1. Ukrajinci hlásia postupy na frontoch
Na južnom, teda kľúčovom fronte, sa ZSU prebili o 600 metrov do hĺbky ruských pozícií. Na prvý pohľad žiaden fenomenálny prelom, ale predsa v tomto stave vojny je to dobré, najmä ak si zoberieme, že Rusi tam majú citeľné straty na technike aj živej sile a nemajú ani jedno ani druhé ako dopĺňať. Obranné línie Zmrdov sú na prvých cca 10 kilometroch, takže buďme realisti a nerátajme, že pri 600 metrovom dennom postupe ZSU by trvalo XYZ mesiacov, aby sa dostali na breh Azovského mora. Kľúčové sú prvé dve línie, teda doslova len pár kilometrov, ďalej nasledujú už len roztrúsené menej významné opevnenia. Mimochodom, gross obranných fortifikácií medzi dnešným frontom (dedina Robotyne) a ďalším kľúčovým uzlom (dedina Očeretuvate) je 12,5 km. Pri hypotetickom postupe 600 metrov denne by sa Ukrajinci prebili do voľnej plochy za cca 24 dní, teda ešte pred prvým školským dňom. Odtiaľ to tipujem na relatívne rýchly proces až k Azovu.
Len na okraj: zaujímalo by ma, prečo je práve Očeretuvate tak dobre obkľúčené zákopmi, keďže cez dedinu vedie len druhotriedna cesta, naviac od dediny Polohy, teda relatívne blízko frontu a artilérie ZSU. Kľúčovejším by bolo opevniť železnicu, ktorá z Tokmaku vedie trochu viac južnejšie, na rovnomenné dedinky Vyšnyj a Nižnyj Tokmak (tam sa železnica vetví na viacero prúdov. Tieto dediny sú prakticky mimo dostrel klasickej artilérie, takže zničenie železníc tu bude komplikovanejšie ako niekde okolo Tokmaku, kde to je len za rohom od frontu. V každom prípade zopakujem, že 600 metrov denne je fantázia a značilo by to, že front sa zrúti rádovo do pár týždňov. alebo Rusáci budú donútení vybudovať ďalšie línie obrany. Ale kým by ich obsadili, neviem...
Na východe zasa ZSU obsadili Avdijivku. Situácia je ale trošku zložitejšia, Avdijivka nikdy reálne okupovaná nebola a ZSU len odrazili významné sily Rusákov. Pre zopakovanie, Avdijivka je jedným z mála miest na fronte, kde sa druhej najsilnejšej armáde sveta nepodaril urobiť postup ani meter a front je tu stabilný prakticky od roku 2014 (myslené od diaľnice smerom na západ, severnejšie a južnejšie od mesta Rusáci postúpili a v istej miere vzali mesto do klieští). Tým, že Ukrajinci odtlačili Zmrdov aj z týchto vektorov nad a pod mestom, sme sa dostali do paradoxnej situácie: Rusáci nielenže nedokázali mesto dobyť, ale aj tie prakticky nulové zisky s ťažkými stratami strácajú. Pripomína mi to kamaráta, ktorý sa chválil investovaním do kryptomien, a to veľmi tesne pred prepadom Bitcoinu. Nielenže nezarobil na tom nič, na rôznych poplatkoch stratil prachy a za elektriku mu chodili účty ako Putinovi za silikón. On však bol so všetkým OK a stále v tom videl hlboký zmysel...
Na severe bojiska sa Rusom podaril malý prelom neďaleko mesta Svatove, konkrétne pri dedine Novoselivske. Moskva sa chváli tým, že dedinu dobyla, čo ale Ukrajinci spochybňujú a tvrdia, že Orkom sa podarilo dobyť len niekoľko uličiek dediny. Google mi ukazuje, že dedina mala 730 obyvateľov (v okrese Myjava je o trochu väčšia obec Rudník). Takže Rusi slávnostne priznávajú, že dobyli Rudník, čo ale nie je úplne pravda. Lenže chyba lávky, podľa ukrajinských záberov tu ruské sily stratili nepríjemne vysoké množstvo techniky ako aj živej sily, rádovo asi niekde okolo nižších stoviek ľudí. Celkom ma takéto ruské snahy vždy pobavia a želám Rusákom veľa podobných pokusov a krvavých omylov.
No a späť na juh: síce malý, ale predsa len postup hlási Kyjev pri notoricky známom Vuhledare. Obec si zažila „úspechy“ Rusákov v zime, kedy tu okupačné vojská stratili vyššie stovky elitných vojakov a tucty kusov techniky, repete sa zíde.
2. Akosi tomu stále nerozumiem...
Cez týždeň Rusko oslavovalo deň námorníctva. Pre mňa je toto trochu nepochopiteľné, pretože kadencia nezmyselných ruských sviatkov je tak extrémna, že mi to pripomína staroegyptské sviatky, o ktorých som čítal ako tínedžer. V celej sérii spomienkových dní, mi chýba deň šikany, deň umývania dlažby zubnými kefkami, deň vojnových vdov a deň armádnej korupcie (ten by bol asi výnimočne trefný a patrónom by sa stal Sergej Šojgu). Tak ako tak, námorníci na juhu Ukrajiny sa pripravili na svoj pamätný deň (asi mali dôvod na ochľastanie sa) a poverili kateringovú spoločnosť, aby im nachystali slávnostný obed. Spoločnosť to dodržala, a aby si Rusi zvykli na čerešničku na torte, niekto sa infiltroval do kuchyne a do žrádla pre svine nasypal pesticídy a kyanid.
Zatiaľ nevieme, či to jedlo Rusákom chutilo, reálne dvaja zdochli ihneď a do dvadsať ich stone v špitáli. Pesticídy sú svinská vec (také Rusom treba), takže aj keď intoxikáciu prežijú, pravdepodobne sa do námorníctva nevrátia a zvyšok ich biednych životov sa asi budú intoxikovať vodkou doma. Celá situácia je o to pikantnejšia, že všetci postihnutí patria k dôstojníckemu zboru, takže žiaden chcimírsky dezolát nemôže jojkať nad tým, že je škoda úbohých mladých životov a že to mohli byť raz slušní oteckovia. Nemohli, jednalo sa o oficírov a tí rozhodne veľmi dobre vedeli, kde a za akým účelom sú.
Len jednému stále nerozumiem: keď počas referenda o pripojení k Ruskej federácii dostali Rusáci 99% nadšených hlasov, prečo si dali navariť u toho zvyšného jedného percenta? (hnusný, zákerný a škodoradostný smiech).
3. Pri rozcvičke rozhadzujte rukami a nohami poriadne!
Džarylhač je najväčšou pieskovou kosou Čierneho mora a nachádza sa medzi Krymom a ústím Dnepra, južne od mesta Skadovsk. Podľa prekladu by to mal byť ostrov, ale reálne je to veľmi úzky pás spojený cestou s pevninou (ostrovom bol pravdepodobne dávnejšie). Džarylhač poznali už v staroveku a volal sa Achillova cesta (by ma zaujímalo prečo). Na „ostrove“ si vybudovali základne ruské sily, ktoré sa tu cítili vcelku bezpečne, keďže sú/boli mimo dostrel ukrajinských síl.
A pocit bezpečia sa stal Achilovou šľachou Rusákov. Ukrajinské sily ich dlhšiu dobu monitorovali, pričom si všimli, že miestne velenie dodržuje „mierový“ harmonogram, teda vstávanie a rozcvičky v rovnakú hodinu a na rovnakom mieste. Výsledkom bolo, že poslali chlapcom z Rossije päť pozdravov vo forme rakiet HIMARS, ktoré vyhladili značnú časť miestnych síl. Nepodarilo sa mi dopátrať k akej jednotke alebo jednotkám patrili, podľa chýrov sa jednalo o jednotky na výcviku. Na plážach sa im cvičilo vcelku dobre, nebolo tam horúco a po rozcvičkách asi smerovali do vody na ovlaženie. Lenže salva HIMARSov bola taká intenzívna, že sa ovlažilo nielen odhadovaných dvesto vojakov a dôstojníkov, ale aj niekoľko kusov techniky, takže byť vami, úhory z miestneho mora by som istú dobu nejedol.
Na tomto prípade sa mi páči fakt, ako efektívne dokážu byť sily ZSU a ako neskutočne zaostalými ruské sily aj po poldruha roku vojny zostávajú. 5 rakiet a jeden dron bolo všetko, čo Kyjevu stačilo na vyhladenie stoviek okupantov (plus techniky). Keď si to porovnáte s tým, že Rusáci každý deň posielajú doslova desiatky dronov a rakiet na civilné ciele, aby rozbili jednu bytovku, jednu škôlku a štyri hojdačky na ihrisku, je to nonsens.
4. Putinovi sa zmenšil pipík
Podľa správ z USA sa ruský prezident nanucuje Erdoganovi a chce sa znova pripojiť k dohode o vývoze obilia. Je mi dosť do smiechu, pretože toto je normálne že mantra ruského vedenia: spravíme alebo vyhlásime A, všetci nás ignorujú, tak po týždni prídeme a vyhlásime, že my sme aj tak predsa vždy chceli B a kedy sa dá podpísať zmena? Tak ako vždy ožratý Medvedev natoľko trasie zhrdzavenými jadrovkami, až sa sám stal chodiacou reklamou na záchytky a dobrým príkladom, prečo abstinovať. Jeho reči neberie vážne nikto. No a presne toto sa stalo v prípade Putinovho obilného dealu. „Nebudeme pokračovať“ sa veľmi rýchlo stalo „Kedy môžeme zmluvu obnoviť, prosím?“
Tragédi, ktorí si nedokážu uvedomiť, akými tragédmi vlastne sú.
5. Ruské vojská a ich (ne)rotovanie
Potom, čo som uploadol posledný blog, sa zjavila správa o tom, že mnohé ruské sily neboli rotované už osem mesiacov. Pre mňa je to nepredstaviteľné, pretože je ôsmy mesiac tohto roka a ak sa mám vcítiť do situácie, že na Silvestra ma (možno) v zimnom oblečení šupnú do zákopu a ja v tom istom zákope budem nonstop do najhorúcejšieho mesiaca roka, tak ma mrazí studený pot. Ukrajinci sa sťažovali počas vrcholu bitky o Bachmut, že na niekoho zabudli a tí ostali tri alebo päť dní v zákope nonstop. ZSU okamžite zareagovali a nešťastníkov za protestov stiahli domov. Ale to bol omyl, pár vojakov a necelý týždeň! Tu sa bavíme o desiatkach alebo dokonca nižších stovkách tisíc vojakov a ôsmych mesiacoch!
„Haló, Ivan, čo si bol naposledy pred mesiacom doma, zostala som tehotná.“
„Neboj sa Nadežda, prídem ťa pozrieť na druhý opušťák. Teraz nemôžem, sedím v zákope pri Bachmute a dovolenku nedostanem minimálne pár týždňov.“
(august) „Ivan, odviedli ma do pôrodnice. Kedy prídeš?“
„Neviem Nadežda, dúfam, že čoskoro. Mimochodom, už nesedím v tom istom zákope ale o dvesto metrov ďalej. Držím palce pri pôrode!“
(neskôr) „Nadežda, konečne som doma! Ukáž mi nášho synčeka!“
„Drahý Ivan, toto je tvoj syn Nikolaj. Práve zmaturoval a nemôže nájsť robotu. V tom tvojom zákope by ho protekčne neprijali?“
6. Nič sa nestalo a počet obetí už tým dupľom nesedí
Ukrajinské sily zaútočili na Balaklavu neďaleko Sevastopolu. Toto mestečko veľkosti Starej Ľubovne alebo Žiaru sa zapísalo do histórie legendárnym útokom britských dragúnov na ruské pozície počas krymskej vojny, kedy značná časť jazdcov aj koní padla. V útesoch pri meste sa nachádza podzemná základňa ponoriek a keďže celá oblasť Sevastopola je prakticky vojenským polygónom, aj Balaklava je plná skladov a základní.
Ukrajinci poslali na jedno miesto v údolí nad mestom pozdrav. nad kopcami sa zjavil doslova nukleárny hríb, ale miestny predstaviteľ povedal, že nič sa nestalo a horí tráva. Nebol náhodou Rusom a neklamal tak trošku?
Aby toho nebolo málo, tak druhá podobná udalosť je čerstvá priamo z mora. Ukrajinské námorné drony zaútočili na dvojicu ruských lodí, mimo iné fregatu Sergej Kotov. Tá nie je príliš veľkým plavidlom, ale vie uniesť niekoľko kusov rakiet Kalibr, takže je oveľa lepšie ju vidieť na sonare ako na vlastné oči. ZSU teda previedli útok a ... nič sa nestalo. Teda podľa Rusov. Tí údajne drony statočne rozstrieľali predtým, ako stihli narobiť škody. Lenže Ukrajinci zachytili hovor palubného dôstojníka s pilotmi vrtuľníkov, aby vyzdvihli ranených a telá mŕtvych námorníkov. Zasa Rusi boli trošku viac Rusmi a nehovorili pravdu, pretože ak by dron zneškodnili pred nárazom do trupu lode, asi by tam moc mŕtvych a ranených nebolo. V podstate sa do slovníkov ruských frazeologizmov dostane fráza „zničili sme dron pre nárazom“ v znení „priamym nárazom sme dron úspešne zničili a mŕtvych zasa nemám až tak veľa.“ V každom prípade sa Rusákom čudujem, že sa o tie klamstvá stále pokúšajú, pretože ako vždy, aj teraz trvalo doslova minúty, aby sa svet dozvedel celú pravdu.
No dobre detičky, tak do tretice! Ukrajincom sa podobné akcie zapáčili a znovu zaútočili na ruské námorníctvo. Tentokrát ale priamo v ruských teritoriálnych vodách, konkrétne v Novorossijsku. Drony boli zasa úspešne spacifikované, ako inak, a tak Rusi oslavujú triumf a elimináciu dronov zapíjajú. Zapíjajú až tak, že výsadková loď Olenogorskyj Gorniak sa troška pod vplyvom alkoholu začala nakláňať na bok.
Mimochodom, hoci sa Ukrajinci k útoku neprihlásili, ihneď zverejnili video z útoku. Dron si k plavidlu štráduje bez ohrozenia, Rusáci dokonca neboli schopní po ňom strieľať ani z ručných palných zbraní! Predtým sme mohli vidieť viaceré útoky, kde sa pokúšali (neraz úspešne) zasiahnuť pomerne gracilný dron aspoň z Kalašnikovov. Teraz ani to. To ale týmto podľuďom nevadí vyhlasovať nepriateľský útok za neúspešný.*
7. Čo nového v Číne?
Nová mantra všetkých dezolátov, teda Čína, sa brojí v problémoch čoraz viac. Si Ťin-pching ako typický diktátor ma neuveriteľnú schopnosť všetko buď posrať alebo posrať úplne, a tejto schopnosti zostáva verný aj naďalej. Ekonomika padá, populácia kolabuje, zahraničný obchod rovnako tak, nezamestnanosť medzi mladými dosahuje 25%, čo je udalosť, ktorá u nás mala obdobu v časoch krízy a za Mečiara. Firmy sťahujú z nespoľahlivej krajiny investície a gigantický dlh, ktorý počas neustáleho rastu až tak nevadil, teraz začína búšiť do očí čoraz viac. Čína je závislá na dovoze jedla pre svoju 1,4-miliardovú populáciu a ruské útoky na prístavy na Ukrajine postavili Stranu pred dilemu, ako sa zachovať, t. j. či Putina naďalej podporovať strojmi a podobne, alebo dbať nato, že takto o trištvrte roka môžu byť v krajine nepokoje kvôli drahote a hladu.
A aby toho nebolo v Číne dosť, sever krajiny, konkrétne okolie Pekingu, zasiahli najhoršie prívalové dažde za poldruha storočia. Výsledkom je rozsiahla časť krajiny pod vodou, desiatky mŕtvych (toto číslo rozhodne stúpne) a hanba na sto generácií.
Prečo hanba? Nuž, sever Číny má postavené gigantické meliorizačné systémy. Nezvládli tieto živly a proste povolili, obrazne povedané. To stále nie je niečím, začo sa človek musí hanbiť. Stopäťdesiatročné dažde sú proste unikátom a sebelepší protizáplavový prvok takúto udalosť asi nezvládne s prehľadom. Hanbou je to, ako sa k celému nešťastiu postavila vládna strana. Poprvé: skolabovalo niekoľko mostov, čo si vyžiadalo obete a v budúcnosti to skomplikuje situáciu s dopravou. Ako sa postaví normálna, príčetná a nekomunistická vláda k takémuto problému? Na online mapách označíte, že most je neprejazdný, navrhnete obchvat a v médiách budete situáciu monitorovať tak často, že aj reklama na Alzáka vám bude po pár dňoch chýbať. V Číne ale nie. výsledkom fatálneho zlyhania je to, že vláda na vyhľadávačoch zabanovala názov mosta. Ak by ste teda na Slovensku zadali po podobnej katastrofe do Googlu slovné spojenie Most SNP, asi by vám ho nevyhľadalo, resp. možno by ste dostali archívne články.
To nie je všetko. Vedľajší most nespadol, ale je z neho dobrý výhľad na ten zrútený, vrátane áut naklonených na prepadnutej mostovke. Netreba vynaložiť ľudí, techniku a prostriedky na zlepšenie dopravnej situácie na mostoch, stačí, keď ten pojazdný most doslova obložíte nepriehľadnými bariérami a znemožníte tak pohľad na miesto katastrofy. Presne toto sa stalo v Pekingu, úrady vyčlenili celé čaty cestárov, aby jednu stranu cesty na moste vytapetovali modrými plastovými krtkami (alebo ako by som to pomenoval).
To ale stále nie je všetko. V demokracii a kapitalizme sa rieši problém. V komunizme a iných diktatúrach sa maskuje, že sa niečo rieši. Nie je tu podstatný výsledok ale maškara okolo toho. To isté aj v Číne. Vláda a úrady museli vykázať aktivitu, preto do zaplavených ulíc (na niektorých unášalo osobné autá ako člnky, ale iné boli zaplavené „normálne“ a ľudia po nich chodili v gumákoch) poslali techniku. To by sme od nich očakávali, však? Ale keď máte vonku po členky vody, akú techniku by ste poslali, kebyže nie ste čínskym komunistom? Asi nejaké obojživelné vozidlo, tipujem. Omyl! Číňania poslali polievacie vozidlo, ktoré hladinu vody (niekde na úrovni hornej polovice kolies nákladných áut) kropia... vodou! Dáva vám to logiku? Ak nie, tak ste vychovaný v príčetnej a teda nekomunistickej krajine. Ale opakujem sa, v diktatúra je potrebná fasáda, nie obsah. Strana sa venuje problému, nebojte sa, mŕtvych pochováme neskôr.
To, že sa nejednalo o náhodu ale systémovú nemoc svedči aj to, že oficiálne čínske médiá ukázali video zo záchrannej akcie, kde zo zaplavenej ulice helikoptérami vyťahovali ľudí. To by bolo fajn, lenže ulica patrila k tým „normálne“ zaplaveným, vody tam bolo tak po kotníky, autá stáli zaplavené tak do tretiny kolies a navyše okolo „topiacich sa“ ľudí stáli mrakodrapy a paneláky, kam sa mohli skryť za odhadom dve a pol sekundy.
Situácia navyše ukázala tragickú realitu komunistickej Číny. Podľa správ je napríklad okolo hlavného mesta spústa fakeových hydrantov alebo kanálov, ktoré vedú odnikiaľ nikam, no slávnostne boli otvárané v rámci straníckych plánov. Predstavte si ten prúser, že sa nasťahujete do nejakého drahého developerského projektu, kde máte na každej etáži hasiaci prístroj. Príde revízny technik a vy zistíte, že je to dummy, teda umelohmotná náhradka bez hasiacej zmesi. Developer by sa asi nedoplatil na pokute a možno by skončil v base. Skúste ale v Číne zavrieť vládnucu stranu. Skončíte v base vy len zato, že na problém poukážete. Mimochodom, ak ste o prívalových dažďoch spred necelého týždňa nejako extra nepočuli, nepýtajte sa prečo. Čína blokuje informácie o situácii. Strana nepovedala, takže nič sa nedeje. Naši dezolé budú krochkať (B)blahom.
8. A už keď sme pri dezolé...
Posledný týždeň som bol chorý a zdá sa, že čosi na mňa lezie nanovo (snáď nie kyanid a pesticídy). Počas nekonečného lehnenia v posteli som sa dostal do prestrelky s niekoľkými dezolátmi pod asi trojicou článkov. Niektorí boli zjavní trolli, teda nové profily s pár snímkami mačičiek, virtuálnym menom, poznáme to všetci na Facebooku.
Jeden hyperdezolé ale prebíjal všetky limity dezolátstva. Predstavte si diskusiu, kde poloopici podobného rangu dokážete niekoľko faktov a on strávi pol dňa googlením, aby vám dodal náhodné fotografie mŕtvych detí ako dôkaz fašizmu bataliónu Azov. Bez súvislostí, bez dôkazu, že sa jedná o obete Ukrajincov, navyše absolútne ignorujúc fakt, že deti na Donbase začali umierať až PO vpáde Rusákov a vyčíňania separatistov v oblasti, nikdy nie pred.
Logická hádanka: keď chcete dokázať hypotézu, že ruské sily prišli začiatkom roka 2014 brániť utláčanú a vraždenú ruskú menšinu na Donbase, a zároveň ste retard s inteligenciou použitého dámskeho tampónu, tak
a) dáte zoznam povraždených detí spred ruskej intervencie,
b) deti pobité až po intervencii separatistov na záchranu údajne utláčaných Rusov.
Áno, deti po intervencii. Asi ako keby som argumentoval tým, že dom zhorel príchodom hasičov, nie samotným požiarom pred ich príchodom.
Ak by ste chceli vedieť, kto spadá do kategórie zjavne retardovaných dezolátov, tak nájdite si na Facebooku profil Marek Čurgali Šulavík a pošlite mu link na tento blog.
P.S.: Počet podpaľačských útokov na regrutačné úrady vzrástol na desiatky a neustále rastie. Dejú sa po celom Rusku, čo je dobrá správa.
P.S.2: Štvrť milióna zdochlých Rusov asi oslávime v nedeľu alebo pondelok.
P.S.3: rok a pol vojny ukazuje všetkým zeleným a červeným, že príroda je ďaleko robustnejšia aj bez blbých kecov Greenpeace, Al Gorea a Gretky. Na satelitných záberoch vidieť rozsiahly zelený pás od Dnepra až po hranice Belhorodskej oblasti. keďže sa značná časť poľnohospodárskej pôdy neobhospodarovala, zarástla divočinou a okrem veľmi tesnej blízkosti samotného frontu sa tu darí divej zveri a rastlinám.
Stavím sa, že keby sme chceli zazelenať desať hektárov plochy u nás na Slovensku, tak by to trvalo päť rokov pripomienkovania, vypracovávania projektov a hlavne by nám musel Brusel preplatiť sto miliónov Eur na dotáciách na štyri sadenice topoľov.
Malá aktualizácia: Loď Olenogorskij Gornjak sa potápa, škody budú ďaleko väčšia ako sa rátalo.
