čoraz staršie a úbohejšie vykopávky.
Ruské letectvo utrpí strašné straty. Sily v Čiernom mori detto.
Mám tušáka, že v treťom roku vojny skolabuje ruský bankový sektor. Run na banky by bol celkom vtipným dôkazom, že sankcie nefungujú a Rusko vlastne posilňujú...
Okolo Putina bude pokračovať trend miznutia a vypadávania z okien.
Takisto mám tušáka, že v ropnom a plynovom biznise v Mordore sa niečo udeje. Tipujem na nejakú katastrofu v štýle Exxon Valdez alebo kuvajtských ropných polí.
Onedlho (do leta) Ukrajina dosiahne paritu s ruskou výrobou munície.
Kyrylo Budanov niečo rozmrdá v Moskve aj Petrohrade.
Jedinou vecou, ktorú neviem predpovedať s istotou, je to, kto vyhrá v Rusku voľby.
A ako som písal vyššie, poprosím vás o podporu Víta a jeho kofeínový režim. Ja vám ďakujem v jeho mene. Mimochodom, nejaké typy na doplnenie predpovedí?
https://www.buymeacoffee.com/hnikkar
