A je to tu! Štvordňová operácia na denacifikáciu Ukrajiny práve dosiahla tridsaťnásobok svojho predpokladaného trvania, jeden z najcharakteristickejších dôkazov neschopnosti ruského vedenia a velenia, ako aj (de)mentality ruského národa. 120 dní krviprelievania priniesli skazu, rozvrátenú ekonomiku dvoch susedných a akože bratských krajín, ako aj negatívny dopad na postcovidovú, dýchavičnú ekonomiku EÚ. Nehovoriac o tom, že ruská pomoc (ako vždy) vyzerá byť hladomorom nevídaných rozmerov.
Bravo, bratia naši slovanský. A hlavne bravo všetkým, ktorých ani desaťtísice vojenských a rovnaké množstvo civilných obetí nepresvedčilo o vlastnej stupidite. Zhrňme si teda posledné štyri mesiace a dúfajme, že toto sú posledné moje meniny, kedy sa na Ukrajine strieľa. A aha, nezabudnime sa aspoň trocha zasmiať na úkor Moskvy.
1. Keď dobýjaš vlastnú skazu a ešte sa chváliš
Rusi zaútočili z Bieloruska na Kyjev, zo severovýchodu na Sumy a Černihov, z východu na Charkov a Luhanskú oblasť a ešte samozrejme z juhu, z Krymu, na južné ukrajinské pobrežie. Kyjev sa ubránil a RuSSi nielenže nedobyli hlavné mesto a nezvrhli vládu Volodymyra Zelenského, ale aj utŕžili medzinárodnú hanbu a ďalšie tvrdé sankcie zo Západu. Černihov a Sumy detto, straty na technike a ľuďoch veľké, zisky nulové. Z oboch frontov sa Rusáci stiahli s ťažkou hanbou. Ťažké boje a ostreľovanie Charkova si vyžiadalo civilné obete a veľké straty na ruskej strane, ale zasa nedosiahli nič, hoci stále držia asi desať dediniek severne od Charkova. Reálne charkovský front takmer neexistuje a svine sa stiahli z väčšiny územia rovnako od Kyjeva a Súm.
Zostali dva z frontov, južný pozdĺž pobrežia a východný. Ako to po štyroch dňoch mesiacoch vyzerá tam? Stručné zhrnutie: napriek desaťtisícovým stratám na strane hmyzu aj zároveň aj civilným stratám na juhu Rusáci dostávajú na frak a aktuálne prebiehajúca ofenzíva pri Chersone, kde sa už (znovu) bojuje na predmestiach mesta a kde sa hmyz nezmohol na zmysluplnejší odpor, naznačuje, že Kremeľ nemá dokonca ani len nato, aby posilnil svoje vlastné jednotky mimo Donbasu. Kľúčové spojenie s Krymom, jedna z viacerých falošných motivácií Ruska, tým pádom bledne. Nehovorím ani o Odesse prípadne Podnestersku, ktoré zdevastovaná Čiernomorská flotila už nemá ako dosiahnuť.
Posledný front je východný, Donbas a jednotlivé časti separatistických republík, ktoré v 2014 okupant ešte nestihol dobyť. A toto je jediný územný zisk po ŠTYROCH mesiacoch vojny – pá mestečiek, pár desiatok dedín, a čerstvo to bude Severodoneck, 90-tisícové bývalé mesto, ktoré Rusi denacifikovali na hromadu trosiek.
Čo ale Kremeľ akože získal aspoň na tomto úbohom, vypálenom kuse Ukrajiny?
Nič. V podstate sa dostal do štádia, že už nedokáže obnoviť žiaden postup do srdca Ukrajiny, nieto ešte dobyť Kyjev či čokoľvek väčšie. Rusko prehralo síce vojnu už pri Kyjeve, ale ofenzívnu silu stratilo na Donbase. Rovnako ako Wehrmacht si zlomil väz pri Stalingrade, ale po bitke pri Kursku sa už len bránil.
2. Generál Dvornikov vraj veľa pije
Generál Dvornikov, posledný mesiac vrchný veliteľ frontu okolo Severodonecka, bol odvolaný z velenia. Ako som už predtým písal, toto indivíduum, kde už podľa ksichtu vidíte, že by ste ho nezamestnali ani na technických službách v Smižanoch, dostalo úlohu priamo o Hitlera Putina, aby SD dobyl do 10. júna (tohto roku, samozrejme). Asi to nestihol, keďže Ukrajina sa mesta dodnes nevzdala (aj keď evakuuje posledné jednotky k nešpecifikovanému dátumu). Takže inými slovami, Dvornikov zlyhal.
Ale nebolo by to Rusko, keby okolo toho nebolo haló a hromada švandy. Pretože generál Dvornikov nezlyhal, on len strašne pije a nedobre komunikuje s jednotkami. V Rusku je 1 + 1 zásadne niekde medzi mínus 18 a plus 133 len nikdy nie 2, takže nemôžu predsa povedať, že je to neschopná, všetkých vojnových zločinov schopná alkoholická troska a že takým bol aj pred mesiacom, keď ho Puťko dosadil do kresla. On proste začal piť niekde teraz, v posledných pár dní, pod vplyvom pracovných povinností. OK, aj tak sa dá.
Kto bude novým veliteľom a či do 30. júna dobyje Severodoneck už definitívne, nevieme. Čo vieme, že o tomto čase už bude mať Ukrajina HIMARSy a všetko ostatné, takže ako v prípade Mariupoľu, aj tuto síce Kremeľ bude môcť onanovať nad hromadami betónu, masovými hrobmi a epidémiou cholery, ale Ukrajina zostane kompaktná skoro v rovnakej miere. A aha, Rusi budú musieť odkonzervovať aj T-34.
3. Ukrajina bombarduje Rusov
Samovražedný dron zasiahol sklad paliva na ruskej strane hraníc. Nebolo by to ničím zvláštne, keby dron samotný nemal výrobnú cenu nižšiu ako jedna Fabia a najmä keby sklad paliva nebol tesne za chrbtom ruských inváznych vojsk. Ako toto pomôže zásobovaniu desaťtisícok hrdlorezov s dennou spotrebou tisícok ton paliva, nevieme, iste ich to ale nepoteší. Po rozstrieľaní skladu s muníciou pred týždňom, kde Rusi došli o tony a tony delostreleckých granátov, to je ďalšou fackou pre „úspechy“ toho hnoja z Kremľa.
A áno, Hadí ostrov dostal od Ukrajincov ďalší preplesk. Tipujem, že po skončení vojny sa okolo ostrova bude strelka kompasu točiť ako splašená, toľko bude na dne ležať ocele. Inak nemám najmenšiu šajnu, čo Hadím ostrovom akože Rusi chcú dokázať, keďže už aj cez vrstvu botoxu sa musí Putinovi dostať do mozgu, že Odessu a spol. nedobyje.
Ako ale vraví Vít Solnar, Rusi majú ťažkú formu mentálnej deformácie, ktorá hovorí, že keď som už raz svojou špinavou nohou niekam stupil, tak je to moje, aj keď ma vyniesli na bajonete von. Takže síce im je asi jedno, že tam stratili stovky alebo dokonca tisícky vojakov, raz sme tu zachvátili a tak tam musíme ostať, aj keď si zlikvidujeme polovicu flotily a vyhladíme celú generáciu námorníkov. Ale veď OK.
4. Aké sú straty Rusov po 4 mesiacoch?
Spomínaný Vít Solnar v blogu Jiřího Ščobáka vcelku realisticky konštatuje, že dokonca aj Ukrajinou uvádzané čísla padlých Rusov, teda tie, ktorým sa proruské živly smejú, môžu byť citeľne podhodnotené. Ako príklad uvádza sledovaný hovor na ruskej strane, kde sa uvádzajú tri okruhy strát na ruskej strane: straty regulárnej ruskej armády, straty separatistov a straty žoldnierov ako napríklad notoricky známych Wagnerovcov. Kým Ukrajina hovorí o približne 32.000 mŕtvych vcelku, pričom vojaci uvádzajú pravidlo 4:1 zranených versus mŕtvych a teda počet zranených (pozor, zranení sa môžu po istom čase vrátiť na front, a tak lazari z februára a marca už znova môžu slúžiť na fronte) sa budú hýbať niekde na úrovniach 100,000 – 120,000. Takže 150,000 je niečo ako polooficiálne číslo...
Lenže z odpočutého rozhovoru sa zdá, že reálne budú čísla niekde na násobkoch tohto beztak vysokého údaju. Len ruská armáda podľa tohto má takmer 40.000 mŕtvych, Wagnerovci a podobná zberba má takmer 10.000 mŕtvych a separatisti 6.800 mŕtvych. Pri pravidle 4:1 v prospech zranených to 200.000 až 250.000 vyradených Rusov.
Pripomeniem, že v afganskej vojne za Brežneva a jeho zombie-potomkov Andropova a Černenka stratil celý Sovietsky zväz necelých 15.000 mŕtvych a 53.000 ranených, lenže za takmer desať rokov operácií. Teraz padlo podľa tohto scenára 55 – 60.000 mŕtvych za štyri mesiace vojny, lenže nie za 290-miliónový Sovietsky zväz, ale za polovičné Rusko (s vymierajúcou populáciou). Bravo, molodci. Toto je vážne výkon.
Len pre info, straty separatistických republík dosahujú až 55% pôvodných síl. Super, nemám iné otázky k vývoju ruského postupu. Aj keby Rusi nejakým zázrakom čoskoro vývoj zvrátili a vojnu napokon vyhrali, Pyrrhus z Epiru by sa až tak trápne necítil.
O stratách techniky som písal inde, nebudem sa opakovať.
5. Kaliningrad podľa plánov nemá čo jesť
Ako je v Rusku za Putina tradíciou, všetko ide podľa plánov, aj keby ste uprostred rande dostali porážku, vypadla vám plomba, namiesto Viagry zožrali kilo lentiliek a z priateľky sa vykľul preoperovaný bezdomovec s pásovým oparom. Rovnako to je aj s plánmi plus mínus štyri mesiace, so sankciami, ktoré síce sú dobré, len ich prosím, prosím!!! čím skôr zrušte, Fínsko aj Švédsko sú už tiež jednou nohou v NATO (podľa plánov na odplašenie od NATO), takže ma neprekvapuje ani ďalšie Kinder Surprise, a to v podobe blokády Kaliningradskej oblasti. Enkláva z bývalého klenotu Nemeckej ríše, Východného Pruska, je úplne nelogicky vyčlenená pre Rusko a nie pre bývalú Litovskú SSR, takže keď chce ísť Ivan z Kalinigradu za Natašou do Velikich Luk (najbližšieho väčšieho mesta v Rusku), musí prejsť zhruba 200 km litovského územia a 100 km lotyšského územia alebo aspoň cez Bielorusko ako kremeľskú šľapku a potom cez 50-kilometrový koridor cez Litvu. A Litva ako člen NATO a EÚ sa postavila za sankcie, keď už tak posilňujú ruskú ekonomiku, a vyhlásila, že háveď si má oceľ, uhlie, pohonné hmoty a neviem čo všetko dovážať pre mňa za mňa cez Mars, ale nie litovské územie. Čo nie je až taký problém, keďže Kaliningrad aj Baltijsk sú prístavy, kam môžu Rusi doviezť čo chcú, len loďami z Petrohradu. Namiesto dvoch hodín vlakom či autom to ale bude trvať asi tak deň plus samozrejme dovoz do prístavu v Petrohrade, nakládka a v Baltijsku vykládka. Takže možno tak dve dni zdržania a oveľa-oveľa vyššie náklady pre spotrebiteľa. Bravo, zasa to Puťko predpovedal.
Samozrejme, bezzubé ruské psy spustili štekot a vyhrážajú sa Litve vojenským zásahom, len mi prosím povedzte, milí Serjóžovja, čím chcete plnohodnotného člena NATO dobyť, keď vám to nejde ani v Severodonecku, hm?
6. Putovná výstava zničených ruských zbraní
Ukrajina bude po svojich mestách organizovať putovnú výstavu zničenej ruskej techniky. Samozrejme nie všetkej, tak veľká Ukrajina nie je, len teda spravia zbierku najkrajších trofejí a predpokladám, že z každého typu tanku či BVP tam švacnú nejaký ten vrak a popis k tomu. Ale dobrá správa: Rusi tiež plánujú niečo podobné, ale budú tam vystavovať mäso a západnú elektroniku. Tiež to bude putovná výstava.
7. Nový typ rakiet vo výzbroji ruskej armády
O ruskej technike nemám dobré mienenie, na rozdiel od priemerného slovenského dezoláta, pre ktorého papierová maketa Suchoja je natoľko dobrá, že zostrelí nepriateľskú F-15 aj slepými šípmi, a to z výstavnej siene. Armata a spol, to všetko som si už do svojej nevymáchanej huby bral stokrát. Ale teraz ma skutočne ruský vojensko-priemyselný komplex prekvapil a na Ukrajine nasadil nový typ rakiet.
Jedná sa o rakety typu zem-zem, čo je prvé nasadenie takéhoto typu striel proti nepriateľským lietadlám. Údajne sú jednorazové a smrteľné.
Inak Kremeľ nasadil kdesi nad bojiskom aj fenomenálne neviditeľné lietadlá PAKFA, teda Su-57, pričom z 16 vyrobených predsériových kusov a prototypov nasadili dva kusy. Či doleteli aj nazad na základne, správa nehovorí.
8. Ruská ekonomika a podvyživené projekty
Môžete mať akékoľvek nízke IQ, vzdelanie, kritické myslenie alebo formu retardácie, to, že keď systematicky investujete do nekonečnej vojny bez zisku, keď neskutočným spôsobom mrháte zdrojmi, prepúšťate v dôsledku sankcií po státisícoch, náklady na dopravu medzi regiónmi máte vyššie kvôli blokáde, nemáte náhradné diely, niektoré krajiny obmedzili a niektoré úplne zrušili dovoz od vás, keď vám Západ zhabe rezervy a vyradí vás z platobných systémov ako SWIFT, tak proste môžete mať za milenca aj Billa Gatesa a vo vačku štyri bitcoiny, skôr či neskôr vám prachy dôjdu.
Rusi ako vždy vraveli, že nič sa nedeje, ale keď vám Rus povie, že sa má dobre, skúste nájsť kvetinárstvo a kúpte mu pohrebný veniec, pretože asi zdochýňa na rakovinu a ženu mu začala spávať s exekútorom. Takže netreba ruské vyjadrenia počúvať, no pozorne sledujte, čo Rusi robia. A robia to, že začali uzatvárať megaprojekty po celej krajine. Menovite rušia budovanie mosta na Sachalin, pričom hovoria, že to nie je prioritný projekt, pretože sa musia sústrediť na severnú morskú cestu.
Aha, takže Sachalin s gigantickými ložiskami ropy a plynu, s klientami na obe suroviny hneď pod nosom (Európa sa odpája od ruských fosílnych surovín, ale Čína a India to až tak neriešia) chce rozvíjať severnú morskú cestu...ktorá vedie do Európy, teda tam, kde vyvážať nebudem čoskoro nič. Aha, veríme.
Okrem toho Kremeľ vyhlásil, že nebude budovať železnicu z Magadanu, severopacifického prístavu, do Jakutska, najsevernejšej metropole na planéte. Zasa nedefinoval prečo, ale vraj bude budovať nové mosty do Číny ponad rieku Amur.
Zasa sa zamyslime: rusi okrem pár surovín vyvážajú do Číny prd a veľmi by ocenili natiahnuť ropovod alebo plynovod niekam do Pekingu, ale nemajú ho tam a dominantné sibírske ložiská sú véééľmi ďaleko. Po mostoch dovážať nemajú veľmi čo, pretože nič nevyrábajú a to, čo produkujú, dokážu previezť po dnešnej infraštruktúre. Severná morská cesta im je naprd, pretože ňou dokážu prevážať len suroviny na čoskoro neexistujúci trh. Takže prečo teda rušia rozvoj „ázijskej“ infraštruktúry?
Pretože déngy ňet! Žiaden iný dôvod za tým nehľadajte ako ten, že Rusom zúfalo chýbajú prachy a hľadajú spôsoby, kde ušetriť čo len kopejku. Bežný spitý Ivan má naháku severnú morskú cestu ako aj most na Sachalin, rovnako ako aj mosty do Číny. To, čo predtým ako bežné tupelo vnímal ako hrdosť podanú vládnou propagandou, čiže vlastne čokoľvek, tak presne to isté si na druhý deň nepamätá, pretože liter vodky to vyplavil von. Takže keď mu poviete, že Rusko ide spraviť superveľký most na Sachalin, je to pre neho dôvod na pýchu až do prvej kocoviny, ale keď mu poviete, že projekt A nejdete budovať, lebo prioritou je projekt B, tak je to jedno, pretože kocovina mu vymaže spomienky na jedno aj na druhé.
9. Nečakaný bočný poznatok
Každá kritická situácia odhalí rôzne nečakané aspekty, ktoré by ste nepredpokladali čo len minútu pre ňou. Ako príklad je skutočne až tragikomická výzbroj ruskej armády, strašná úroveň velenia a výcviku priemerného ruského vojaka, fatálny stav vojensko-technologického komplexu ako aj vtipné výkony ruských špeciálnych jednotiek a námorníctva. To, čo by sme pred 4 mesiacmi pomenovali ako preháňanie, dnes to berieme ako realitu a ako nekonečný zdroj zábavy Západu.
A rovnako sa prejavili aj dve situácie, ktoré by (mnohí) pred 4 mesiacmi nepripustili – kryptomeny aTesla. Len pre info, ja som veľký skeptik pri jednom aj pri druhom a nikdy som sa netajil tým, že neverím ani bitcoinu ani pseudoekologickým elektromobilom. Dlho som vnímal oba tieto hypey (hajpy, neviem ako to písať) ako blbosť pre nadšencov bez štipky logiky, finančnej gramotnosti a sebareflexie. Ako mi hovorili mnohí celé roky nazad, keď príde kríza, každý s bitcoinom bude ťažký frajer a vlastnenie kryptomien mu umožní „evolučnú výhodu“ oproti nám, starým konzervám. A hľa, pár ruských vojakov prešlo hranice Ukrajiny, Puťko priškrtil ventily ropovodov a hlavne plynovodov, inflácia poskočila...a bitcoin išiel niekam za krížnikom Moskva. Zrazu tu okolo seba nevidím bohatých, zazobaných a dobre zabezpečených 19-ročných milionárov, ktorí tu skupujú opustené byty, jazdia po Tescu s plnými košíkmi okolo vyhladovaných seniorov a svojou digitálnou peňaženkou oblbujú mladé žaby. Zrazu sa nehovorí o dodgecoine a Ethereu ako ako novom programe Apollo. Nuž, kto by to bol čakal, však? Teda kto finančne gramotný...
A Tesla? Pre tých, ktorí nepochopia rozdiel medzi nádržou a batériou, je Tesla/Elon Musk niečo ako záchranca sveta; potom existujú ľudia, ktorí absolvovali fyziku základnej školy bez prepadnutia a chápu, že batéria v elektromobile nie je zdrojom energie, ako je to napríklad benzín, diesel alebo LPG. Takže prišla „kríza“, nárast cien energií o 100% a štát prestane dotovať elektromobily, a hľa, Elon Musk už nevie, koho a prečo by vyhodil z práce. Rovnako ako v prípade Ruska, aj on nemôže na rovinu prezradiť, že jeho firma je len čistá fraška postavená na dotáciách, twitterových zaklínadlách a istej miere nevzdelanosti populácie, takže kto nechce vyletieť z Tesly, musí zrušiť homeoffice a pakovať do kanclu. Čo pri IT-géniovi a technologickom priekopníkovi Muskovi je viac ako vtipné.
Čo k tomu dodať? Každý máme možnosť vybrať si svoju cestu, napríklad aj podnikateľskú. Som pravičiar, takže nikomu nezávidím jeho bohatstvo a zisk, ak ale nie je na účet bežných ľudí. Musk, maj si majetok ako chceš, ale sorry, tvojich 200 miliárd USD je len bublina založená na lobbingu, oyeboch a hipsterstvu davu. Dotcom bublina v roku 2001 padla na dvojičkách a následnej recesii, realitná bublina v roku 2007 na Bear Sternse a Lehman Brothers, dúfam (v dobrom slova zmysle), že Tesly, Nikoly a všetky tieto eurodotácie na čokoľvek, čo má v slove green- alebo eco- padne teraz, na ukrajinskej kríze. Plynové gule Európskej únie v rukách Putina sú neblahým bočným výsledkom tohto hajpu, superdrahé a nespoľahlivé energie zo strany agresora takisto. Studená sprcha, v zime možno doslova, nás preberie z oblúznenia, že bežný človek strednej triedy svojim stávaním o pol piatej do práce má byť zdanený v prospech miliardára, lobbistických skupín so solárnymi kolektormi a neviem čo ešte. Nefunguje to, nebude to fungovať, nikdy to nefungovalo.
Ako každý reset, aj tento tu vítam ako potenciálne precitnutie. Len naň nezabudnime, aby sme sa neprespali k druhému Putinovi a energetickej kríze.
