1. Rošáda na čelných miestach
Ako som písal, po zvolení Putina za prezidenta hlavy štátu rozbehol rošády na čele. Sergej Šojgu bol prevelený na Patruševovo miesto a Patrušev Senior zatiaľ nedostal žiadne miesto. Mladší vraj voľačo dostal, ale to nás teraz nezaujíma. Rada bezpečnosti je podľa niektorých analytikov a komentátorov také hnojisko – čo nepotrebuješ, prevelíš sem. Tým pádom Sergej Šojgu dostal náhradnú pozíciu pravdepodobne s dobrým platom, bude stále pred kamerami a ukojí to jeho pocit potrebnosti, ale asi nebude môcť tak škodiť. Za Sovietskeho zväzu poznala Strana kvantum možností, ako sa zbaviť buď niekoho nepohodlného, viď príklad Maršala Žukova, ktorého upratali až dvakrát na zapadákovy niekam na Sibír a spol., aby nemal pod palcom armádu priamo v hlavnom meste. Okrem toho boli v Sojuze desiatky úradov, ktoré mali ešte svoje regionálne frakcie (rôzny Tadžické, Bieloruské, Moldavské a Estónske vetvy), ktoré zniesli veľa neschopákov. Občas niekto poznal niekoho, kto ho posunul vyššie. To sa podarilo napríklad Gorbačovovi, ktorý sa dostal zo zapadákova pomaly na Kaukaze až na čelo celého Sojuzu (čo Sojuz nerozdýchal).
Prednedávnom vyšla nejaká štúdia, ktorá hovorila o tom, prečo v korporátoch skôr či neskôr narazíte na debila v kresle. Máte (napríklad) korporát s desiatimi stupňami hierarchie – od lola nahadzujúceho faktúry alebo obvolávajúceho klientov až po nejakého CEO niekde na 50. poschodí mrakodrapu New Yorku. Predstavte si, že máte schopnosti viac ako to spodné prvé poschodie, ale rozhodne nemôžte sedieť na stolici CEO. Časom vás povýšia – buď pôjdete hore kvôli dobrým schopnostiam, alebo preto, lebo šéf je kamoš, alebo preto, lebo vaša teplá prdel zniesla. Prvý prípad je dobrý a prospešný pre firmu. Druhý je zlý a poznám niekoľko ľudí, ktorých systematicky chválili alebo povyšovali, prípadne im sypali odmeny za to, pretože dokázali zakryť realitu alebo doniesť na opekačku koňačik. Pre firmu tragédia. Posledný prípad bol zo slovenskej NBS, kde som mal známeho, gaya, ktorý sa nahor doslova pretrtkal, hoci mal sotva maturitu. Údajne tam okolo neho bolo takých zo tridsať (aspoň v zime ušetrila NBS za kúrenie). Prakticky nikto nevedel nič robiť, ale na tú dobu mali fantastické prachy. Keď sa ten konkrétny gayko šéfovi zunoval, našiel si ďalšieho, ale stalo sa presne to, o čom hovorila spomínaná štúdia – týpek sa ľahko dostane niekam, ale ťažko odtiaľ. Pokiaľ gaykovia v NBS nerobili nič okato zlé (nekradli alebo chodili do práce načas, čo je asi sublimit na takúto významnú pozíciu), tak sa tam boli schopní udržať do haleluja. A presne to je v tej štúdii – niekoho s istou mierou schopností povyšujú natoľko, až presiahne svoju úroveň – lenže potom je už na pozícii zabetónovaný. Výsledkom je kvantum zástupcov, tajomníkov, vice-niečo a podobne. Následne firma nielenže stráca prachy (takýto exot niekde na piatej úrovni nezoberie minimálku a nesedí s dvadsiatimi ďalšími v open spacei), ale dosť často jej brzdí rozvoj. Pamätám si na moje začiatky po VŠ vo Vrábľoch, kde bol týpek, ktorý pracoval ešte za čias neskorého komunizmu. Nikdy nič nevedel pomenovať jasne, čím menej toho vedel, tým viac arogantne a neuroticky s ľuďmi jednal. Bol som tam krátko (práca ma príšerne, ale príšerne nebavila, našťastie som to zalomil v skúšobke), ale po krátkom čase som zistil, že nikto ho tam nechce, jeho prínos pre firmu je negatívny, pretože všetkých rozoštval, ale nikto ho nevedel dostať zo stoličky (dnes by už mal byť na dôchodku).
A toto je presne prípad Sergeja Šojgu. Dostal sa z ministerstva zvláštnych situácií (Rusko je asi jedinou krajinou, kde musia mať katastrofy vlastné ministerstvo), kde nemal čo pokaziť, na ministerstvo obrany. Ono by to až tak nevadilo... keby nedošlo k tejto vojne. Najväčšej od WWII. A tu pokazil (pre svet dobre) úplne všetko.
Lenže Šojgu bol vymenený Belousovom. Na fórach sa ľudia pýtajú, či to nebude pre vedenie vojny zlé. Ako príklad dávajú jednu z rošád cez druhú svetovú vojnu.
Fritz Todt bol veteránom prvej vojny a neskôr prešiel viacerými funkciami. Bol mimo iné členom SA, akýmsi predchodcom SS. Za Hitlera sa stal Vrchným inšpektorom nemeckých ciest, editoval magazín Cesta, neskôr predsedal Úradu pre konštrukcie, takže ako vidíte, bol to taký nemecký Sergej Šojgu alebo Andrej Kolesík. Na rozdiel od týchto tragédov sa podľa Todta volala celá organizácia zodpovedajúca za veľké stavebné projekty ríše, napríklad diaľnice alebo Siegfriedovu líniu.
Todt sa ale najviac zapísal ako Minister pre vyzbrojenie a muníciu, čo ale neznačilo, že by rôzne posty a ocenenia nezberal aj naďalej. Ku koncu svojho nomen omen (Todt značí smrť) si trochu vošiel do vlasov s velením, pretože po prvom roku vojny na východe tvrdil, že bez kvalitatívne lepších zbraní nedostane Berlín lepšie výsledky.
Todt zahynul pri leteckom nešťastí krátko po prehranej bitke o Moskvu, teda začiatkom februára 1942. Špekuláciou zostávalo, či ho Hitler nenechal odstrániť, ale to nechajme bokom. Dokonca ešte aj v stave rozkladu mu pridelili vyznamenanie, menovite sa stal prvým držiteľom nového Nemeckého rádu.
Podstatné je ale to, čo nasledovalo po jeho smrti. Na jeho miesto nastúpil Albert Speer. A ten sa zaslúžil v istej miere o tzv. zbrojný zázrak.
Lenže Speerov nemecký zbrojný zázrak je v istej miere mýtom. Produkcia zbraní a munície narastala ešte za ministra Todta a Speer len chytil trend. Druhou vecou bolo to, že prakticky na konci Totdovej kariéry a života Nemecko držalo najväčšiu moc nad územím aj počtom otrokov. Speerovi sa ľahko budovali nové fabriky a prekonávali rekordy v produkcii nábojov a tankov, keď mal neobmedzený prísun otrokov z koncentrákov. Akonáhle Nemecko po El Alameine, Stalingrade a vylodení na Sicílii začalo strácať pôdu a obyvateľstvo, začala priemyselná výroba stagnovať. Navyše Nemecko počas tejto krízy začalo mobilizovať aj mužov, ktorí mali dovtedy výnimky. Jednalo sa o „nie až také potrebné“ profesie ako maliari natierači a podobne, teda niečo, vďaka čomu stavebná produkcia až tak netrpela. A ako sa tlak na východnom fronte zvyšoval a Nemecko začali zasypávať bomby zo spojeneckých bombardérov, tak produkcia haltovala ešte viac. Zázrak skončil.
Presne toto je dnešná situácia na čele ministra obrany Ruskej federácie. Andrej Belousov, nový minister obrany, je ekonómom a podľa názorov má držať miesto preto, aby zvýšil vojnovú výrobu. Včera niektorý z amerických komentátorov vravel, že prijatím Belousova na Šojguovo miesto značí, že Putin nechce ukončiť vojnu, naopak, pripravuje sa na vleklý konflikt. Lenže porovnajme si situáciu so Speerom: za Speerovej vlády sa Nemecko dostalo na vrchol síl. O Rusku sa to nedá povedať, vrchol síl malo niekedy okolo roku 2013, teda tesne pred obsadení Krymu a Donbasu. Nemecko malo neobmedzený prísun pracovnej sily, od ostrovov v La Manchei až po Kubáň a Grécko. Rusko toto nemá. Nemecko vďaka „nárastu,“ teda rozšíreniu populácie a teritórií, malo vyššiu kúpnu silu – Rusko toto nemá, nerátajúc rozbombardované ulice Bachmutu, Avdijivky a Mariupoľu. Čo teda dokáže Andrej Belousov v ruskej obrane tento rok vymakať?
Budem pesimista: nič. Rusku chýbajú pracovné sily, ale dnes sa topánky alebo munícia neprodukujú systémom tisícok otrokov niekde pod zemou. Munícia sa chrlí vo fabrikách, do ktorých nastupuje denne pár stoviek ľudí, pričom vyprodukujú trebárs desať percent spotreby daného kalibru. Na to potrebujete výrobné linky, ktoré Rusko nevyrobí. Na to potrebujete počítače, ktoré síce Mordor dovezie niekde cez Kirgizstan, ale povedzme si, ako to je: toto nie je Nemecko 21. storočia. Navyše Speerovi to v konjunktúre trvalo rok, kým svoj zázrak dosiahol (a za rovnaký čas ho stratil).
Nie, rošáda s Belousovom nedokáže nič. Som v tomto pesimista (z pohľadu Rusákov). Stavím sa, že ruská produkcia do konca roka bude plus mínus rovnaká, resp. si trúfam tvrdiť, že bude ešte nižšia ako je dnes. Aby Rusko postúpilo z týchto sračiek, potrebuje vyrobiť ročne stovky nových tankov a desiatky lietadiel. Nerobí z toho nič a takto to zostane. Belousovovo menovanie je len prdom vo vetre, nie wind of changes.
Aspoň že sa pre Sergeja Šojgua našiel prázdny flek. A kam pôjde Patrušev? Mohol by von oknom, ale uvidíme, kam ho zaveje Putinov príkaz. V každom prípade mám pocit (je to len pocit), že v Kremli sa žerú viac ako je viditeľné a že Patrušev asi držal viac moci ako bolo pre geniálneho stratéga príjemné.
2. Čísla z frontu plus ako dobyť stovky kilometrov kubických
Oficiálne sa hovorí o armáde cca 50.000 vojakov, ktoré Kremeľ na dobytie Charkovštiny vyčlenil, pričom už na konci roka som tvrdil, že to je fraška. Teraz experti hovoria, že by bolo treba okolo pol milióna statočných ruských osloboditeľov, ktorí by museli byť plne vyzbrojení. To Mordor nemá a nebude mať.
Takže 50.000 vojakov. Poďme pozrieť na straty posledných dní a upozorňujem, že toto sú čísla z celého frontu, nielen z charkovského.
1.400 za včerajšok, plus 1740, plus 1.260, plus 1.320. Podotýkam, že sa hlási stlmenie bojov inde, hoci to neznačí, že to nie sú straty trebárs aj z Časiv Jaru. Lenže kým ide sa bojuje menej, celkové straty narástli pomerne značne. 5.720 mŕtvych za štyri dni. Ako som neraz vravel, pomer strát mŕtvy a ranený je zhruba 3 – 4:1. Ak budeme teda optimistický, Mordor stratil za štyri dni 5.720 plus 17.000 ranených, teda asi 22.000 vojakov. Možno sa čísla mýlia, ale ak rátame aj tých, ktorí majú ľahké zranenie a čoskoro sa do zákopov vrátia, tak Rusi prišli o minimálne tretinu až necelú polovicu novej armády (ale opakujem, je to rozrátané na celý front a dokonca aj mimo ukrajinského územia.
Odvčera dodnes sa Rusákom podarilo postúpiť o závratných 700 metrov v západnej časti nového frontu, teda okolo Hlibokého (chcel som dať úryvok rozhovoru s kamarátom, ktorý sa pred pár dňami ako dobrovoľník vrátil z tohto úseku, ale dnes to nestihneme kvôli byrokracii na jeho strane. Snáď zajtra; ak sa podarí, tak do pár týždňov budete mať aj reportáž z frontovej oblasti, muhehehe). Ale k veci: Rusi za štyri dni a čosi dobyli 7 km polí a opustených dediniek. Na druhú armádu sveta závratný úspech. Stratili pritom vyše desaťtisíc vojakov len v tomto sektore, pričom na jednom úseku ZSU Zmrdov dokonca ešte vytlačili. Pre mňa je to prejav tragického spackania ofenzívy.
No a Rusi stratili ďalšie lietadlá a ďalšie helikoptéry. Ak by som sa mohol staviť, tak by som povedal, že do týždňa gross bojov skončí a ZSU front zastabilizujú. Zjavili sa zaručene pravé správy o tom, ako Ukrajina nemá v oblasti opevnenia a zákopy, ako nezvláda dopĺňať vojakov a ako zostali Ukrajinci nepripravení. Hovno. Ukrajina tam má systém opevnení, ktorý určite posledné dni začala posilňovať. ZSU tam majú dostatočné sily a celý tento škrek je taký ten profesionálny pesimizmus, ktorý počujeme každý druhý deň. Padol Bachmut? Uvidíte, že do mesiaca padne Kramatorsk. Padla Avdijivka? Hm, Časiv Jar do týždňa. Ukrajina mala málo munície? Bože, Rusi dobyjú Kyjev, čakaj!
No a tu sa dostávam k tragédovi dnešného dňa, s ktorým som mal každotýždňovú výmenu názorov na Facebooku a potom aj cez Messenger. Jaroslav Dvořák (profil môže byť falošný) z Prahy hodil na stránku Válka na Ukrajine správy o kolapse ZSU. Jeden z diskutujúcich povedal, že správa o útoku na Charkov je dobrá, pretože Rusáci vykrvácajú v zbytočnom boji. Nevidím v tom nepravdu alebo absenciu logiky, presne to tvrdím aj ja. Lenže Jarda Dvořák tvrdí toto: „obklíčí město odriznou od zásobování, během toho tam budou bušit vším možným a až potom vytáhnou do samotného města, je to pořad dokola“
Neviem, ja teda nemám pocit, že by nejaké zásadné mesto obkľúčili a vstúpuli do neho. Tak som mu to napísal: „Avdijivka: 30.000 ludi. Bachmut: 70.000 ludi. Charkov: 1,600,000 ludi.“
Logická hádanka: keď spomeniem 1.600.000 obyvateľov druhého najväčšieho mesta na Ukrajine, mám na mysli kompletnú populáciu, alebo myslím počet vojakov v meste? Pretože toto Jardovi nedalo: „tech 1 600,000 jsou vojáci nebo proč ta čísla“
JV: „Pre popisanie velkosti mesta, ktore by druha nasilnejsia armada na Ukrajine musela dobyjat.“
„A už je rozhodnuto?“
JV: „Ked zajtra nastupim proti Mikeovi Tysonovi, je uz teraz rozhodnute, alebo na mna stavis milion, hm?“
„to je celkem hloupé přirovnání, vojáci nebojuji pěstmi, krom toho Charkovska obrana se hroutí, za další Rus udělá stejnou taktiku jako u Avdiivky a Bakhmutu což znamená ze nejdřív vytáhne křídla aby co nejvic zúžil zásobování do samotného města a až potom vyrazí přímo do vnitr, během toho to tam bude neustále bombardovat raketami, drony, děly. Pořad stejná taktika, která jim vychází při obklíčeni města…“ Neviem, pri Kyjeve, Sumách, Charkove a spol. im to ani náhodou nevyšlo.
JV: „Charkovska obrana sa hruti tak, ze za styri dni rusaci dobyli 6,5 km zeme nikoho. Bravo, este ze ich straty sa stveraju k 2,000 denne a stovke kusov techniky. Iste, ze Rusi vytiahnu kridla ako pri Bachnute, lebo ved pri Charkove maju tolko vojakov ako pri Bachmute Vies vlastne o com kecas?“ Skutocne si zapis tento rozhovor a napis mi, ked budu Orkovia uprostred Charkova. Alebo v Derhacy. Moja holka je odtial, takze vidime sa v Derhacy, OK?“
Jarda to relativizuje: „6,5km na průzkum bojem je celkem slušný, k tomu přidej tech 6 vesnic. No uvidis sám do 3 měsíců. Já si tě uložím a pak se o tom pobavime “
„Prieskum bojom? Hm, na to ze maju odhadom 5.000 mrtvych z 50.000 vyclenenych za tych par dni, tak preskumavali celkom intenzivne, co povies?“
No a teraz pointa: keď píšeme o vstupe vojsk do nepriateľského územia, teda koľko vojsko za deň či týždeň postúpilo, tak máme na mysli čo? áno, postup o kilometre. Jednoduché, dĺžkové kilometre. Logicky nejaká armáda nikdy v histórii nepostúpila o kilometre štvorcové alebo kubické, proste postupuješ o kilometre dĺžkové. Jarda to ale nechápe. „nebudu to brat iluze alt="😘" class=xz74otr referrerpolicy=origin-when-cross-origin v:shapes="_x0000_i1028"> nápisem si za 3 měsíce. a od 10.5. Nezabrali 6,5km ale přes 110km, tady se muzes podívat, tak nám tu nešiř dezinformace.“ Zdieľa Deepstatemap, z ktorej som vychádzal ja a ktorá má možnosť postup odmerať. Nameral som spomínaných 7 kilometrov a čosi.
JV: „110 km postupu je po Izjum alebo krasnograd, nie po druhu dedinu od hranic.“
Samozrejme, nevzdával sa: „O 3!“
Myslel som si, že to vzdal a písal som blog ďalej. Lenže zrazu mi príde správa do Messengeru: „Dobrý trolling ale mapa hovoří jinak“ (Samozrejme dal tú mapu, ktorá hovorí o postupe 7 km, nie 110). „Tak já se bavil o km čtverečních no. Což je přes 110“
Ja som chcel včera vypiť štyri litre štvorcové whiskey. Šenkár nepochopil, dal mi štyri litre normálne. No. Keď som mu povedal, že u nás sa učí rozdiel medzi metrami a metrami štvorcovými už v 5. ZŠ, odpísal mi toto: „To už je slovíčkaření tak čau za 3 měsíce“
A dodal: Takových válečníků tu už bylo u jiných měst. Pak si mě radsi zablokovalo“
Aha, Jardo: „Iste, aj pred dvomi rokmi na prdmesti Kyjeva.“
„Iste Jardo, do štyroch dní v Kyjeve.“
„Do 3 to bylo ale to nevadí historie některým děla problémy. Proto jsem tu ja abych jim osvezil paměť.“ Aha, tak človek s problémom rozoznať miery je tu na to, aby osviežil obecenstvu žvásty ruských predstaviteľov. OK.
„Já se bavil o okupovaném území které čítá přes 110km2 od 10.5. nebo oni snad vyrazili v jedné linii metr x metr a kolem nich je všude Ukrajina? alt="🤣" class=xz74otr referrerpolicy=origin-when-cross-origin v:shapes="_x0000_i1029">' alt="🤣" class=xz74otr referrerpolicy=origin-when-cross-origin v:shapes="_x0000_i1030"> ' alt="🤣" class=xz74otr referrerpolicy=origin-when-cross-origin v:shapes="_x0000_i1031"> “
Aha, takže pri postupe cez hranice sa vlastne bavíš o dobytom území. „Anča, koľko je v bazéne vody? Dva kubíky, môžeš normálne plávať. (potom sa utopím a zistím, že Anča myslela dva metre vodného stĺpca).
Jardo ide ad hominem: „Hod mi odkaz na ten tvůj blog at se pobavím“ Tak som mu link dal a čakal som stupídnu a infantilnú hlášku. Nesklamal som sa. „Aké pekné rozprávky pre pár fanatických čítatělou ' alt="👏🏻" class=xz74otr referrerpolicy=origin-when-cross-origin v:shapes="_x0000_i1032"> ' alt="👏🏻" class=xz74otr referrerpolicy=origin-when-cross-origin v:shapes="_x0000_i1033"> Par fanatiků zajímají tvoje pohádky někde z Kysuc vycucane z prstu se spetkou pohádek kolem tak aby se líbilo ale na 5 milionovou zem to asi stačí ' alt="🤣" class=xz74otr referrerpolicy=origin-when-cross-origin v:shapes="_x0000_i1035"> ' alt="🤣" class=xz74otr referrerpolicy=origin-when-cross-origin v:shapes="_x0000_i1036"> no ty budeš chlapce hodně prekvapenej a pak se budeš plácat na čelo.“
Nuž, tak som mu oznámil, že dokončievam ďalší blog a že ho tam uvediem, ak sa mu to nebude priečiť. „To jsem rad ze budu na Slovensku slavný ' alt="👏🏻" class=xz74otr referrerpolicy=origin-when-cross-origin v:shapes="_x0000_i1038"> ' alt="👏🏻" class=xz74otr referrerpolicy=origin-when-cross-origin v:shapes="_x0000_i1039"> “
No a hádajte ako komunikácia skončila? „Kokot je tvůj fotr ze radši nevystrikl do matce do huby “
Čím ma argumentačne úplne rozobral.
Dobre, tak o tri mesiace v Charkove. Alebo aspoň Derhačách. V do matce do huby.
3. Malé dobré správy nielen z Francúzska
Nemám rád Francúzov a neznášam ich hatlaninu. Paradoxne, ako fanúšik historickej architektúry a histórie ako takej Francúzsko zbožňujem. Mojim obľúbeným štýlom je ranná gotika z Isle de France, teda oblasti Paríža, kde ten štýl aj vznikol. Noyon, Chartres, Le Mans, Bourges, St. Quentin a spol. sú podľa mňa neprekonateľné stavby, rozhodne krajšie ako niečo renesančné alebo barokové. Na druhej strane mám z Frantíkov pocit, že naposledy ten národ bol veľkým za Napoleona a ešte vcelku za prvej vojny, kedy odolal Nemcom. Odvtedy z nich mam pocit, že chceme síce niečo ovládať, ale nemáme čo, čím a vlastne sa nám ani príliš nechce. Macron je v poslednej dobe pre mňa takou malou nádejou, pretože prinajmenšom rétoricky sa odklonil od zdržanlivého tónu EÚ. Na druhej strane keď si pozriem pomer pomoci Ukrajiny vzhľadom na HDP, nejako mu to neverím.
Ale naspäť k téme: práve na Isle de France, teda v širšom okolí Paríža, sa podarili nájsť ložiská ropy. Ono, v tejto oblasti sa ťaží už celé dekády, ale denná produkcia nie je prevratná a panva vyprodukuje okolo 10.000 barelov ropy denne. Je to okolo pol percenta celofrancúzskej spotreby denne, takže nula celá nyšt.
Lenže pokrok nezastavíš a v širšom okolí Paríža sa našli mimoriadne bohaté zásoby nekonvenčnej ropy, konkrétne v ropných bridliciach. Ako sa dokážete zásobovať ropou a plynom z bridlíc vidno najlepšie na príklade USA, kde okolo roku2014 (čo korelovalo s obsadením Krymu a následnými sankciami proti Mordoru) miestne spoločnosti dotiahli technológie to takého stavu, že najväčší dovozca ropy sa stal najväčším producentom ropy a dokonca aj exportérom produktov a zemného plynu (americké zákony zakazujú export ropy, ale nevzťahujú sa na export produktov a plynu). USA stále dováža časť ropy, prednostne z Kanady a ľahkú sladkú ropu z Nigérie ako aj superťažkú z Venezuely, ale vo všeobecnosti vďačíme za relatívne lacné tankovanie ropným bridliciam z USA (hoci len nepriamo).
Koľkože tej ropy sa našlo vo Francii? Nuž, celá vec je v štádiu odhadov. Čo mi ale vyrazilo dych, že sa vraví o 60 – 100 miliardách barelov ropy. To je pre tretiu najväčšiu ekonomiku Európy spotreba do konca storočia, resp. ešte viac!
Francúzsko je dosť tragédom, čo sa týka ekonomiky, a vo veľkej miere ho držia skôr minulé úspechy ako niečo aktuálne. Boom vo forme desiatok tisícok pracovných pozícií, energetická sebestačnosť, zníženie závislosti... Celkom dobrá správa, aj keď musím priznať, že zatiaľ len hypotetická (nie každý barel je vyťažiteľný, ale aj keby to bola desatina, Francúzsko by dobehlo v produkcii Nórsko. Frantíci sa však nezaprú a už vyšli do ulíc proti ťažbe protestovať. Vraj sa zvýši odber vody, lenže plebsu ťažko vysvetliť, že ak sa na niečo spotrebuje XYZ kubíkov vody, že to nebude odber XYZ ale napríklad odber desatiny, ktorá sa opakovane zrecykluje a prečistí.
Nuž ale ďalšia správa v tomto duchu je z Namíbie. O objave plynu vo vodách Namíbie a Južnej Afriky som písal myslím že v lete. Teraz tam majú ďalší zásah, avšak ropný. Ohodnotili ho na desať až jedenásť miliárd barelov ropy. To je viac ako má Nórsko. Okrem toho je tu hlásených 620 km3 zemného plynu (ak som tie tragické čísla v znení 2,2 trillion of cubic foot prepočítal dobre).
Ďalšie dva nálezy veľkých plynových ložísk hlásia z Kolumbie. No a menší nález, len v miliónoch barelov ropy, hlásia Briti zo Severného mora. Aljaška v posledných mesiacoch navýšila zásoby a niečo sa našlo pri Malajzii a Vietname.
Všetko dobré správy a ďalšie kroky k odstrihnutiu sa od Mordoru a kdečoho ďalšieho diktátorského. Za preklad z najhoršieho jazyka na svete ďakujem Age a za odmenu pozývam znovu na whiskey (až sa vrátim z Ukrajiny). Výlet vyzerá byť na budúci víkend.
A kto chce pozvať mňa na kafé, môže tu. Mimochodom, ďalší blog by mal byť s chlapíkom, čo teraz dobrovoľne pobehal okolie Charkova a Izjumu. Má nejaké novinky a vyzerá to tak, že s ním v júni pôjdem niekam do tých končín, teda nielen do Kyjeva. Pravdepodobne spravíme zbierku od mojich čitateľov na túto misiu. Teraz budeme viezť detské veci a pre paleontológa Sergeja nejaké vzorky zo slovenských múzeí, ale potom by to bolo asi väčšie. Dám vám vedieť.
Link tu, zatiaľ len kafé: https://buymeacoffee.com/johny1981aa
Ďakujem za spoluprácu!
