1. Potravinová sebestačnosť ako svätý grál?
Čo je princípom a základným cieľom každého štátu – byť potravinovo sebestačným alebo mať všeobecnú prosperitu? Podľa mňa to druhé. Potravinová sebestačnosť môže/nemusí byť cieľom ale cestou. Netreba ju stavať ako mantru, ako nebeské kráľovstvo pre fanatického kresťana. Prosperujúca krajina môže byť so zníženým pomerom agrosektora na HDP; dokonca existujú aj krajiny, kde poľnohospodárstvo je prakticky nulovým kontribútorom na štátnom hospodárstve, napriek tomu daná krajina prosperuje perfektne.
Takže mať alebo nemať rozvinuté poľnohospodárstvo? Prečítajte si názor poľnohospodárskeho inžiniera (spoiler: v agrosektore som robil pol roka, tlmočníka J ).
2. Je nejaká krajina potravinovo sebestačná?
Záleží na definícii. Z jednej definície asi taká neexistuje, v druhej je to možné a veľa krajín túto definíciu aj spĺňa. Tá prvá hovorí o tom, že nedovážame žiadne potraviny, pretože si ich dokážeme vyprodukovať sami u nás doma. Logicky, Slovensko do tejto kategórie nemôže spadať, pretože a) nemáme more, takže morské ryby a plody si nevyprodukujeme vôbec, b) nemáme ani tropické a subtropické podnebie, takže banány, pomaranče, mandarinky, mango alebo kávu a kakao proste nevyprodukujeme ani len v zlomku potrebného objemu. Ak by som sa mal zamyslieť, ktorá krajina je dokonale nezávislá, možno by to bola nejaká tropická, rozsiahla krajina s viacerými pôdnymi typmi a prístupom k moru v dostatočnej dĺžke. Možno Brazília alebo Indonézia by to spĺňala, ale aj to je otázka.
V druhej kategórii by som poznamenal, že môžeme byť sebestační v otázke hodnoty. Ak vyvezieme pšenice a bravčového mäsa za miliardu Eur a dovezieme banány, slede a kafé za pol miliardy, formálne sme sebestační, hoci import máme takisto. No a tu je problém.
Slovensko nikdy nemôže a nikdy nebolo sebestačné...pretože nemáme dostatok úrodnej pôdy. Komunistické bláboly o tom, ako sme boli sebestační, dokonale vystihujú zaostalosť a biedu komunistického systému. Keď nič nedovezieš AKA nemáš na trhu banány a ryby ale hospodárstvo ti vyprodukuje dostatok múky, grúľ a bravčoviny, tak sa môžeš udierať do pŕs, ako strašne máš pomer vývozu a dovozu vyrovnaný. Lenže pravda je niekde inde, konkrétne tam, že tvoj vnútorný trh je nenasýtený, pred obchoďákmi sú šóry na banány a prekvitá čierny trh suplujúci ten oficiálny. A opakujem, Slovensko nikdy nebolo a nebude samostatné čo sa týka produkcie potravín ako celku. Zapísať dezolátom a komančom za uši.
Čím rozsiahlejšia krajina, tým má rámcovo vyššiu šancu, že bude obchodne sebestačná, teda že export potravín prevýši dovoz. Výnimkou môže byť Alžírsko alebo Egypt, pretože skrátka vzhľadom na obrovské populácie nemajú dosť poľnohospodárskej pôdy. Alebo Dánsko, kde je populácia a rozloha (zatiaľ) obrovská, no logicky Grónsko PH pôdu nemú prakticky žiadnu už od čias kolapsu vikingského osídlenia (zlaté globálne oteplenie v ranom stredoveku!).
Ale tu je zasa riziko: USA majú obrovskú výmeru pôdy a dokonca ju majú rozmiestnenú od subtrópov (alebo v prípade Havaja aj trópov) po tundru, ale práve tých trópov majú málo. To značí, že desiatky alebo stovky miliárd USD ročne vyhodia za import banánov a kávy, pravdepodobne aj morských rýb a plodov. Čína nie je schopná nasýtiť svoju populáciu dlhodobo a importuje aj základné potraviny ako ryžu, obilie, sóju a mäso. India sa prednedávnom stala čistým exportérom potravín, no za cenu toho, že značná časť populácie je ešte stále podvyživená a nemá kúpnu silu nato, aby si pravidelne dopriala plný žalúdok.
Takže znova sa dostávame k tomu, že komunisti proste ako inak odrbávali. V každej dedine nebolo družstvo preto, pretože produkovalo veľa a kvalitných potravín, ale preto, pretože neformálna nezamestnanosť v ČSSR bola gigantická a značnú časť populácie – navyše vo veľkej miere negramotnej – bolo treba niekam upratať a zamestnať. A keďže úroveň priemyslu a služieb za komančov bola biedna, najjednoduchšie to bolo takto. Na krajinu, ktorá sa hrdila prídomkom rozvinutá, sme mali abnormálne vysokú časť populácie naviazanú na pomerne neproduktívny agrosektor. Dalo by sa povedať, že sme boli banánovou republikou, až nato, že sme nemali ani na tie banány (čo sme boli z pohľadu Afričanov? Zemiakovou veľmocou?). Pokiaľ boli hranice zavreté a reklama prakticky neexistovala, až tak príšerne to nevadilo. Človek si pofrfľal na zlé zásobovanie pred Vianocami, keď dostal pri čakaní na katastrofálne kubánske pomaranče zápal pľúc, ale inak všetko išlo ďalej. Pádom studenej opony sa všetko zmenilo a zrazu sa zistilo, že kde bolo zamestnaných 150 dedinčanov, z ktorých dve tretiny sa robia že robia, stačí mať zamestnanú tretinu reálne pracujúcich. A tak družstvá začali krachovať (niekde aj zámerne). Ale od hladu sme neumreli, práve naopak. Obchody sú ďaleko plnšie potravín, v lepšej kvalite a diverzite.
Poďme teda k postkomunistickému slovenskému agrosektoru.
3. Post 1989 a stav slovenského poľnohospodárstva
Faktom voľného trhu je to, že dokáže lepšie reagovať na výkyvy dopytu. Chcete viac stejkov? OK, bude to drahšie ale vyprodukujeme viac hovädziny. Je v móde akože diétnejšia hydina? Dobre, zvýšime ponuku sliepok a niekde otvoríme novú prevádzku. Ľudia plošne zblbli z vegánstva a mäso polovica pipiek nežerie? Nuž, cena klesne a my budeme nútení produkovať viac cíceru, sóje alebo tekvicového laté. Náš zákazník, náš pán.
Ale zároveň sa kapitalistické zriadenie dostalo do štádia, kde značná časť populácie sa presunula z kydania hnoja do predaja mobilných telefónov alebo áut. Načo budeš zamestnávať 30% obyvateľov na poli, keď gross HDP vyprodukujú služby, alebo ako u nás, napríklad automotive? Čo je pre teba podstatné, mať milión dospelých na poli alebo milión ľudí produkovať obrat? Alebo iná otázka, je lepšie pre štát mať v PH sektore zamestnaný milión ľudí za minimálnu mzdu, alebo mať milión ľudí zamestnaných niekde v rozsahu výplat od minimálky po 10.000 Eur? Odpoveď je jasná. A kto si ju zodpovedal, pochopil, že poľnohospodársky sektor nie je až taký podstatný. Podstatné je, aby ľudia neboli hladní.
A čudujsasvete, najbohatšie krajiny sveta majú podiel agrozamestnancov minimálny. Najbohatšie štáty sveta majú na poliach a farmách maximálne nižšie percentá obyvateľov. V rozvinutých krajinách ako USA sú síce regióny, kde je tento podiel vyšší, no paradoxne (teda vôbec nie paradoxne) tieto štáty alebo regióny patria k tým chudobnejším (pokiaľ neťažia milióny barelov ropy denne, viď Texas alebo Dakota).
Čiže odlevom pracovnej sily z JRD, chronicky nevýkonných a stratových organizácií, kde – nehovorme si, že to tak nebolo – sa množila korupcia, krádeže a zašiváctvo alkoholickej zložky spoločnosti, slovenské HDP neutrpelo. Presne naopak.
Ale aj pádom JRD ostal v tomto sektore jeden nešvár. Volá sa dotácie.
4. Čo najviac dotuj sektor, ktorý to najmenej potrebuje!
Predstavte si, že máte v regióne fabriku, ktorá produkuje nejaký sezónny produkt alebo poskytuje sezónnu službu. Napríklad lyže, plavky, pobyt pri mori alebo naopak v horách na lyžiach. Predstavte si, že nič iné sa v regióne nedá robiť, len táto jedna záležitosť. Niežeby to bolo mojim cieľom, ale z hľadiska zotrvania kapitálu, zaľudnenosti alebo ľudských zdrojov v regióne má istý aspoň hypotetický zmysel mimo sezónu dotovať celú spoločnosť. Napríklad si si odrobil pol roka na pláži a v reštike, zvyšok sa pretlčieš a štát ti za tvoje letné dane doplatí nejaký part-time, napríklad budeš opravovať hotel alebo cesty.
Takmer každý biznis má v rámci roka výkyvy ako Šimkovičová pred krámami. Aj obchody sú preplnenejšie pred Vianocami a tesne po nich ako dakedy v lete. Hotely v lete, na horách v zime a v lete, nie na jar alebo v novembri. Nábytkárne sú zavalené objednávkami v novembri, pretože neviem prečo si bežný spotrebiteľ predstavuje, že mu niekto deň po Mikulášovi začne robiť obývačkovú súpravu a pod stromčekom ju spolu s desaťtisícmi ďalších dostane načas. Dokonca aj handry a hračky majú svoju sínusoidu.
Ale jediné dva biznisy, ktoré vcelku výkyvmi netrpia, sú elektrika a potraviny. Žrať treba v pondelok, júli aj na Vianoce. Možno sa mení zostava jedálnička, preto napríklad v novembri netreba toľko melónov a na jar toľko kaprov, ale je sa každý deň v rovnakej miere.
Vie mi preto niekto povedať, prečo by mal najstabilnejší biznis planéty dostávať dotácie??? Zatiaľ mi to nikto nevysvetlil, a to som na tomto svete už pomaly polstoročie.
Funguje to asi takto: „Dobrý deň. Pracujem v sektore, ktorý je mimoriadne stabilný na výkyvy. Zamestnávam málo ľudí, prakticky žiaden región nie je závislý na agrosektore. Ale to nevadí, vedeli by ste mi naliať prachy z vačkov daňových poplatníkov? Ideálne veľa a každý rok. Nie, na cenu produkcie (cenu potravín pre spotrebiteľa) to dopad nebude mať.“
5. Cenotvorba
Cena produktu alebo služby by mala zohľadňovať všetky náklady plus zisk. Zisk je veľmi zjednodušene v tomto prípade objem krát cena produktu. Ak vám klesne produkcia napr. obilia, pretože sa neurodilo, tak automaticky sa zvýši cena za jednotku. Nefunguje to na 100%, ale vo všeobecnosti, keď napríklad vypadne produkcia automobilov od jedného dodávateľa, lebo napríklad fabrika vyhorela, tak sa zvýši cena áut od ostatných.
Veľmi, veľmi zjednodušene povedané to značí, že producent potravín, resp. poľnohospodárskej produkcie, nemôže zarobiť NULA. To by musel mať dokonale nulovú produkciu. Dokonca som sa stretol s názorom z prvej ruky, priamo od jedného agronóma vo veľkej agrofirme, že najhoršie pre neho je, keď sa urodí nadpriemerne. Úroda odčerpá priveľa živín a cena komodity poklesne. V princípe ale nula nezarobíš ani náhodou.
Navyše časť produkcie sa vždy dá predať niekam inam. Slovensko svojho času malo takú nadprodukciu obilia, že časť spálilo v elektrárňach namiesto uhlia. Zo zemiakov a jabĺk sa robí alkohol, zelenina sa dá skŕmiť alebo silážovať...
Ak teda urobíte za touto kapitolou škrt, zistíte, že najväčšiu stabilitu má agrosektor.
A pre mňa je teda znova nelogické, prečo by práve agrosektor mal mať extra dotácie.
6. Hranie na city alebo faktor strachu
Ako som písal v dvoch blogoch o strachu z klimatickej zmeny, najväčšou hybnou silou dneška je strach. Ak nie je reálny (pred jaskyňou nás už nezožerie medveď ani nezabije nepriateľ, naše deti sa nemusia báť kiahní alebo nedostatku lovnej zveri), tak vymyslite novú hrozbu. Pre poľnohospodárov skučiacich po svojich prašuliach je to hrozba hladu.
Skutočne to tak bude? Singapur má prakticky NULA hektárov poľnohospodárskej pôdy. V meste/štáte žije viac obyvateľov ako u nás, pritom hladuje nula z nich. Je Island alebo Vatikán sebestačný? Nie sú. Hladujú? Hm, asi nie.
Hrozba hladom je nonsens. Áno, je istá, malá, zanedbateľná hrozba, že niekedy dôjde k celosvetovému výpadku PH produkcie a nastane celosvetový hladomor. Toto ale neovplyvníme. Čo by sa ale stalo, keby slovenská/európska dotačná politika prestala fungovať? Došlo by k hladomoru? Nie. Práveže asi aj naopak. Tisíce neproduktívnych producentov, ktorí prežívajú len vďaka dotáciam, rozumej prachom spotrebiteľov a daňových poplatníkov, by odišlo preč. Ich miesto by zabrali produktívni poľnohospodári. Značí krach jednotného roľníckeho družstva X stratu pôdneho fondu? Nie, pôda je tovarom ako každý iný. Ak skrachuje X, pôdu preberie subjekt Y. Easy. Ak X vyprodukuje 4 tony pšenice na hektár a Y 5,5 tony, nie je o čom, nech X odíde do histórie. Stalo sa niečo, že zmizli minulé generácie poľnohospodárov, napríklad naši prastarí rodičia niekedy z 19. storočia?
Vôbec nie. Naopak, dnes máme potravín viac ako vtedy. A širšie spektrum.
Ak vám teda niekto argumentuje, že MERCOSUR/strata dotácií/krach poľnohospodárskeho družstva X rovná sa hlad slovenskej populácie, napľujte mu do ksichtu ako klamárovi. Reálne len emočne vydiera. Je tu trh a trh má kúpnu silu. Každému z nás je u prdele, či si kúpime jogurt z kravského mlieka z Liptova alebo Tirolska, ak je rovnako dobrý, lacný a kvalitný (alebo dokonca kvalitnejší/lacnejší/chutnejší). Nemám najmenšiu šajnu rozoznať, či chlieb ktorý žujem je z obilia z Dunajskej Stredy alebo Južnej Afriky.
A reálne, ruku na srdce: snáď si niekto nemyslí, že kompletná výmera slovenskej pôdy podpisom nejakej zmluvy s Južnou Amerikou zanikne? Naivka...
7. A čo iné vplyvy poľnohospodárstva?
V tejto diskusii sa niekoľko diskutujúcich vrátane samotného autora zamýšľajú nad inými významami agrosektoru. K potravinovej bezpečnosti som sa čiastočne vyjadril, ale napríklad sa tu mihlo slovo zdravie. Čo je samozrejme nonsens, pretože nemám šajnu, ako slovenské poľnohospodárstvo prispieva k slovenskému zdraviu. Ako keď vypijem mlieko liptovskej kravičky, dožijem sa o rok dlhšie ako s mliekom tej tirolskej alebo poľskej? Samozrejme, je to nezmysel. A čo kvalita a bezpečnosť, ktorú spomínajú diskutujúci? Nuž, nepochopil som to. kvalita čoho? Bezpečnosť čoho? Budem bezpečný, keď budem svojimi daňami dotovať slovenských poľnohospodárov? Samozrejme že nie.
Klimatická stabilita. To je taký nonsens, že by som autora poslal najradšej naspäť na základku. Klíma je tu 4,6 miliardy rokov a nonstop je nestabilná. Akože to, že kúpim múku z Pohronského Ruskova, tak zrazu svetová klíma sa zastabilizuje?
Naopak, mikroklíma je na poliach horšia ako v prirodzenom prostredí. Ak teda chceme dobrú lokálnu klímu, de facto to značí, že by sme od agrosektoru mali ustúpiť, nie? Máte lepšiu klímu v tridsiatkach na pšeničnom poli alebo niekde v lese, hm?
Detto bod biodiverzity. To si autor akože robí prdel? Takže na MONOkultúre máme väčšiu diverzitu ako v močiari alebo lese, kde na hektári žijú stovky druhov? Autor je ožratý?
Ochrana zdrojov – ktoré zdroje prosím monokultúry ochraňujú? Nejaký príklad?
Zadržiavanie vody. WTF? To akože pšeničné pole nepotrebuje závlahy ale do lesa ich ťaháme??? Autor je sfetovaný?
Osídlenie vidieka a regionálna zamestnanosť. Kedysi, keď 95% obyvateľstva pracovali na poli, tak sa ľudia sťahovali za pôdou. Zjednodušene povedané, dediny mali plus mínus toľko obyvateľov, akým pôdnym fondom disponovali. Neskôr sa medzi nimi vyprofilovali priemyselné centrá, takže čoraz väčšia časť ľudí dokázala odísť z pôdy a nájsť si prácu v meste. Mestá rástli rýchlejšie ako dediny, pretože bola práca neviazaná na pôdu. Pri fabrikách vznikali celé štvrte. Keď vznikla MHD (povedzme, že neskoré 19. a 20. storočie), tak sa z dedín roboš dostal do fabriky za pár minút busom/vlakom. Neskôr vznikli flotily automobilov a dnes má auto prakticky každý; kto nemá, má MHD alebo zdieľanú dopravu na šichtu pomocou kolegov. To akože dnes Jožko z Hornej Dolnej, keď nebude obsiate pole, si nedokáže nájsť prácu v okresnom meste (za raz toľko prachov), ale zdochne od hladu alebo musí zapáliť strechu a hľadať si podnájom na siedmom poschodí okresného mesta? Čože? Vyľudňovanie by fungovalo v stredoveku, ale nie dnes, keď sadneš do Škody a dovezieš sa kam chceš, za pár minút a pár centov. Autor je z Marsu?
Krajinotvorba. Pre mňa záhada od čias mojich štúdií na SPU v Nitre. Mám pocit, že pokiaľ nebolo v praveku niekde v lesostepi aspoň 10.000 hektárov repky olejky, tak nebola krajina. To akože vážne niekto uprednostňuje pohľad na oráčinu alebo strnisko predtým, ako by kukal na Karpaty? Poďme založiť cestovný ruch na tejto myšlienke: „Máte možnosť cestovať do Tatier alebo na Vihorlat, ale pozor, u nás vidíte pšenicu a pokosenú kukuricu! Izba s výhľadom na silážne jamy a hrdzavý kombajn má prirážku 50%! To sa oplatí!“
Samozrejme, že krajinotvorba pri agrosektore je blbosť na kvadrát, niečo ako krajinotvorba pomocou komunistickej panelovej výstavby. Detto turizmus. Agroturizmus je OK, ale aký podiel má na celkovom cestovnom ruchu na Slovensku? A aký má potenciál? „Mama, pôjdeme tento rok do Šibeniku alebo na Maltu?“
„Do Merašíc, Jožko. Chcem cítiť hnoj a diesel zo Zetora. A vidieť oráčinu.“
A k téme inovácie a digitalizácia v poľnohospodárskom sektore sa snáď ani vyjadrovať nemusím. Ak má na bežného človeka niečo menší dopad ako digitalizácia a inovácia v PH sektore, tak je to len digitalizácia a inovácia počas Pellegriniho ministrovania.
Preboha živého, nehľadajme da Vinciho v miestnej krčme. Poľnohospodárstvo má zásobovať populáciu potravinami a prípadne priemysel surovinami (bavlna, ľan, repka, katran alebo kože pre obuvnícky priemysel), nie chrániť vzácne rastlinky či zásobovať krajinu vodou. Autá sa vyrábajú zo železa, ale neťažím železnú rudu preto, aby som podporoval výrobcov výbušnín, ani preto, aby som pri ťažbe spoznával zemské jadro.
8. HDP
Každá krajina má nejakú tú výhodu, ktorá ho predurčuje viac sa špecializovať na niečo na úkor niečoho iného. Ak by sme mali ropu a plyn ako Saudi, tak by sme nevyrábali autá. Ak by sme mali vymakanú zbrojársku výrobu v dostatočnom objeme a spektre, tak naše HDP by sa odvíjalo od tohto faktora. Nemáme suroviny, čo sa týka prírodných krás a historických pamiatok, tak okolité krajiny nás vo všeobecnosti schovajú do vačku (a v kombinácii lepšej kvality a nižšej ceny), takže ostávame závislí na automotive. A to nie je zlé. Autá sa predávali a budú predávať. Koľko percent HDP tvorí automotive (aj vrátane trebárs oceliarstva alebo šitia poťahov, produkcie gúm atď.)? Tridsať? A koľko agrosektor? Dve?
Tak ty vole, prečo dotujeme niečo tak prťavé ako agrosektor? Ak by som mal obchod s ovocím a zmrzlinou a 98% obratu by priniesla zelenina, vyhodil by som mrazáky von oknom za desať sekúnd! Takže prečo sa bavíme o zamestnanosti a bezpečí? Navyše – nalejme si čistého vína – v PH sektore nepracujú vo všeobecnosti práve lumeni. Z mojej polročnej kariéry v živočíšnej výrobe si pamätám, že okolo mňa tam bola „smotánka,“ niektorí vážne dosť primitívni ľudia schopní urobiť jedinú vec, alkoholici. Rozmeňme si to na drobné: nech ľudia chodia do práce a platia dane, aby alkoholici mali prácu. Prehnané ale pravdivé.
Čo ak by došlo km hypotetickej situácii a celý sektor by padol úplne, proste na Slovensku by bolo presne NULA agrofiriem a presne NULOVÁ produkcia z polí a fariem? Koľko ľudí by stratilo prácu? Asi desaťtisíce. O koľko by sa navýšil import? Citeľne. O koľko by klesol export? Asi tiež citeľne. Ale toto všetko by sa stalo pri prakticky každom sektore. Okrem automotivu, tu by sme zahučali na hubu plošne a veľmi silne.
Tak prečo teda iba tento sektor je VIP?
9. Čo s MERCOSUROM?
Nič. Proste Južná Amerika produkuje lacnejšie ako my. Má to logické dôvody, pretože u nás je menej pôdy a navyše menej kvalitnej ako na tomto kontinente (skúste v obrovskom Švédsku alebo Nórsku vyprodukovať gigantické množstvá čohokoľvek). Niektoré plodiny ako kafé, kakao, banány, papáju budú dovážať tak ako doteraz, pretože u nás sa neurodia. Iné zasa dovážať asi nebudú (predpokladám, že pridaná hodnota na pšenici je tak malá, že niekde v Rondonii naskladniť pšenicu a doviezť ju loďou do Bratislavy je ekonomická blbosť). Pravdepodobne sa zvýši podiel juhoamerickej hovädziny u nás. Je to zlé? Neviem, ak má zlacniť mäso A EŠTE k tomu nebudeme z našich daní niekoho dotovať, príde mi to ako dvojitý zásah do čierneho. Dvojnásobná zľava, fajn, nie?
Južná Amerika má ale nevýhodu vzdialenosti. Čo ušetrí José na pracovnej sile alebo naopak zarobí na dobrých klimatických podmienkach (teple, zlaté globálne oteplenie!), to prerobí na transporte. To nie je naložiť papriku do kamióna v Dunajskej Strede a vyložiť na Miletičke. To je polovica planéty. A takisto opakované prekladanie. Všetko niečo stojí.
10. A čo pôda?
Predstavte si, že podpis dohody s MERCOSUROM privedie na mizinu polovicu najmenej schopných poľnohospodárov. Potraviny budú lacnejšie (pretože logicky trh si zvolí lacnejší import, nie ako niektorí tragédi argumentujú, že potraviny zdražejú). Bude treba menej dotácií – takže menej daní, resp. sa vedia prerozdeliť. Nezamestnanosť prakticky nevzrastie. Vidiek sa nevyľudní. Hladomor nebude. Ak bude stáť kilo mäsa o tretinu menej, tak práveže naopak, potraviny budú dostupnejšie aj pre chudobných, napr. dôchodcov alebo širšie rodiny. Takže zatiaľ okrem samotných producentov dobre.
No a pôda? Nuž, čo s ňou? Akože niekto vyrýľuje milión hektárov a odvezie do vesmíru? Nie. Pôda len zmení pokrývku. Namiesto repky a pšenice tam bude les. Step. Močiar. Lesostep. Proste to, čo tam bolo tisíce rokov pred prvým záberom pluhu. Je to problém? Nie. Vážne si neviem predstaviť nejakú tragédiu, keby som videl o 50% monokultúr menej. Vy hej?
Po revolúcii padla potreba výmery PH pôdy. Európska únia vymyslela „geniálny“ plán na záchranu sektora – biopalivá. Fajn, vtedy sa ešte myslelo, že ropa čoskoro dôjde. Výsledkom bol úplne jalový nápad na prísady do nafty alebo produkcia bioetanolu. Výsledkom bola devastácia krajiny repkou a kukuricou, monokultúry na tisíckach hektárov, drahé PHM. Logika nula, ako keď niečomu vytrhnete trh (pozor, slovná hračka) a nanútite socialistickú debilitu.
11. Problém antibiotík a postrekov
Kdesi som zachytil, že v Južnej Amerike je preto lacnejšie, pretože používajú u nás nejaké zakázané postreky, a že rúbu pralesy. Nuž, k pralesom: na osobu je v Južnej Amerika viac hektárov lesa ako u nás. My sme lesy vyklčovali dakedy do 16. storočia, oni teraz. Klčovanie spomalilo a aj rozvojový svet – v priemere – sa nanovo zalesňuje. V tom problém nie je.
No a antibiotiká/postreky? Neviem, že by José v Ekvádore bol iným živočíšnym druhom ako napríklad my. Ak on môže užívať nejakú chémiu, tak prečo nie my? Takže toto je čisto byrokratický a nie zdravotný problém. A ak my si povieme, že mäso s nejakými antibiotikami nechceme, preboha, veď import je kontrolovaný, nie? Ak má mäso reziduá nejakej látky, tak ju nedovezieme a šmitec. Skôr si ale myslím, že Európa ako brloh ľavicových tragédov má tendenciu hľadať problém tam, kde nie je. Jadro? Problém. Oxid uhličitý, životne dôležitá látka? Problém. Fosíl? Problém. Spaľovacie autá? Problém. Vrchnáky na PET fľaše? Problém. Tyčinky do uší? Problém. Prdenie kráv? Problém. Neexistuje nič, čo by v Bruseli kreténi od stola nevyhodnotili ako hodné pripomienok, regulácií a zákazov/príkazov. Predstavte si, koľko postrekov alebo závlah by ste ušetrili, ak by sme v EÚ normálne dovolili GMO potraviny. Rezistencia proti škodcom, suchu, vyššia úroda danej plodiny... Nie, je to GMO, je to zlé. Niekto v Bruseli rozhodol. Zvyšok planéty to žerie a nemá problém, my hej. Ako keby polovica Bruselu bola zložená z Kotlárovych klonov.
„Čo je na fotke, neviete? Ani ja, ale je to zlé!“
12. Riešenie? V nedohľadne.
Čo robiť s celým sektorom? Ja by som zrušil dotácie. Plošne. V celej Európe. Nechajme trh, aby si vybral. Trh sme my. Ja aj vy. Ak uprednostním české mlieko pred slovenským, tak je to moja voľba a vás je hovno po tom. Ak úplne prestanem piť mlieko, tak nechcem, aby niekto v JRD Horná Dolná bol odškodňovaný. Proste nech zredukuje chov kráv. Ak chcem jesť viac hrušiek, lebo mi chutia, a JRD chce produkovať mlieko, tak nech si trhnú nohou a skrachujú. Nechajme podnikateľské subjekty konečne reagovať na zmeny trhu slobodne; ak to nedokážu, nech skrachujú. Krach firmy nie je vražda človeka, tu sa nestane nič a celková situácia sa len a len zlepší. Ak sa vám prestane páčiť na miestnom kúpalisku, pretože je tam špina, tak tam prestanete chodiť. Príde miestny prevádzkar na ministerstvo, že chce zaplatiť dotáciu na nepredané lístky??? Ani mu to nenapadne.
Čo by sa stalo, keby EÚ plošne zrušila dotácie a nechala by sektor na voľný trh? Nuž, drahší rovná sa nekonkurenčnejší producenti by sa porúčali. Na trhu by ostalo menej hráčov. Tí by boli ale konkurenčnejší a odtrhli by si väčší podiel trhu. Potraviny by zlacnili. Ľudia by dávali menej na základné potreby. Zároveň by EÚ mal zrušiť svoje zásahy do trhu. Žiadne biopalivá. Je to menej ekologické a drahšie ako klasické palivo.
Vymeňme to, čo nám nejde, za to, čo nám ide. Ak máme vo zvýšenej miere vyrábať a vyvážať autá, nástroje, chémiu, lieky, lietadlá alebo zbrane a namiesto toho dovážať trebárs časť hovädzieho, ja som s tým OK. Ale prosím, nenechajme sa odrbkať krokodílími slzami, že nám hrozí koniec sveta. Práve naopak, svet sa nám rozšíril.
Alebo buymearepkaolejka: https://buymeacoffee.com/johny1981aa
