1. Cherson naš! Zmiznite, Zasraní Zachvatčici!
Takže to Rusi vzdali a Chersonštinu začínajú opúšťať. Detaily známe nie sú, ale vo videu generál Armageddon Surovikin nariaďuje Sergejovi Šojguovi, ministrovi obrany, aby stiahol všetky jednotky na druhý breh, teda ľavobrežnú Ukrajinu. Generál Surovikin vypadá, ako keby mu 152 milimetrový kanón zarazili do zadnice, na druhej strane Šojgu naopak vypadá, ako keby ten kanón v zadnici závidel a nedostalo sa mu ho. V každom prípade zvesti o ústupe sa šíria, ZSU tak ako tak dobyli niekoľko dedín vrátane pomerne kľúčových v oblasti severne od mesta Cherson, takže vyzerá to tak, že ofenzíva sa spustila.
Na diskusiách sa spustila prestrelka, či to je fakt a ruské velenie v krátkom záblesku príčetnosti si uvedomilo vážnosť situácie pre približne 30.000 vojakov na pravom brehu, alebo si takticky uvedomili, že oblasť neudržia, no v meste rozbehnú stalingradský scenár. Najbližšie dni ukážu realitu. Na dnes to ale vyzerá, že ústup je vážny a že ruské velenie dostáva ťažkú dávku kritiky z každej strany. Prečo?
Nuž, ako som písal v prechádzajúcich blogoch, Cherson je najväčším a strategicky najdôležitejším mestom, ktoré sa podarilo v počiatočných štádiách vojny Rusom dobyť. Je porovnateľné s Bratislavou, jeho poloha na Dnepre a blízkosť Čierneho mora (južné okraje mesta ležia na okraji delty Dnepra, k moru to je vzdušnou čiarou asi 12 kilometrov) ako aj blízkosť ďalších veľkých miest (Mikolajiv cca 40 kilometrov, Odessa približne 100) z neho robia perlu v doterajších ruských úspechoch. Paradoxne, mesto nebolo dobyté ale vydané zradou, typicky rusky, úplatkom pre skorumpované miestne vojenské jednotky ZSU. Asi toto mal na mysli ten zatknutý ex-šéf FSB, ktorý tvrdil, že každé mesto má v sebe bunku trénovaných chlapov ochotných vytvoriť domáci odpor ihneď po invázii. Len zabudol, že „mesto Cherson“ a „všade“ nie sú tie isté pojmy. Tomu, že pre Kremeľ je toto mesto superdôležité nasvedčuje aj fakt, že trápne referendum, v ktorom sa obyvatelia akože vyjadrili pozitívne tomu, aby sa stali oficiálne časťou Ruska, malo vystrašiť Kyjev pred obsadzovaním „ruského“ územia. Putin sa odvolával na doktrínu, v ktorej je ruské územie spúšťačom jadrových zbraní, pokiaľ ho niekto ohrozí. Logika je to iná, logika je to nulová, niečo ako keby som zapichol slovenskú vlajku niekde na pláži na Cypre a povedal, že oddnes je to Zemplín a teda každý nárok Cypru na túto pláž bude potlačený vojensky armádou SR.
Ako hovoril generál Pavel Macko a Alexander Duleba, stiahnutie vojsk od Kyjeva, Súm a Černihiva velenie Ruska vedelo predať domácej scéne tak, že sa jednalo o klamné manévre na odlákanie ukrajinskej armády na širšom fronte a že o Kyjev nestáli. Čo je logika ako z Ruska, pretože práve pri Kyjeve došla Moskva o elitné výsadkové jednotky, pri Černihive o elitné tankové divízie, čo je presne to, čo chcete pri klamnom manévre niekde v oblasti, ktorú vlastne nechcete. Veď logika, né? Strata Charkovštiny mohla byť podľa zmienených expertov vysvetlená ako nečakaný útok, ktorý Moskvu zaskočil, a zastavenie postupu po krvavom dobytí Lysyčansku a Severodonecku ako operačná pauza. Cherson ale veľmi predvídavo (ako vždy) Putin ošetril referendom, takže stratu tohto mesta už nepredá ako nejaký fantastický manéver. To nie ústup Wehrmachtu v zime od Moskvy, toto je Stalingrad, presnejšie asi Kursk. Je jasné, že Kremeľ prehráva už aj referendom ošetrené pozície. Niežeby nás to prekvapilo, ale týmto ústupom stráca aj posledné výhovorky a v zásobe mu už zostáva len to, že domácu úlohu zožral pes.
Nevýhodou je, že Rusko podľa všetkého dokáže stiahnuť väčšinu svojich jednotiek na ľavý breh rieky a teda dokáže posilniť obranu od Dnepra na východ k Bachmutu. Ja si z toho nerobím ťažkú hlavu – tipujem, že oných 30.000 vojakov bude rozodratých, hladných, s ťažko opotrebovanou výzbrojou a bez veľkej časti techniky. Vojakov na fronte nemá Rusko dosť, avšak dostatočné množstvo nato, aby nejakých 30.000 vojakov (z toho veľká časť akiste ranená) neurobilo prievan. Tanky, artiléria a značná časť nákladných áut asi po pontónových mostoch neprejde a ostane v rukách ZSU, či už opraviteľná alebo ako šrot.
Rusi sa teda stiahli (sťahujú) za Dneper. Výsledkom bude, že tri ďalšie obranné línie pozdĺž brehu rieky budú zahustené – a na dostrel nielen HIMARSov ale aj ľahších kalibrov, ako napríklad mínometov, kanónov, starých Gradov, dokonca aj rakiet ako Javelin. Dneper má šírku približne jeden kilometer v najužších miestach, čo je vlastne dostrel Kalašnikova (nie, nie som naivný, aby som si predstavoval, že sa Rusi a Ukrajinci budú ostreľovať cez rieku sapíkmi, je to len na porovnanie). Zahustený front bude značiť asi vyššie straty na ruskej strane, pričom rozhodne by som sa stavil, že ZSU nebudú chcieť prejsť Dneper ako v Normandii a vylodiť sa pod hlavňami Rusov, aby stratili tisíce vojakov priamo na piesku. Preto tipujem skôr, že akonáhle sa front okolo Chersonu vrátane mesta samotného konsoliduje, ZSU vytvoria prielom niekde na severe, v blízkosti Dnepra a južne od Záporožia. Medzi mestom Orichivka (v ukrajinských rukách) a Tokmak (okupované) je približne tridsať kilometrov; cez Tokmak vedú dôležité diaľnice a železnice na východ, juh, juhozápad a západ, teda priamo cez uzol sa prepraví pravdepodobne značná časť ruských zásob. A teraz pozor: okupanti od Tokmaku nemajú jedinú železnicu vedúcu z východu, dokonca aj okupovaný Melitopol má len jedinú tepnu, a aj tá vedie z Tokmaku na Krym. Ak ZSU zaútočia v tomto smere a Tokmak dobyjú, ruská obrana na západ od Melitopolu sa zrúti. Rozstrieľaný Kerčský most (ktorý síce dezoláti Slovenska ospevujú ako majsterštyk ruských ženistov, pretože ho údajne opravili za 36 hodín, no hneď tridsiatu siedmu hodinu tí istí Rusi povedali, že má byť hotový do konca roka 2022, aby tridsiatu ôsmu doplnili, že s plnou kapacitou rátajú až na jar, teda o takmer pol roka), nedokáže prepraviť zásoby v plnej miere pre celé vojsko medzi Dneprom a riekou Moločna, ktorá tečie práve cez Melitopol a svojou zátokou vytvára rozsiahlu bariéru pre akúkoľvek logistiku.
Zhrnutie tohto odseku: evakuácia ruských vojsk spoza Dnepra bude ťažkou stratou Ruskej federácie a veľkým úderom Putinovi. Na druhej strane, aj úspešné stiahnutie vojsk a vybudovanie obranných línií niekde na ľavom brehu Moskve nepomôže, pretože ďalší vektor ukrajinského útoku nebude na štýl vojaka Ryana. Každý vojak, ktorý Dneprom prejde, v dosahu mesiacov bude evakuovaný znova aj z ľavého brehu. Ak prežije baráž.
2. Stremousov dostal svoju zem!
Kirill Stremousov je jednou z najbizarnejších postavičiek toho dementného ruského národa. Má neskutočnú konkurenciu, niečo ako napríklad ministri za SNS alebo poslanci ĽSNS/Republiky sa predháňajú v tom, kto spraví bizarnejšie teátro pred kamerou. Kým mnohí z dosadených parazitov, často rodených Rusov alebo ukrajinských zradcov, vypadajú ako vážni bojovníci a politici, Stremousov mi príde niečo ako keď pripustíte Martina Daňa k starostke Fekišoviec a nezavriete okno pred miestnym seminaristom. Jeho preslávené videá, v ktorých tvrdil, že z Chersonu sa neuteká a on sám je stále tam, hoci za svojim chrbtom mal siluetu deväťsto kilometrov vzdialenej Voroneže a prakticky zdrhol do päťhviezdičkového hotela Marriott. Krátko nato dostal ruský pas a z vďaky nahovoril začiatkom októbra mimoriadne inteligentnú básničku, kde s nadšením Martinka Jakubca porozprával, ako celý svet je ruský, celý svet Rusov miluje a celý svet Rusom patrí (pyramídy, vtákopyska, Dallas a Techas (Texas!), to všetko je ruské a všetci chcú byť Rusmi. V čase, keď ruským nechcel zjavne byť ani Cherson, jeho mesto, to bolo rovnako inteligentné ako Dankov prejav na tému... čohokoľvek. Cherson padá a Kirill znova zdrhol – tentokrát do Heničensku. Prečo tam? Pretože tam už pred dvomi mesiacmi zdrhla celá ruská generalita z Chersonskej oblasti. Mesto Heničensk je pri koreni Krymského polostrova, mimo dosah HIMARSov. Stremousov podľa Wikipédie v meste slúžil predtým, pretože podnikal s rybami.
A hľa: v Heničensku práve chcípol. Kirill dostal dopravnú nehodu a narazil do nákladiaku, pričom šofér nákladiaku zostal nezranený, zo zradcu zostalo rybie filé. Na videu, ktoré hajzlík točil nevedno kedy, je vidno, že si predtým urezal bezpečnostný pás v aute a jazdil nezabezpečený. Z tohto faktu si celá Ukrajina práve robí posmech, pretože už vidím tie inštruktážne videá v ukrajinských autoškolách, kde jeho video ukážu nováčikom s tým, že potom dodajú aj video rybieho filé niekde na asfaltke (také video sa skutočne na webe objavilo, ale priznám sa, absolútne sa nedá zistiť, či tá kopa skrvaveného mäsa je z neho alebo trebárs zrazený srnec). Éterom sa prehnala vlna špekulácií, či sa jedná o nehodu alebo ekvivalent otvoreného okna uprostred Moskvy. Stremousov totiž pred pár týždňami kritizoval Sergeja Šojgu aj armádu ako takú za jej tragické výkony pri Chersone a Šojguovi dokonca odkázal, že má spáchať samovraždu. Po takýchto slovách smerovaných na armádu a jej ministra odišiel do hlavného sídla chersonského frontu...samovrah. Neprekvapilo by ma, keby skrátka nejaký generál alebo Šojgu osobne bol na štekajúceho niemanda tak nastaný, že ihneď po vstupe do mesta sa vezúcemu tajtrlíkovi náhodu zjavilo v ceste nákladné auto. A úplne náhodou ho šoféroval miestny major ruských síl...
Takže Kirill dostal svoju zem. Dvakrát dva metre. Gratulujem!
Stremousov je mŕtvy. No a Alexander Nikulin, hlavný žalobca DĽR voči britským zajatcom z frontu (odsúdili ich na smrť a samozrejme nemali gule ich popraviť, aby Británia nevstúpila do vojny) dostal zásah brokovnicou a je v kritickom stave.
Dobre sa to na tej Ukrajine vyvíja. Ja len dúfam, že zradcovia a rôzni takíto tajtrlíci, ktorí sa v mierových časoch nedokázali uživiť poctivou prácou, no počas vojny zrazu dostali teplé fleky uprostred šikanovaného domáceho obyvateľstva, nebudú súdení s akoukoľvek zhovievavosťou ale priamo popravení, ideálne verejne a hromadne. Lano kúpim osobne.
3. Nazad k Chersonu
Ešte jedna vec, prečo mohol byť Stremousov „havarovaný.“ V ruskej armáde rastú trenice medzi frakciami. Wagnerovci, Kadyrovovci, regulárna armáda aj rôzne bezpečnostné frakcie FSB a Rossgvardie pravdepodobne zožali ťažké straty ale len malé zisky. Kým straty sa ťažko prehodia na druhú stranu (ak zahynie váš vojak, neprešijete mu nášivku na uniforme a nevyhlásite ho za vojaka druhej frakcie), zisky si môžete prisúdiť sebe. Prigožin to takto verejne robí v oblasti Bachmutu a Donecka, kde bojujú viaceré zložky armády a keď v jeden deň ruské médiá napíšu, že s úspechom dobyli kus ukrajinského teritória (zabudnú dodať, že sa jedná o dva štvorcové kilometre a že ZSU ich na druhý deň vytlačia nazad za cenu stoviek mŕtvych Rusov), na druhý deň sa médiá opravia a uvedú ako získateľov výlučne Wagnerovcov a Prigožina. Je úplne jasné, že Šojgu a spol. musia zúriť, pretože každý niemand ako Stremousov alebo blogeri si z neho robia nesmiernu srandu, hoci väčšinu ťarchy boja a strát nesie na pleciach regulárna armáda, nie Wagnerovci a nie Kadyrov. Čím viac budú pokračovať útoky na oficiálnu generalitu zo strany rôznych samozvancov, o to viac bude armáda na týchto kriminálnikov kukať nasranejšie. Toto je jeden z dôvodov, prečo Stremousov mohol umrieť – Šojgu/Surovikin zavelili ústup a Kadyrov ani necekol. To značí, že ústup posvätil samotný Putin, nevylučujem dokonca ani fakt, že Putinov rozkaz bol vyslovený Surovikinovými ústami. A toto je sväté písmo, takže sa to nemôže spochybňovať. Napriek oficiálnemu príkazu Stremousov stratu svojho léna hlasne kritizoval – a keďže z okna osobného auta sa veľmi ťažko vypadáva, stala sa náhoda/nehoda.
Teraz zakonšpirujem a zamyslím sa v tomto smere: keď niekto (armáda) dokázala len tak beztrestne odstrániť Stremousova, kedy je pretečú nervy a začnú sa podobné nehody stávať Kadyrovovi a Prigožinovi? Stavím sa sto ku jednej, že armáda napriek stratám má násobne väčšie zdroje, silu a početnosť nato, aby Wagnerovcami, ktorých počty starých veteránov boli okresané Bachmutom a Kadyrovovcami, ktorých počty TikTokerov skresala Hostomel a ďalšie fronty, zakrútili v takom malom minipuči. Kým armáda nie je Šojgu ani Surovikin, ale generálny štáb, desiatky generálov, často veteránov vojen, profesionálni vojaci s armádou státisícok mužov za chrbtom a celou zostávajúcou silou Armády Ruskej federácie, Prigožin je v istom zmysle napriek Putinovým sympatiám a ôsmym rokom nadštandardných dotácií stále niemand, drobný kriminálnik, ktorý sa podobne ako Stremousov dostal ku korytu svojou servilnosťou a veľmi mäkkou chrbtovou kosťou, nie vojenskými úspechmi. Stavím sa o čo chcete, že reálna podpora medzi etnickými Rusmi a trebárs sibírskymi národmi je v prípade Ramzana Kadyrova niekde v pásme mrazu. Totálny neschopáčik, podľa všetkého so zníženou inteligenciou, ktorého funkcia Putinovho análneho kolíka stála federáciu stovky miliárd dolárov a bežný Rus zato nedostal ani prd, musí ležať v zuboch obrovskej časti obyvateľstva krajiny. Dokonca aj na samotnom Kaukaze alebo dokonca aj v Čečensku musí byť táto kreatúra na zozname smrti mnohým miliónom ľudí, moslimov či aj Čečencov. Pohár trpezlivosti v ťažko skúšanej armáde pretečie asi čoskoro.
Čo by sa stalo s frontom po takejto situácii? Asi nič. Reálne ruská armáda drvivo prehrala a za trištvrte roka sa dostala do štádia ťažkej lepry. Už to nie je druhá najsilnejšia armáda sveta a nikdy nebude ani v top desať. Rusko skrachovalo, ruský zbrojný priemysel skrachoval, ruská demografia skrachovala. Je koniec. Ak vypadne z okna Kadyrov alebo Prigožin, na fronte sa nezmení nič. Postupy TikTokerov sú niečo ako Yetti, hovorí sa o tom ale reálne dôkazy neexistujú, čiže aj keby dnes odišli z frontu všetci Čečenci, nezmení to na „výkonnosti“ ruskej armády nič. Ak by odišli Wagnerovci, pravdepodobne by sa nestalo nič. Front pri Bachmute je na ústupe, čo značí, že Wagnerovci ako sila sú ako vykastrovaný brav. Odstránením Prigožina by sa nezmenilo nič, pretože ani on už nevie zabezpečiť víťazstvo, dokonca ani len na párkilometrovom úseku okolo Bachmutu. Ak by generálny štáb takto razantne zasiahol, na jeho pozícii by sa v negatívnom zmysle slova nezmenilo nič – na druhej strane by sa zbavil najväčších konkurentov (v zmysle PR a vplyvu v Kremli) a prestala by sa im za goliere znášať denná dávka kritiky od kozomrdov aj Prigožinových médií.
Neviete vyhrať? Aspoň neprehrávajte tak okato. A zbavte sa hrozby, že Kadyrov či Prigožin raz sadnú na trón v Kremli.
P.S.: práve som sledoval nový film Na západe nič nového. Kniha od Remarquea patrí k mojim najobľúbenejším, prečítal som ju kedysi snáď dvadsaťkrát a má v sebe niečo, z čoho ma mrazí, také niečo ako genius loci západného frontu na sklonku prvej svetovej vojny. Z filmu mám rozporuplný pocit, nie je zlý, ale ako v každom nemeckom filme je tam príliš veľa drobností, ktoré mi vadia a kazia výsledný efekt. V každom prípade nebanujem, že som pri ňom strávil viac ako dve hodiny, odporúčam všetkým.
Čo ma pri ňom ale mrazilo, bola tá atmosféra podobná dnešnej vojne. Samozrejme, WWI a dnešnú vojnu nemôžme porovnávať čo do rozsahu alebo počtu obetí; osem mesiacov rusko-ukrajinskej vojny má súhrne toľko obetí čo jedna stredne veľká ofenzíva niekde na Marne alebo pri Ypres za dva týždne. Ale presné paralely ohľadom generálneho štábu Nemeckej ríše, hluchých, slepých, rigidných na realitu, tá beznádejnosť „mobikov“, ktorí musia kradnúť husy, aby sa vôbec najedli, tie ničnehovoriace ofenzívy s nulovým ziskom, dokonca aj scéna s desiatkami mŕtvych (udusených) mladíkov vo fabrike, kde si všetci dali dole masky príliš skoro, to všetko mi evokovalo paralely na dnešnom fronte. Popravy protestujúcich vojakov, ktorí 15 minút pred prímerím nechcú nastúpiť na totálne zbytočný útok, je niečo, čo v kontexte minulotýždňových strát pri Makiivke (+500 mŕtvych mobikov, nulový postup) aj Pavlivke (+300 mŕtvych gardistov, ústup), to všetko by som bral v mierovom období ako scénu z neveľmi podareného filmu, no včera som na to kukal ako na dokumentárny film, ako žurnalistiku niekde zo zákopov Doneckej oblasti.
Napriek veľa chybám skutočne odporúčam. Možno aj vám pri scéne s podusenými regrútmi z fabriky prejdú zimomriavky po chrbte ako mne.
„V Nemecku už nebude mať kto žiť.“ Keby len v Nemecku, Kaczynski. Keby len v Nemecku.
