Putinovi ide karta. Sankcie bolia čoraz viac, mobilizácia nepomohla ani zbla, zásobovanie vojsk čímkoľvek od ponožiek až po tanky je biednejšie ako sa dalo očakávať, no a vnútorný odpor čoraz viac narastá. Vyžer si to, Putkaň.
1. Desatanizácia Ukrajiny
Už prvé dni vojny poukazovali experti nato, že definovaný cieľ „denacifikácia Ukrajiny“ je absolútne vágny a nehovorí o ničom, čo by ste mohli dosiahnuť v praxi. Kto je nacista v krajine, kde prezidentom je Žid, údajne nacistický batalión Azov založil Žid a zjavne ultrapravicové hnutia dostali vo voľbách menej ako strana Eda Chmelára, čo už sa blíži k negatívnym číslam? Alebo je nacistom každý, kto nesúhlasí s Ruskom a Putinom? Potom je vlastne náckom takmer každý obyvateľ planéty, nie?
Takže denacifikácia skončila tak, že Rusi dostali nakladačku pri Kyjeve, Sumách aj Černihove a následne aj pri Charkove. Aktuálne vojsko židovského prezidenta Ukrajina denacifikuje vcelku úspešne aj Chersonskú oblasť a Luhanská a Donecká oblasť už sú ohlodané od nacistov so symbolom Z na uniformách ako slovenské financie po tlačovke Matoviča. Denacifikácia Ukrajiny teda stratila svoj (ne)zmysel, čo predhodíme svojmu tupému publiku teraz? Desatanizáciu Ukrajiny!
A hľa, podarilo sa. Teda nie Ukrajinu desatanizovať, ale klesnúť na nové dno. Ako desatanizujete krajinu? Akože postavíte tisíc nových kostolov? Alebo kláštory? Patriarcha Kirill bude chodiť osobne vykadzovať každú domácnosť v Ukrajine? Alebo namiesto ruskej hymny sa ukrajinské deti budú učiť Otčenáš, ak vôbec ortodoxní také niečo majú? Ako vravím, ruská tuposť nemá dna a desatanizácia je takým extrémnym nonsensom, že autorovi tohto pojmu museli dávať dva dni predtým snáď nejaké huby máčané vo vodke, ale neviem čo. Proste nedarí sa vám na fronte, vy tupá ruská svoloč, lebo ste Rusi a teda automatický tupá ruská svoloč, zmierte sa s tým a nešpekulujte. Keď vám nevyjde desatanizácia, čo príde potom? De-kingkongizácia? De-godzillizácia? De-EvoMazikácia?
2. TikTokman je nasratý. No a čo?
Ramzan Kadyrov je podráždený, pretože partia jeho neschopných degenerátov sa ani po sto podobných prípadoch nepoučila, nasnímala video z nejakej ukrajinskej školy, kde si rozkladali spacáky, a zavesili ho na TikTok. Chcel by som byť ukrajinským vojakom, pretože mám pocit, že mnoho z nich nerobí nič iné ako šmíruje po sociálnych sieťach, a teda ja by som robil to, čo robím aj teraz, len by som to mal platené a ešte by som v rámci pracovného času míňal v Allahovom pekle panny. No a Kadyrovovci sa teda zas a znova museli pochváliť svojimi bojovými schopnosťami, len namiesto strieľania do stromov a váľania sa v blate niekde 100 kilometrov od frontu ukázali, že karimatku vedia vyrolovať bez toho, aby si ublížili. V konečnom dôsledku si aj tak ublížili, lebo niekto zo ZSU identifikoval danú školu a zhimarsizoval ju na prach, čo viedlo k takej spotrebe pannien, že aj aktivistky MeToo musia zaskakovať. Ďalšie desiatky sú ranené, videá ukazujú kadyrovovcov tak zaprášených, že sa miestami ani nedá rozoznať, či majú brady alebo len pri bombardovaní zhltli zmeták.
Ramzan sa ale opustil tak, že nariadil zrovnať Ukrajinu so zemou, čo je niečo také, ako ja keby som sa rozčúlil a prisahal, že sa naučím matematiku, po francúzsky a variť (ani jedno v tomto živote nedám, v druhom sotva). Ono mám pocit, že čím viac sa Rusom a ich otrokom nedarí, tak tým veľkohubejšie a stupídnejšie prehlásenia majú, čo im teda rozhodne nepomôže. Ak by namiesto toho začali bojovať inteligentne, modernými zbraňami, s chladnou hlavou, bez predsudkov a dešpektu voči súperovi a na úrovni 21. storočia... aha, ale to by potom neboli viac Rusmi...
A dokonca aj Putinov kuchár, Jevgenij Prigožin, po čerstvých stratách v oblasti Bachmutu priznal, že nepostupujú. To je niečo ako keby Martin Jakubec vyhlásil, že tohtoročné Grammy asi nevyhrá – no nevyhráš, pretože ako spevák si hoden rovnako ako politik, moderátor, mysliteľ a všetko ostatné, čoho si sa kedy chytil, teda sotva za fajku dymu. Wagnerovci v pôvodnej zostave boli rozbití a majú za osem mesiacov ťažké straty, novoregrutovaní kanibali a masoví vrahovia dostali výcvik ako zvyšok armády, teda nijaký, a podľa správ je priemerný vek dožitia u Wagnerovcov desať dní (platí pre Doneck a Bachmut a novomobilizovných väzňov, neviem ako inde a pri iných jednotkách). Mám taký pocit, že nejaký masový vrah by urobil lepšie, keby sa nechal odsúdiť na trest smrti, pretože by mal väčšiu šancu prežiť ako niekde v zákopoch Donbasu.
3. V Rusku rastie vnútorný odpor
Počty požiarov v kľúčových objektoch a firmách Ruska utešene rastie. Obrovský nárast sme mohli sledovať ihneď po rozbehnutí vojny, kde vypadávali z okien riaditelia firiem a zároveň ďalšie firmy horeli. Experti si to vysvetľovali tým, že štátne, na armádu naviazané firmy notoricky falšovali štatistiky a defraudovali rozpočet, čo sa dalo znášať počas mieru. Zrazu prišla vojna, netrvala tie povestné štyri dni ale v tom čase trebárs mesiac a konkrétna spoločnosť mala dodať na front XYZ vecí zo svojich skladov. Lenže v Rusku je aj nová forma hmoty, sublimované uniformy. Takže aby sa totálne rozkradnutie zakrylo, dotyčná osoba tam niečo zapálila, polovica firmy zhorela a milý zlodej nevedel zrazu dopátrať podklady, takže bol de facto čistý. Síce firma bola potom dlho nepojazdná a pri požiari zahynulo zo šesť kolegov, ale nevadí, moje meno je čisté.
Teraz už je to v Rusku osobné, takže útokov bude pribúdať priamo na infraštruktúru. Nie je problém zmobilizovať vojakov, trebárs aj milión, ale problémom bude a) vycvičiť ich, b) dodať im zbrane a výstroj, a c) dopraviť ich v najväčšej krajine sveta na miesto, teda najzápadnejšie hranice ríše. Keď vám zmobilizujú deti alebo kamarátov a vy s vojnou hlboko nesúhlasíte, dáte to na bieloruských železničiarov a budete proste sabotovať kľúčové tepny.
Aktuálne už železničiari vyhadzujú trate nie v Bielorusku ako pred pol rokom, ale priamo v Rusku. Keďže väčšina vojenských závodov v Mordore neleží na Kaukaze alebo pri pobreží Čierneho mora, zásoby musia sťahovať pomerne obmedzeným koridorom pozdĺž Ukrajinských hraníc, resp. neďaleko od nich. Preto strata miest ako Lyman alebo Svatove značí kolaps podstatne väčšej oblasti, pretože susednému frontu sa skomplikovalo zásobovanie (v ruských podmienkach toto značí, že nemáte čo žrať, v amerických, že nemáte dosť zubnej pasty a šampónov). Takže útok na jednu jedinú koľaj, ktorou denne prejdú desiatky nákladných vlakov na front, značí sakramentskú komplikáciu pre celý front – o to viac, že Kerčský most podľa ruských predstaviteľov fungoval prakticky ihneď, len teda ihneď až o pol roka. Dnes nedostanete palivo do tankov, zajtra ich o to rýchlejšie opustíte.
Edit 12.20: V Petrohrade horí veľkosklad. Údajne až 16.000 m2.
4. Rusi sa vraj z Chersonu nesťahujú!
Zmrdi ustupujú zo severu aj západu Chersonskej oblasti, čo znižuje ich možnosť manévrovania v regióne ako aj schopnosť ich zásobovania. Na druhej strane, skúsené jednotky v tejto oblasti môže urobiť okrem ústupu jedinú „dobrú“ operáciu, a teda sa zabarikádovať priamo v tristotisícovom meste a klásť odpor na štýl Stalingradu alebo Basry. Mestský boj patrí k tým najnáročnejším, pokiaľ mesto nechcete zrovnať so zemou kvôli civilistom (s čím sa ruskí kanibali rozhodne napaprú). Takže pre ZSU musí byť stalingradský scenár, teda bitka o každučký dom, nočnou morou a straty by boli značné.
Na druhej strane...možno ani nie. Ukrajina dostala istý počet drobných dronov z Nórska, ktoré vedia operovať práve v tomto prostredí. Rusi nič také nemajú, takže tipujem, že každá operácia v tomto zmysle by skončila rovnako ako zákopové operácie na Donbase – mobikovia ležiaci niekde v diere, ktorí nemajú šajnu o tom, že nad nimi „visí“ dron s malou bombou a čoskoro sa diera na ochranu stane ich hrobom. Nemám šajnu o tom, ako by mohla prebiehať operácia podobného štýlu v 21. storočí medzi dvomi podobnými armádami, ale keďže všade vidíme, že sa jedná o boj armád s technologickým rozdielom cca 40 rokov, ak nie viac, skutočne by som za čierny scenár pre ZSU ruku do ohňa nedal.
5. Ukrajinci odrezávajú jednotky na severe frontu
ZSU sa dostala na dosah od Svatového, čo jeden z posledných koridorov ruskej armády zo severu smerom na Severodoneck. Rusi naopak postúpili o pár stoviek metrov či kilometrov o trochu južnejšie pri Kreminne, čo je vlastne severné predmestie súmestia Severodoneck-Lysyčansk. To má jediné ďalšie spojenie železnicou smerom na Doneck, čiže smerom kam sa vozí materiál a ľudia, a nie ktoré ma zásobuje. Ak teda padol dopravný koridor, úspechy pri Kreminne, úbohé a ťažko vykúpené, dlho trvať nebudú. Ďalšia trať je cca 30 kilometrov na východ, vedúca cez Novoajdar dole do Luhansku, lenže rovnako ako táto Svatovská vetva vedie veľmi blízko frontu a na dostrel artilérie ZSU. Luhansk má ďalšiu vetvu na juhovýchod, na ruskú stranu, ale táto tepna je tak tragicky nevýkonná, že by ma prekvapilo, ak by Rusáci dokázali svoje jednotky na celom fronte zásobovať práve takto. Vraví sa, že efektívne dokážete dovážať dostatočné množstvá munície, paliva, potravín, liekov a náhradných dielov pomocou automobilov maximálne na cca 50 – 70 kilometrov, takže nejaké kolóny KAMAZov a cisternových vozidiel beriem ako vylúčené (okrem toho by som nechcel byť šoférom nejakého ZILu z 50. rokov, ktorý má za sebou desať ton paliva a nad sebou dron za dvesto Eur s bombičkou za desať Eur).
Po skutočne dôraznom prelome okolo Kupjansku pred dvomi mesiacmi by si ZSU ďalší podobný triumf skutočne zaslúžili.
6. Tuvanci štrajkujú, Baškirci separatujú.
Tuvanský batalión na fronte sa vzbúril proti podmienkam na fronte. Národ, z ktorého po otcovej línii pochádza aj Sergej Šojgu, nedostal dostatočné vybavenie a tréning, takže vojaci odmietli nastúpiť na front. Výsledkom je malá vzbura a som zvedavý, či napokon kadyrovci nebudú predsa len hrdinovia a nebudú mať vojnové trofeje... z vlastnej armády.
Trochu iné to je medzi Baškirmi. Baškortostan, autonómna oblasť kdesi pred Uralom, je o trochu menší ako Slovensko a zhruba jednu tretinu tvoria Baškirci, kipčacký národ (a štvrtinu zasa Tatári). Región patrí k najlepšie prosperujúcim regiónom Ruska, čo si predstavujem niečo ako „poznajú tam aj splachovací záchod + chlieb dostanete každý deň.“
No a práve táto oblasť sa začala búriť a požaduje autonómiu, resp. úplnú samostatnosť od Moskvy. Dáva to logiku, keďže etnickí Rusi doslova parazitujú na nerastnom bohatstve celého zvyšku Ruska, pokiaľ etnickí nerusi umierajú po tisíckach niekde ďaleko na západe na pláňach Ukrajiny. Výsledkom toho je preriedená miestna, podľa všetkého zodpovednejšia populácia a plné bruchá parazitov v Moskve a Petrohrade.
OK, rozumiem, toto je len jedna lastovička a tá leto nespraví. Ale ak sa začnú cudzie etniká búriť častejšie (budú), pre Moskvu to bude značiť príliš krvavý problém. Dagestan, Tuvanci, Baškirci a prípadne aj Čečenci a Tatári, to sú milióny obyvateľov, ktorí majú reč, históriu, náboženstvo aj kultúru príliš vzdialenú ruskému pravosláviu. Nebude pre nich problémom zbaviť sa jarma z Kremľa a so svojim potenciálnym bohatstvom si šafáriť podľa svojej vôle. A ruku na srdce: ak by sa etnickí Rusi začali starať o seba, prestali by parazitovať na desiatkach miliónoch svojich poddaných, prospelo by to nakoniec aj im.
7. Dážď smrti mieri na Ukrajinu
Nie, nejedná sa o špinavú bombu, ktorou sa tak typicky trápne oháňajú Rusi. Je to nový typ munície pre HIMARSy, konkrétne typ GMLRS. Každá hlavica rakety obsahuje 200.000 drobných wolfrámových projektilov, ktoré zasiahnu cieľ podobne ako brokovnica kačicu. Keďže vybuchne ešte vo vzduchu, doslova pokropí kruh s priemerom cca dvesto metrov ako krhla pokropí záhon kvapkami. Rusi kopú svoje zákopy, aby si ochránili novozverbovanú pechotu. Neskúsení zverbovanci pravdepodobne nebudú dobre ovládať metódy boja ani krytia, takže húfy pochodujúcich pešiakov sa stanú sekanou.
Wolfrám má navyše zásadný problém iného typu. Wolfrám patrí k najťažším stabilným prvkom, je veľmi ťažko taviteľný, nekoroduje a je tvrdý. Tohto si všimli už nacisti, ktorí ho používali do priebojných nábojov. Tými ničili nepriateľské tanky po stovkách. Toto v dnešnej situácii značí, že GMLRS dokáže rozsekať nielen pechotu, ale dokonca aj nepancierované či ľahko pancierované vozidlá ako nákladné vozidlá, BVP-čka, Jeepy. Predstavte si tú smršť úlomkov, ktorá zasiahne vlak s pár stovkami regrútov, ktorí zastavia alebo spomalia niekde dvadsať kilometrov od frontu na stanici. Jediná raketa zasiahne stred vlaku, ktorý samozrejme z princípu nie je bohvieako odolný voči projektilom, a výsledkom bude, že stovky vojakov okamžite pomrú alebo zostanú tak dotrhaní, že sa na front nevrátia ani náhodou. Vlak môže roztaviť, opraviteľný nebude. A to je jediná raketa! Ak Ukrajina zistí konvoj vozidiel, povedzme desiatky vozidiel rozťahaných na kilometer, stačí jedna salva rakiet z HIMARSu (šesť kusov striel) a konvoj zmizol. Doslova stovky mŕtvych.
V čase, kedy ruské straty rastú tak rýchlo, že už sa obracia prvá z piatych cifier na pomyselnom stratomere (© Ján Valchár) raz za dva týždne, začínam mať pocit, že čoskoro sa bude obracať prvá cifra zo šiestych. Ako chcete, Zmrdi.
8. Dmitrij Rogozin si zaletel na front
Existuje jedno pravidlo: ak chcete dosiahnuť v Putinovskom Rusku nejaké vyššie méty, musíte byť kriminálnik. Platí to pre väčšinu ľudí, ktorých som spomínal v predchádzajúcich sedemdesiatych blogoch. Inak to nie je ani v prípade Dmitrija Olegoviča Rogozina, multitalentovaného niemanda. Je to ako dnešné hollywoodske blockbustery: prežutý scenár, ktorý ste už niekde videli, prežutí herci a navyše prežutá hudba Hansa Zimmera. Pozriete si jeden z filmov, videli ste vlastne všetky. A presne toto platí aj pre Putinovo okolie. Niekoho vytiahli zo psej prdele, kde mu hrozilo väzenie za celú sériu trestných činov, Putin ho spracoval na svoju rohožku a závratná kariéra plná pozícií, ocenení, úradov a samozrejme nakradnutých miliárd zo štátnych zákaziek mohla začať.
Rogozin nie je výnimkou. Absolvent žurnalistiky a ekonómie marxizmu-leninizmu (!) bojoval proti Moldavsku v Podnesterskej vojne počas rozpadu ZSSR, čo viedlo k vytvoreniu najzaostalejšej a najizolovanejšej krajiny Európy, začo nemôže asi nikto okrem Putina a pár INTERPOLom hľadaných vrahov na čele Podnesterska ďakovať. Potom vstúpil do politiky, takže prostredníctvom Kongresu ruských komunít, ultrapravicového nacionalistického zoskupenia, nejakej alternatívy Jobbiku alebo ĽSNS. Kongres sa transformoval do politickej strany Vlasť (Rodina), ktorá potom lavírovala na spektre medzi ľavicou a ultrapravicou (čo je v tomto prípade veľmi blízke, paradoxne). Neskôr sa stal veľvyslancom pri NATO, čo bol asi jediný post, kde nemohol nič rozkradnúť. V roku 2012 sa stal šéfom novozaloženého Ruského fondu pokročilých vývojových projektov v obrannom priemysle, ktorý mal znížiť medzeru medzi Západom a Ruskom v technológiách. Ako tam Rogozin uspel, vidíme dnes na Ukrajine, kde vyťahujú tanky T-62, prilby z druhej svetovej a musia kradnúť práčky, aby mali aspoň nejaké čipy.
Dmitrij je ako každý vysokopostavený Rus tlčhuba. Po Krymskej vojne v roku 2014 mu Rumunsko zakázalo prelet cez svoj vzdušný priestor, načo odpovedal, že nabudúce preletí, ale na palube lietadla Tupolev 160. to je inak najväčší strategický bombardér sveta, ktorý je tak vymakaný a moderný, že ho Rusáci na Ukrajine radšej ani nepoužili, aby neskončil ako tank Armata. Svoj sľub nesplnil a zostal len pri prázdnych slovách o tom, ako Aljaška a Aleuty patri Rusku a mali by sa vrátiť. Aljaška ako štát má dvanásty najvyšší príjem na hlavu, necelých 40,000 USD a teda viac ako 3.000 USD mesačne, pre porovnanie, v Rusku to pred vojnou a sankciami bolo 11.300 USD ročne a teda zľahka nad 900 USD mesačne, pre Aljašku susedná Kamčatka to má tak isto, čiže obyvatelia Aljašky by v nejakom referende určite hlasovali ZA prinajmenšom v 105% prípadoch. Slová nestoja nič.
V roku 2017 Rogozin dostal ďalší zo zbytočných postov, konkrétne sa stal šéfom Ruskej arktickej komisie. Zasa nič, čím by urobil dieru do sveta.
Aby ukázal, ako je potrebný, vybral sa znova lietadlom do Moldavska, proti ktorému predtým bojoval, a znova cez rumunský vzdušný priestor. Rumuni nespali, zakázali mu vlet do priestoru, lietadlo krúžilo nad Maďarskom, ale Budapešť mu pristátie takisto zamietla, takže musel horko-ťažko pristáť v Minsku. Nielenže tento tragéd opomenul, že je sankcionovanou osobou, on sa ešte vyhováral na rumunské orgány, že ONI ohrozili cestujúcich. Genetický Rus sa nezaprie... Zasa len hlasne zamával pästičkami proti Bukurešti a znova to skončilo ako vždy, prázdnym bububu.
Ale pozor, prišla jeho hviezdna chvíľa! V roku 2018 sa stal šéfom Roskomosu, čo je ruský chcel-by-byť-náprotivok-NASA. Rogozinov najväčší úspech sa stal reorganizáciou Roskosmosu zo štátnej agentúry na štátnu korporáciu – nie som expert na tieto definície, ale pripadá mi to ako keď natriete staré Žiguli inou farbou a chválite sa, že máte nové fáro. V rámci tohto úradu o ňom bolo počuť ešte raz, keď v rámci sankcii vyhlásil, že sankcie povedú k spadnutiu ISS na Zem a teda katastrofe. Samozrejme, ruský kozmický priemysel by bez USA a ISS nezarobil ani na jeho trenírky, takže ako vždy blafoval.
Potom ale Rogožka znovu zablafovala a pohrozila Západu, že do pár mesiacov bude pripravených prvých 50 kusov medzikontinentálnych balistických rakiet Satan (toto mali tí dementi na mysli, keď vraveli, že idú Ukrajinu desatanizovať?). asi znova kecal, keďže zmluva o dodaní týchto mašín bola podpísaná len dva mesiace nazad, takže dodané budú niekedy potom, ako Rusi vynájdu splachovací záchod (cca 3700 nášho letopočtu). Keďže tradične sa jeho hrozba nesplnila, Rogožka pohrozil nepriamym spôsobom NATO, pretože zverejnil počas summitu satelitné zábery budovy, kde sa summit konal. To už bolo príliš asi aj pre Putina, pretože Rogozin dostal padáka z Roskomosu.
Medzi jeho najväčšie úspechy v tejto agentúre sa rátajú: vycúvanie z projektu ISS a oznámenie vybudovania svojho vlastného systému (čo sa im nepodarilo a nepodarí), oznámenie vybudovania spoločnej mesačnej základne s Čínou (detto) a vývoj nového nosiča, ktorý bude konkurovať americkým nosičom Elona Muska a Jeffa Bezosa (hahaha). Najväčším úspechom Dmitrija Rogozina ale rozhodne musí byť prvé miesto v rebríčku najskorumpovanejších agentúr celej Federácie, ktoré mu udelila komisia audítorov.
Len pre info: Roskomos pod Rogožkovým velením prišiel o príjmy z komerčných kontraktov, rozumej, Elon Musk a spol. mu vyfúkli americké zákazky. Slovenskí dezoláti sa dlhé roky rozplývali nad tým, že USA si ani nedokážu vypustiť vlastnú raketu a sú odkázaní na ruské nosiče; dezoláti ako vždy si neuvedomili, že poslať lacno neznamená nevedieť poslať, a že ruské rakety s technológiou 60. rokov a nízkymi mzdami v sektore nie sú dobré, lebo sú dobré, ale sú dobré, pretože sú lacnými taxíkmi. Musk svojimi návratnými raketami Falcon Rusom vymietol kurín tak, že príjmy z tejto sféry klesli 42-násobne (z 25 na jednu miliardu USD)! Predstavte si, že z vás spravia šéfa povedzme malej strojárskej firmy a vy za pár rokov znížite obrat 42-násobne! Takáto udalosť sa môže stať len v Rusku...
Zaujímavými sú porovnania Rogozinovho platu versus inžinier Roskosmosu a riaditeľa NASA, Jima Bridenstinea: v Rusku, v agentúre, o ktorej počuť len keď sa vyhrážate vojnou, ale úspechy nevidíte, zarobí riaditeľ 46-násobne viac ako inžinier (460.000 USD versus 10.000 USD za rok). V najväčšej vesmírnej agentúre sveta je tento rozdiel 185.000 versus 80.000 USD, teda 2,5-násobný!
Rogozin je spájaný aj s nešťastným novým kozmodrómom Vostočnyj, ktorý mal byť hotový v roku 2018, no stále nie je úplný (a nebude, vzhľadom na ekonomickú situáciu Ruska). Pôvodne mal stáť 2,3 miliardy USD, dnešné odhady hovoria 13,5 miliardách! Ako pikoška poslúži fakt, že Roskosmos sa pod Rogozinovým vedením dostal do takého marazmu, že niektorým pobočkám prestali smetiari odvážať smeti!
No a prečo som si dnes zobral do huby tohto exota? Rogozin narukoval na Donbas! Aký hlboký pád musí byť fakt, že rozhodujete v desiatke zbytočných úradov plus Roskomose, nominálne jednej z najväčších kozmických agentúr sveta, a následne vás pošlú na front! Rogozin to ale zobral veľkolepo a na rozdiel od iných mohylizovaných si nakúpil svoju výbavu – vrátane americkej pušky a západných maskáčov! Žiaden hrdzavý Kalach, žiadne nehodiace sa topánky, výstroj za (nakradnuté) desaťtisíce dolárov a plný luxus.
No a nám neostáva nič iné ako spoľahnúť sa, že Dmitrijova vojenská kariéra skončí rovnako ako každá iná jeho kariéra – veľa sľubov, prázdnych rečí, nulových činov a rozvratom všetkého v jeho okolí. Wolfrámový fragment si zaslúži aj on.
P.S. Sľúbil som pozdravovať Vaša, takže pozdravujem!
