1. Trumponomika ako zombie pohyb
Donald Trump nasadil svoj univerzálny liek, clá. O spôsobe výpočtu ciel pre jednotlivé krajiny, a to vrátane neobývaných ostrovov v Južnom oceáne, som už písal. Myslím si, že od čias Huliakovho kotrmelca a Babišovej prskavky sa nikto tak nepobavil, akurát teda Trump má výtlak celosvetový, nie regionálny ako honelník z Očovej a zlodej zo Šale. Písal som aj o nepretržite klesajúcej cene akcií všetkého, prednostne amerických high-tech pozícií. Paradoxne, z najbohatších ľudí USA stavili všetci na Trumpa, a keď nestavili, tak aspoň servilne ihneď po voľbách mu nastavili prdelky, aby im biznis hral do karát.
No, hral do karát. Poďme sa na výsledok ani nie trojmesačnej servilnosti pozrieť bližšie. Najbohatší muž planéty a teda nám známy Elon Musk stratil za vlády Trumpa hodne vyše stovky miliárd USD (niektoré zdroje hovoria o 130), čo je prepad zhruba o HDP Slovenska. Pred časom sme sa všetci kukali nato, kto presiahne ako prvý majetok 100 mld USD (Bill Gates sa tomu intenzívne blížil), teraz sme v časoch, že Elonovmu prepadu majetku za pár týždňov môžeme priradiť novú veličinu jeden Gates.
Ani ostatní riťolezi nevyšli lepšie. Donald ubral Zuckerbergovi 17 mld USD, čo je ekonomika Madagaskaru. Pre bežného Slováka pomerne málo známy Larry Elison si nechal odtrumpovať (© Ján Valchár) 42 mld dolárov, čo je rovné ekonomike Estónska, Jeff Bezos Lotyšska, Steve Balmer mínus Nikaragua, Larry Page Cyprus, Sergej Brin ďakuje Donniemu za mínus Island. Bill Gates, stelesnenie novej mernej jednotky, schudol o drobné, iba mínus 3 miliardy USD (čo je priemerné všimné Ficovi zo strany mafie).
Mene tekel: jediným víťazom tejto Trumpovej hry bol Waren Buffett, pre mňa stelesnenie normálneho gigakapitalizmu, teda človeka, ktorý si dokáže zachovať tvár aj pred prvým súdne trestaným prezidentom Spojených štátov. Jeho imanie narástlo o HDP Rwandy, teda 13 mld.
Čo k tomu dodať? Biznis partneri oranžovej opice už akiste trpko oľutovali jeho podporu, a toto sa bavíme len o vážne tých najbohatších Američanoch. Nejaký redneck z juhu, ktorý ťaží ropu alebo pestuje arašídy, musel oplakať už aj Donaldove narodenie.
2. No a sága nekončí!
Trump zaviedol vo svojej nekonečnej dementnosti clá na prakticky celý svet, hoci mi tam chýbala Atlantída, Rímska ríša a Etruskovia. Mozočku jeho triedy ale nedôjde, že zavedenie ciel nie je niečo, čo môže urobiť iba jedna strana. Ako keď to naprášim do holky, tehotná bude ona, ja v žiadnom prípade (hoci teraz po obede by to mohlo tak vyzerať), pretože toto je jednostranný proces. Ale tarify zavedú takmer aj tie tučniaky na ostrovoch Hear a MacDonald, keby trochu chceli, no a čo sa dalo čakať, celý svet reagoval. Čína ako jeden z kľúčových partnerov USA okamžite a bez mihnutia svojho šikmého oka zaviedla presne to isté naspäť, na čo Trump reagoval dvomi spôsobmi: najprv povedal, že celý svet mu bozkáva riť, aby s ním vyjednal nejaké zľavy z tarifov, a následne povedal, že Čína neurobila dobre tým, že zaviedla recipročné tarify. Takže moment... všetci ti bozkávajú oranžovú prdel mandrila, alebo ti kľúčový partner zaviedol recipro? Buď platí jedno alebo druhé, Donald! Aby toho nebolo málo, recipro zaviedla aj EÚ a Kanada, takže hm, možno ti ovädnutého ftáčika prišli fajčiť niekde z Eritrei alebo Ghany, ale nie najvýkonnejší partneri na planéte.
Trump sa teda v rámci bozkávania rite od celého sveta dočkal presne toho istého, načo reagoval – ako inak – novým navýšením čínskych ciel. Ako keby Čína sa medzitým jeho prdele nenacálovala dostatočne, tak urobila logicky presne to isté. No a ja len čakám, čo to tupé americké stvorenie spraví zajtra (očakávam niečo v štýle „Billions and billions and billions percents“). Kupujem pukance a čakám na reakcie z jednej aj druhej strane Pacifiku.
No ale Čína má v tomto prípade trošku navrch. USA aktuálne nedokážu importovať niektoré položky odinakiaľ, pretože sa inde prakticky neprodukujú, prípadne áno ale v malom množstve. Okrem elektrotechniky je to napríklad prednedávnom spomínané spektrum kovov vzácnych zemín, ktorých trh na 80% ovláda Peking. Ak clá budú platiť, tak iPhone vyrobený niekde v Šenžene zdražia o stoštyri percent a som zvedavý, ako nejaký redneck na arašidovej plantáži v Alabame bude hrdo nosiť červenú čiapku s nápisom Make America Great Again, keď jeho decko mu zahlási, že chce iPhone nie za 800 ale za 2000 USD. To isté platí pre liečivá, zdravotnícky materiál, batérie, kozmetiku atď.
Peking navyše vyhlásil, že zastaví, prípadne obmedzí export kovov vzácnych zemín do USA. Ako som písal prednedávnom, vzácne kovy nie sú až také vzácne, no doteraz sa skrátka ich produkcia nevyplatila inde ako vo Vnútornom Mongolsku. Postaviť infraštruktúru na nahradenie Pekingu v tomto sektore bude trvať dekádu a stáť desiatky miliárd USD (ale malo by sa to samozrejme spraviť), no pri obmedzení exportu do desiatich rokov americká ekonomika dosiahne úroveň Bangladéše. V USA sa toho napriek žvástom Trumpa a MAGA-dementov produkujú strašné kvantá tovaru, takže im to zasiahne celú ekonomiku.
No a oneskorenie blogu má za následok jednu vtipnú následnosť: Kým som článok dopísal, Trump nečakane zrušil na 90 dní všetky tarify okrem čínskych.
Ako reakcia na toto opatrenie vyleteli americké burzy ako Kaliňák po čiarke pervitínu, niektoré pozície o desiatky percent nahor. Prekvapivá je rýchlosť opatrenia, pretože v jeden deň sa nimi oháňal ako Romanka Tabak Wimbledonom, no a na druhý deň ich pozastavil, a to až vlastne do konca školského roka. Prepad akcií o desiatky percent a následný nárast o porovnateľnú mieru značí len to, že Trump a jeho okolie je namočené do tzv. inside tradingu, teda obchodovania na burze, kedy sa púšťajú zakázané správy alebo majitelia akcií v predtuche výsledku nimi vlastnenej firmy predajú akcie, pretože vedia, že padnú. FBI by malo konať a podľa mňa je otázkou času, kedy nejaký investigatívny novinár nájde dôkazy o tom, že Trump, Vance a spol. si na tomto opatrení nahrabali miliardy, možno desiatky miliárd dolárov. A treba pripomenúť fakt, že to Trump len začal.
P.S.: Donald asi chytil nejakú chrípku, pretože sa v ňom prebudila empatia. Údajne pozastavil clá o tie tri mesiace preto, pretože niektorí ľudia boli trochu nahnevaní...
Že toto nenapadlo Usámovi bin Ládinovi!
3. Deindustrializácia USA ako mýtus
Spojené štáty boli od svojho vzniku pomerne silnou hybnou silou industrializácie. Poprvé, mali dostatok surovín, prednostne uhlia (a neskôr ropy a plynu). Podruhé, ich rozloha bola gigantická a už na prelome 18. a 19. storočia sa osídlenie šírilo ďaleko za Apalače a Veľké jazerá. Keď ste v Uhorsku prešli z jednej strany na druhú peši či v kočiari za pár dní alebo dva týždne, v USA vo vtedajších hraniciach to boli mesiace. Nečudo, že vlaky a parolode boli kľúčovou zložkou americkej expanzie do indiánskych teritórií. Potretie: USA boli krajinou zasľúbenou, teda cieľovou destináciou, kam odchádzali šikovní a nedocenení ľudia z celého sveta. Tento príliv lepšej zložky populácie musel mať impakt na genofond a samozrejme aj filozofiu priemerného Američana. Čo je opak priemerného Rusáka.
Lenže každá krajina má svoj ekonomický vývoj, niečo ako evolúciu druhov. Je naivné predstavovať si, že by dnes mali žiť dinosaury alebo mamuty. Namiesto nich máme ich potomkov, vtáky a slony, no aj keď sú viac alebo menej odlišné, sú to ich nasledovatelia. Vymretím raptorov a mamutov život neskončil, len sa zmenil.
Bavíme sa síce o dnešnom USA, ale ako príklad sa pozrime na dlhšie existujúcu Britániu. Británia bola chudobná na zdroje potrebné v stredoveku (nevyvážala oceľ, zlato ani striebro ako trebárs stredoslovenské banské mestá), ale v severnej časti ostrova sa rozprestierali obrovské plochy pastvín, z ktorých sa inak príliš veľa neurodilo. Gigantické kláštory v Yorkshire, prednostne Fountains, Rievaulx a ďalšie v 13. storočí, rovnako ako niektoré tzv. vlnené chrámy v neskoršom období, svedčia o vtedajšom neskutočnom rozmachu ekonomiky práve vďaka vlne z močaristých pahorkov na severe Anglicka. Vlna sa nakladala do vriec a tie boli exportované do Nizozemska. Tam sa z nich tkalo súkno.
Kto na prostom exporte vlny z Británie do Nizozemska, kde sa surovina spracovávala na produkt, zarábal? Odrbávali Flámi Angličanov? Nuž, práve tie vlnené kostoly (úchvatné príklady perpendikulárnej gotiky v Long Melford, Lavenhame, Cirencesteri, Southwolde a ďalších miestach) a rozprávkové gildy a radnice v Nizozemsku svedčia o tom, že zarábala jedna aj druhá strana. Neskôr sa presunulo tkanie súkna viac na domovský ostrov, no samotná surovina sa stále vyvážala aj za more. Zhrnutie: produkcia vlny bola kľúčom k bohatstvu anglickej koruny a hnacou silou jeho expanzie na Britské impérium.
V 18. storočí, keď už chápadlá Londýna boli rozlezené po takmer celom svete, sa v Británii začal masovo používať parný stroj. Najprv ako statický zdroj energie, no na začiatku 19. storočia ho osadili na koľaje a do lodnej konštrukcie. V tomto storočí nastal rozmach oceliarstva a chemického priemyslu, a hoci niektoré časti Británie prežívali stále rozmach vďaka textilnej produkcii alebo výrobe lán (Manchester, Leeds, Belfast), význam hospodárskych sektorov sa pomaly no nezadržateľne menil. Možno sa našiel nejaký miestny Trump, ktorý namietal, že textilná výroba v Británii upadá a bude to značiť koniec koruny, no opak bol pravdou. O pár dekády neskôr bola Británia suverénne najväčšou koloniálnou mocnosťou a slnko nad impériom nezapadalo. Možno v časoch plachetníc boli výboje podporované výnosmi zo súkna, no Indiu, Pakistan, Kanadu, Austráliu a Nový Zéland Londýn nedobyl s tweedovými sakami alebo menčestrákmi. Dobyl ich strojarinou, parnými vlakmi, flotilou parochodov, puškami a balónmi. V ďalšom storočí nasledoval prvá svetová vojna a ostrovy zažili boom leteckých firiem, neskôr aj tankových producentov. Medzitým sa v GB vyrábala elektronika, spotrebný tovar, ponorky, jadrové reaktory a bomby. Pokiaľ nie ste turistom niekde na Vysočine a nechcete si ako suvenír kúpiť kilt, máte v šatníku niečo z britských textilných tovární alebo z vlny z Yorkshireu? Nie.
Lenže počas studenej vojny sa posunula britská výroba niekam inam. Kedysi prakticky každé s morom susediace grófstvo malo svoje lodenice, často nielen jedny. Dnes je britský lodiarsky priemysel v troskách – značí to, že v Británii zúri hladomor? Naopak, na ostrov smerujú každý rok desiatky alebo stovky tisíc imigrantov za prácou...len to nie je pri chove a strihaní oviec, tkaní plátna, konštrukcii parných strojov, kopaní uhlia ani montovaní bombardérov. Ekonomika sa posunula, dinosaurus sa vyvinul na vtáka, mamut na slona.
4. Amerika ako extrémnejší posun
Sever proti Juhu je chronicky známou kapitolou USA aj u nás. Paradoxné je, že omnoho prívetivejší Juh súboj s priemyselným severom prehral. Ložiská uhlia sú v Pensylvánii aj Alabame, na juhu majú viac úrod, v tom čase kľúčovú bavlnu, lacnú pracovnú silu vo forme otrokov. Napriek tomu Únia vyhrala nad Konfederáciou.
Prečo? Pretože sa industrializovali. Záverečné vojenské kampane, napríklad Richmondské ťaženie, boli v znamení toho, že južanskí vojaci bojovali bosí, kým severania začali používať prototypy guľometov a riečne monitory blokujúce prístavy. Zasa mohol prísť nejaký oranžový génius a staviť nato, že exportér tak drahej komodity akou bola bavlna nemôže prehrať. Dnes je textilný priemysel na celom DPH Spojených štátov nula celá nula nyšt. USA prešli cez Henryho Forda a Thomasa Edisona na produkciu lietadiel (Brewster, North American, Martin, Convair, Bell, Curtiss a ďalšie sú známe každému fanúšikovi leteckej histórie), liekov, elektroniky, automobilov, motocyklov, neskôr jadrovej energetiky, rakiet a družíc, telekomu... Takto by som mohol pokračovať ďalej.
Prečo som spomenul práve tie letecké značky? Ani jedna dnes nefunguje. Z desiatok závodov po celých Štátoch počas druhej svetovej máme dnes jednotky, v ktorých sa gross produktov vyrába pod hlavičkami Boeing, Lockeed Martin a Northrop Grumman. Pokles výrobcov a plantov neznačí prepad priemyslu. USA dodnes vyrábajú najviac a najlepšie lietadlá svojej triedy. B-2 alebo F-35/22 konkurenciu nemajú, dopravné lietadlá Boeing len málo. Donald Trump môže argumentovať čímkoľvek, faktom je, že tieto značky zamestnávajú státisíce pracovných síl a generujú priamo aj nepriamo stovky miliárd dolárov do rozpočtu.
Mal by som ako Američan plakať, že v mojom rodnom meste sa pred sto rokmi vyrábali handry a spracovávala bavlna a teraz nie, keď polovica okresu vyrába rakety alebo radary do lietadiel? Nedáva to logiku, ekonomika USA sa posunula. Dinosaurus sa vyvinul na vtáka.
A čo Donaldova pravidelná téma, a to automobily? USA boli kľúčovou krajinou pre rozmach automotive. Henry Ford a jeho súputníci v Michigane ako Ransom Olds, Henry Leland, William Durant a spol., sa zaslúžili o celý sektor, milióny pracovných miest a nepriamo o desiatky miliónov miest vrátane ropného priemyslu. Európa nasledovala.
Lenže aj tu je nejaká vlna vzostupu a vlna pádu. V Spojených štátoch je viac nefunkčných značiek automobilov ako funkčných (myslené teraz ako domáce tituly, nie pobočka trebárs Volkswagenu). Schválne hádajte, koľko značiek zaniklo?
Je to takmer 600. Za sto rokov, len v USA.
Napriek tomu USA vyrába druhý najväčší počet automobilov na svete, hneď po Číne.
A teraz podstatná vec: preriedil sa počet značiek a okolité krajiny začali produkovať väčší počet automobilov. Lenže je to kvôli niekoľkým dôvodom.
Poprvé: V USA sa posunula štruktúra hospodárstva niekam inam. Pred 70 rokmi, v zlatých časoch Detroitu, ste mali pravdepodobne nižšie stovky ľudí pracujúcich v IT a počítačovom priemysle. V automotive pracovali státisíce a USA chrlila väčšinu svetových áut. Dnes je presne tá evolúcia dinosaurov na vtákov – stáť za linkou a nahadzovať na kostru Fordu dvere dokáže v podstate aj cvičená opica, pokiaľ nie je z Revúcej a predsedom SNS. Ak je možnosť vytiahnuť Jimmyho od linky a spraviť z neho IT-špecialistu, bude to značiť, že Jimmy prestane zarábať v Detroite 20 USD za hodinu a začne zarábať 50 USD za hodinu. Buď na jeho miesto nastúpi Juan Carlos z Mexika, alebo ho nahradia roboty, alebo automobilka časť výroby stiahne z Detroitu niekam do San Louis Potosí a stroje dovezie, samozrejme, o niečo lacnejšie a s väčšou maržou. Všimnite si, že Jimmy neskončil na ulici, Jimmy sa posunul platovo vyššie a rozpočet USA obdržal ročne o tisícky USD navyše. Win-win-win-win-win, a to pre Jimmyho, Juana Carlosa, automobilku, rozpočet USA, rozpočet Mexika a dokonca aj pre IT firmu.
USA prechádza týmto evolučným posunom dekády. Rovnako ako prešli na prelome storočí z produkcie bavlny, arašidov, mrazeného mäsa a kukurice na autá a lietadlá. Kedysi boli najbohatšími priemyselníkmi Vanderbildtovci a Carnegie – dnes oceliarne a železnice v top firmách ani nefigurujú a US Steel ako potomok prvotných amerických oceliarní vypadlo pre pár rokmi z S&P 500. Ak by v Štátoch padla ekonomika a nezamestnanosť by stúpla na dvojciferné číslo, bola by to katastrofa a Trumpove opatrenia by som v istej miere chápal. Ale načo riešiť prenos ČASTI automobilovej výroby do zahraničia, keď je nezamestnanosť de facto nulová (a Donald vyháňa milióny imigrantov)?
Poďme ďalej k automotive: Mexiko doteraz populačne prudko rástlo a životná úroveň v podstate takisto. To prvé začína stagnovať (viď jeden z tohtoročných blogov), ale úroveň bude dlhodobo rásť. Severné provincie, obzvlášť Coahuila, boli chudobnými a púštnymi zapadákovmi. Blízkosť amerického trhu im extrémne pomáha. Ak to pomáha Mexiku v raste HDP, logicky to bude pomáhať USA v raste HDP. A každý rast HDP bude značiť aj viac spotrebiteľov, teda aj kupcov nového auta. (pamätám si, ako pred 30 rokmi boli na Brezovej prázdne ulice a parkovacie miesta. Dnes nestačia a to má Brezová o 500 obyvateľov menej ako okolo revolúcie). Presun výroby pre Ford, GM a Chrysler do stodvadsaťmiliónového Mexika teda pomôže... Veľkej trojke amerických automobiliek.
Mimochodom, v porovnaní s počtom obyvateľov USA versus Mexiko obe krajiny vyrábajú rámcovo podobné množstvo áut. A áno, rozhodne ide viac áut z liniek z Mexika do Texasu ako z US-liniek do Sonory. Ale o tom píšem vyššie.
Ako je na tom Kanada? Kanada zhodou okolností vyrobí takisto plus mínus zhodný počet áut na hlavu ako USA a Mexiko (ale v tomto sme lepší, muhehe!). V Kanade, najmä v Ontáriu, sídli päť výrobcov áut, z toho dvaja americkí (GM a Ford). Podľa Wikipédie je to 12 závodov dokopy, z toho US značky majú polovicu, zvyšok francúzsky Stellantis a Japonci.
Teraz logická hádanka: aká by bola trhová kapitalizácia GM a Fordu, keby sme im tieto fabriky odňali? Áno deti, klesla by, a to značne. Samozrejme, Ontário takisto vyváža do USA. Ale nemám šajnu, ako chce Donald presunúť výrobu zo šiestich fabrík domov. Nemá na to ľudí, inžinierov, zdroje, subdodávateľov, vlastne ani čas (fabriku nepostavíte za čas, kedy Trump zmení dvakrát svoj postoj, teda za dvadsaťštyri hodín).
Niekto by mohol namietnuť, že ak by sa teda nejakým zázračným spôsobom našli ľudia, prachy a čas na prevoz fabrík do USA, že do Štátov by sa vrátili pracovné miesta. Lenže v USA recipročne stoja desiatky zahraničných fabrík, a to vrátane Stellantisu (6 kusov), Toyoty (5x), Hondy (4x), Nissanu a Hyundai (2x), Mazdy, Kia a Subaru (1x), VW (2x), Volvo (1x), Mercedes (2x), BMW (1x) a dokonca aj pre mňa neznáma japonská značka Hino a ako bonus vietnamský výrobca VinFast by mal vyrábať v Severnej Karolíne svoje autá.
Ak teda spočítame počty autozávodov v USA spoza mora, vyjdú nám tri desiatky fabrík, každá s tisíckami zamestnancov. Plus ďalšie tisícky subkontraktorov.
Príde vám to ako deindustrializácia Ameriky?
5. Tovar versus služby
Tragédiou komunistov je, že blahobyt rovná sa obrovská dymiaca fabrika a zahnojené pole. Opak je pravdou. Evolučný presun hospodárstva vyspelých krajín z agrosektoru a banskej činnosti cez priemyselnú produkciu na služby a high-tech je zrejmý všade po svete. Ako som písal na príklade Británie, dnes máte v GB extrémne malú časť populácie zamestnanú v chove oviec alebo spracovaní vlny/textilnom priemysle. Koľko Britov ale pracuje v high-tech, cestovnom ruchu, službách? Londýn má násobne viac obyvateľov ako za kráľovnej Viktórie pred 130 rokmi, no napriek tomu, že priemysel je v tomto meste väčšom ako Slovensko minimálny, je to najbohatšia časť Británie. Nikoho vo Windsore by nenapadlo presunúť do Soho automobilku alebo fabriku na trenírky. Je to svet služieb, reštaurácií, múzeí, módy, vzdelania, zdravotníckych služieb, hotelov, všetko citeľne viac platených ako osemhodinová šichta niekde za pásom Volkswagenu alebo Trikoty Vrbové. Akékoľvek zapriemyselnenie Veľkého Londýna by značilo pre ekonomiku GB prepad späť, obrazne deevolúciu vtáka späť na dinosaura. Bankár v City by šiel pracovať zo svojej kancelárie za pás len v prípade, že by mu ponúkli viac – viete si predstaviť, že Volkswagen platí mesačne viac ako nejaká medzinárodná banka? Koľko by stál jeden Passat, keby ho montovali biele goliere z Barclays a Lloyds? 100.000 libier kus v základnej verzii? Kto z Britov by si kúpil auto strednej triedy v hodnote Rolls Royceu? Asi nikto. Rovnako by si nikto nekúpil trenírky alebo pančuchy šité slovenskými šičkami. Bangladéšska dievčinka dostane na hodinu dolár, čo je pre ňu luxusná výplata v porovnaní s priemerom vidieka (rozhodne netrpí hladom ako niektoré jej rovesníčky). Slovenská šička za Euro za hodinu nevstane z postele. Ani za dve. Ani za tri a asi ani za štyri. Plus zarátajte odvody, dane a náklady na „naše“ pracovné podmienky a zistíte, že aj my sme evolvovali zo stredovekej Británie plnej pastvín a vriec s vlnou do stavu polovice 20. storočia, teda času fabrík a liniek. S tým, že aj u nás už máme banky, high-tech a finančné služby na úrovni, takže v priemere na tom nie sme zle. Čo by dala predvojnová Ukrajina zato, že by niekto v roku 2020 vyhlásil, že na jej území postaví 5 automobilových fabrík ako na Slovensku? Čo by za to dalo Moldavsko alebo Bosna?
Naspäť do USA. USA prestalo vyvážať do Európy a sveta autá. Nekúpite americký televízor, americký vysávač alebo americkú bežnú kozmetiku. Načo? Bolo by to neefektívne. Keď tak, tak kúpite výrobky americkej spoločnosti vyrobené niekde v Číne alebo Európe (napríklad Whirlpool). Keďže priemerný americký Jimmy a jeho žena Sarah chce mať doma vysávač a počítač za rádovo stovky USD, tak výroba nebude prebiehať v Alabame a už dupľom nie v NY alebo DC. Vyrobia to na Filipínach alebo Mexiku. Takže Jimmy a Sarah v podstate nechcú tento priemysel na území USA. Ak by boli ochotní doplatiť si sto percent, značky by uvažovali o znovuotvorení fabrík kdekade po Štátoch.
Spravíme si teda rošádu? Čo je vaše nechceme, čo je naše nedáme?
Lenže Jimmy a Sarah vyvážajú služby. Spoločnosti ako Facebook, Google, Microsoft, LinkedIn, Youtube, Apple a čojaviemčoešte patria k najväčším na svete (teraz vážne ma nechytajte za slovo, čo je samostatná firma a čo je len dcéra niekoho väčšieho, ide o princíp a nie katalogizáciu). (je 15.40 miestneho času a práve neďaleko odo mňa slavjanska PVO zostrelila Šáhid, dnes už štvrtý). Niekto môže pindať, že nemá FB – ale či chceš alebo nechceš, služby týchto firiem využívaš prinajmenšom nepriamo a masívne. To značí, že Jimmy nestojí za pásom General Motors a nemontuje dvere na autá, ale programuje zdrojový kód a berie za to z teplúčka open spaceu trikrát také prachy na reklame a spol. Zjednodušene povedané, ale je to tak. A mimo to aj taký Hollywood – jediný blockbuster má tržby cez jednu miliardu. Schválne, koľko slovenských firiem má miliardu tržieb za rok? Budeme sa v Európe nasierať na Američanov, že v podstate celá Európa nemá snáď ani jeden blockbuster ročne a teda ich filmy budeme zdaňovať, aby sme podporili našu kinematografiu? Predstavte si tú srandu, že chodíte za 5 Eur na „komédie“ Zdenka Trošku či pseudointelektuálne filmy Martina Šulíka, ale na Hviezdne vojny, Jurský park alebo Tanec s vlkmi si doplácate 100%? Mimochodom, akú potrebu točiť dobré filmy by mali spomínaní režiséri, keby mali zo zákona lacné vstupné? Predpokladám, že by sme mali veľa Jakubiskov a málo dobrých režisérov...
Takže zhrnutie: USA sa dostalo do štádia, kedy vyvážajú málo tovaru a veľa služieb. Je to rovnaká realita, ako že mamuty vymreli a dnes sú z nich slony. To nie je dobré alebo zlé, to je realita. Slovensko je Detroitom Európy a tiež to nebude naveky. Pred rokmi sme mali textilné a obuvné fabriky v každej diere. Dnes to tak nie je. Ešte predtým 90% populácie drhlo na poli. Ale o dvadsať rokov budeme mať svoje firmy v špičke sveta, to sa stavte. ESET alebo možno producenta nejakej elektroniky, softvér, hardvér, čokoľvek. Je to zlé? Zasa, slony tu naveky nebudú, bude niečo iné. Aj Čína z hladomoru 60. a 70. rokov narástla vďaka prenosu západných textiliek a elektrofabrík. Dnes už priemerný Číňan za päť dolárov na deň nepracuje. Textilky Čínu húfne opúšťajú v prospech Bangladéše a Kambodže. Čína sa tých 45 rokov dostala na lídra mobilov a batérií, mimo iné. Elektroautám kraľuje krajina, kde pred 50 rokmi ľudia umierali od hladu. To je posun počas jedného života – človek, ktorému spolužiaci hladovali, dnes, na dôchodku, kuká na prosperujúce mestá plné vlastných áut. Čína má milióny IT špecialistov, vlastné lode, lietadlové lode, lietadlá, dokonca piatej generácie, dostala do vesmíru vlastného človeka ako tretia krajina (taikonauti).
A raz aj v Číne prejde k presunu z montážnej dielne na high tech spoločnosť poskytujúcu viac služieb ako trenírok. A raz možno Bangladéš bude mať vlastnú autovýrobu a IT sektor. Trenírky sa budú vyrábať v Zaire a Etiópii. A potom možno aj tam...
Je to prirodzené, akurát vysvetlite to Trumpovi.
P.S. Ukrajina je pre mnoho mojich dezolé známych synonymom zaostalosti. Áno, dekády vojen, občianskych vojen, genocídy zo strany Rusov a komunistického hospodárstva si vybralo na krajine krutú daň. Značná časť krajiny je v štádiu, ako si pamätám z čias revolúcie – šeď, katastrofálne cesty, bytovky na úrovni Letanovského mlyna. Kyjev, Poltava, Vinnica ešte pomerne OK, ale Slavjansk alebo Nemiriv/Novodnistrovsk boli katastrofou.
Ale na Slovensku nevidím toľko dôchodcov platiť kartami ako tu. Babka sedí na trhovisku, predáva pažítku a kôpor, a často platíte kartou. To isté je údajne v Číne, kde sa ako keby preskočili naše deväťdesiate roky. Ukrajina sa z agrárnej a ťažkostrojárskej krajiny dostala vďaka vojne k špičkovým producentom zbraní vrátane high-tech dronov a elektroniky. Miera geniality splodenej v núdzi je nesmierna a mňa šokla. Spomeňte si na ruské premosťovanie rieky Oskiľ v roku 2022 – ZSU zničila desiatky tankov a BVP a viac ako 500 Rusákov vďaka aplikácii na rozvoz pizze. Nálety Šáhidov sa podarilo zminimalizovať vďaka mobilným telefónom. Kolchozy po celej krajine tlačia 3D modely dronov po tisíckach denne.
Ozaj, keby tak Zelenskij chcel namiesto toho pestovať pohánku... Make Pohánka great again!
Dnes ešte s trochou šťastia dám jeden blog, je o čom písať.
Ak sa vám blog páčil, môžete mi poslať na kafé, budem ju hodne potrebovať.
https://buymeacoffee.com/johny1981aa
Posledným kafodajcom (© Ján Valchár), menovite Nadi, wolfone, Mariánovi, Pavlovi z BJ a Haagu a samozrejme obligátnej Ľubke som nezaďakoval. (je vás ale viac, vďaka aj vám).
No a s nesmiernym potešením oznamujem verejnosti, že sme s trochou peripetií spustili ďalší projekt na Donio. Po dohode so Serjóžom Halahanom z Toreckého frontu, Vladikom Matljakom z okolia Slavjansku, Andrjuchom Kovaľom z Pokrovska a Slavikom (meno nezverejním) pôvodne z Kurského, ale už v najbližších dňoch iného (fu, som asi prvým Slovákom, čo vie, kam udrie ukrajinská ofenzíva) sme sa rozhodli trošku preformátovať projekt. Súrne potrebujeme kúpiť trojicu áut, z toho dve terénne a jedno akékoľvek. Máme všetky k dispozícii, akurát nemáme hroši. Takže v rámci lepšej funkcie jednotiek aj nášho humcentra sa budú prostriedky z vašich donácií deliť postupne na nákup troch mašín (a asi malý remont jednej z nich), funkciu humcentra a následne kúpu vojenskej výbavy. Dvadsaťosmička bude potrebovať doplniť uniformy a obligátne drony, Andrjucha do Pokrovsku má problémy s autom (dovtedy asi vyrieši inak, ale autá sa kazia stále).
Aktuálne ďalší nálet na Slavjansk, dron krúži nad mestom, PVO teraz zlyhala, hoci výbuch nepočuť. Možno dron spadol do jazera alebo niekam do poľa a neexplodoval.
Videá dodám snáď zajtra ;)
Proste kto chcete pomôcť, prispejte sem. Každá koruna sa ráta. Poďakovania dám do blogu cez víkend. Snáď ma dovtedy neutlčie ruský dron.
