1. Kupjansk ako boží trest
Podľa agresívnych, mrskačských až sebamrskačských správ na ruských sociálnych sieťach bolí znovudobytie Kupjanska oveľa viac ako sa dalo čakať. Bunkrový potkan Putin samozrejme ani ťuk, podľa mňa sa mu buď báli stratu oznámiť alebo nechce seba viazať na túto tragédiu (ak ste si všimli, Putin má počas vojny extrémne obmedzené verejné vystupovanie. Je to preto, pretože vojna ide od desiatich k piatim a naviazanie jeho zdegenerovaného ksichtu na fiasko, porážku, straty a všeličo podobné je neprípustné. Putkan teda vojnu spája iba s úspechmi, no a ako si viete domyslieť z notoricky ironického podtónu mojich blogov, vojna mu ich príliš veľa nedodáva). Ukrajinské aj zahraničné zdroje na internete zatiaľ oficiálnu reakciu Kremľa nedodali. Mám teda zato, že v Mordore je toto osina v riti príliš veľkých rozmerov.
No ale ako včera správne poukázali moji čitatelia, porážka pri Kupjansku má pre Rusov ešte druhý, rovnako bolestivý rozmer. Včera som napísal (a bral som meno zo zdrojov), že Putinovi pred mesiacom oznamoval ruský triumf generál Kuravljov. Realitou je, že sa volá Kuzovlev.
Niečo som si o ňom dohľadal. Je to nie nejaký generálmajor, on je až generálplukovníkom, aktuálne prakticky najvyššou šaržou v ruskej armáde.
Teda bol. Aktuálne je exgenerálplukovníkom a zdá sa, že pri ukrajinskej protiofenzíve chcípol. Tieto fámy sa objavili ešte včera v čase písania blogu, no večer sa už potvrdili. (najprv sa hovorilo o tom, že je len nezvestný, ale medzitým sa prinajmenšom niektoré časti jeho tela našli). Musel by som strašne dlho pátrať, kedy naposledy generálplukovník zahynul priamo v boji, no predpokladám, že to bolo dakedy cez druhú svetovú vojnu alebo tak nejako. V Afganistane sa to podarilo generálmajorovi Haroldovi Greenovi, no toho pokiaľ ma pamäť neklame zabil nejaký „vlastný“ terorista, rozumej tlmočník.
V druhej svetovej bol najvyšším padlým v US Army generálporučík Bolivar Buckner.
V ruskej armáde sa teda číslo potvrdených generálov alebo admirálov/kontraadmirálov vyšplhalo na šestnásť (asi rok nazad som písal, že to je okolo dvacky, ale niektoré mená sa potom debunkovali ako príliš skoré správy. V zozname nie je uvedený náš známy generál Surovikin, ktorého si podali tajné služby po Prigožinovej vzbure a ktorý sa zjavil za dva roky pred kamerou len raz, zmlátený a nalíčený ako Šimkovičová po víkende a ktorý je podľa všetkého buď popravený alebo uskladnený niekde desať metrov pod povrchom).
2. Postupy inde na fronte
Pokiaľ viem, nikde sa nepodarilo Rusákom nič podstatné. Výnimkou, ale de facto už starou, je postup pri Siversku, neďaleko Slavjansku, kde sa okolo Mikuláša Zmrdom podarilo potlačiť front cca o dva kilometre na západ. Platení trolli už dostali notičky, takže totálne, totálne trápne začali zborovo papagájovať informácie, že síce oslobodenie podstatne strategickejšieho Kupjansku je taká drobnosť, ale že no a čo, Siversk je predsa ruský a nikoho to neserie. Nuž, neserie, pretože a) Siversk je menší, b) nie je taký strategický a po c) Rusáci ho nedobyli, len sa dostali do jeho východných štvrtí. Mesto je rozdelený riečkou Bachmutkou, ktorá ako vieme z minulých bitiek, bude pre Rusákov strašným problémom, aj keby ulice na východ od nej dobyli stopercentne. Ale páči sa mi, ako tie falošné profily a v závese za nimi dezoláti tieto sračky opakujú. „No a čo, že padlo Komárno, ale kukajte, máme (polovicu) Poltáru, to je, čo?“ Som zvedavý, kto to u nás v krčme povie ako prvý.
3. Už len zhrnutie
Čoskoro mám vernisáž a výstavu fosílií aj z Ukrajiny, známe z mojich blogov. Začína to o 16.00, kto ste z blízka, príďte podporiť. Bude sa mi tam mimochodom odovzdávať malá časť humanitárky, takže príjemné sme spojili s užitočným.
A ešte správa: dostal som od Sašu Zavorotného (vybavoval mi povolenie dobrovoľníka, teda lajstro, ktoré by som v podstate ani nemusel mať, ale žiaľ z hľadiska ukrajinskej byrokracie musel; teraz mi opravil búrané auto z minulej cesty) správu. Dopísal do našej tabuľky cca tridsať mien z rôznych brigád. Otca Juliána z mojich blogov poznáte, akurát nedvíha telefón, pretože je na pozícii. Toto by mali byť finálne počty vojakov obdarovaných na Vianoce. Ak viete ešte doplniť nejaké deňgi (ale pozor, menovite prosím, nech vojaci poznajú svojho dobrodinca), tak skúste im prosím ešte voľačo dohodiť.
Mimochodom, nervy na záver: pokazili sa nám obe dodávky, ktoré mali ísť tento týždeň na Ukrajinu. Nič vážne, len shit happens zrovna pred odchodom. Podľa všetkého by mali byť opravené v najbližších cca dvoch až troch dňoch. Ale držte palce, lebo ma skoro piclo, keď som včera večer túto novinku počul. Budem sa modliť, hoci neviem...
https://buymeacoffee.com/johny1981aa
Ďakujeme!!!
