V noci som sa zobudil nato, že mi tancovalo okno. zhruba poldruha kilometra odo mňa zasa po týždni dopadol Šáhid. Mesto bolo pod obstrelom takmer celú noc a súhrn striel bol okolo 15. Polovica z toho mi padla krížom cez rieku naproti baráku a potom už tancovali aj dvere na chodbu. Škody som sa nedozvedel, hoci doobeda nebol v meste prúd. Tento blog je napísaný s jedným okom v spánku. Prípadné chyby som si skrátka nevšimol.
1. Niečo o globálnom koláči
Jednou zo základných a prioritných vecí, čo by som na základných a najmä stredných školách vtĺkal deckám do hlavy je to, že globálna ekonomika nie je koláčom. Tento nonsens patrí do tej kategórie hlúpostí, ktoré vám ako hlúposť musia trknúť okamžite, akonáhle sa nad ňou zamyslíte, napriek tomu internetovo zraniteľnejší ľudia AKA voliči Smeru a Hlasu ňou operujú nonstop. Ja tomu hovorím „Netrhajte mi koláč.“
Ak si kúpim koláč a zjem ho sám, koláč bude stopercentne môj. Ak si ku mne v parku prisadne priateľka a ja jej dám polovicu, najem sa len na 50%. Keď by som sa stretol s trojicou kamarátov (alebo ako Boris Kollár stretol tri zo svojich čúz), tak sa mi ujde len štvrtina pečiva. A keby ma stretol Borisko s celou svojou čeliadkou s E55 vrátane detí, tak z princípu by vlastne umrel od hladu. Koláč je len jeden a delenie z jednotky akýmkoľvek číslom je vedomosť, ktorú dokonca aj niektorí voliči Smeru ovládajú.
Čo už im ide podstatne horšie, je to, že globálna ekonomika a globálne bohatstvo takto nefunguje. Globálne bohatstvo nie je jeden nemenný celok, ktorý sa zvyšujúcim sa počtom účastníkov zmenšuje. A toto extrémne jednoduché poznanie je pre niektorých ľudí tragédia.
Predstavme si obdobie niekedy pred 900 rokmi, za čias Arpádovcov. 90 – 95% obyvateľstva dnešného Slovenska sa živilo poľnohospodárstvom a prípadne si privyrábali nejakým remeslom. Roľník v lete mukloval na svojom poli, zháňal drevo, v lepšom prípade si niečo ulovil alebo nazberal v lese, v zime, keď toľko roboty nebolo, mohol maximálne tak pomáhať niekde vo vyhni opravovať náradie na letné práce. Zvyšných päť až desať percent populácie bolo buď naplno v remesle (stavebníci katedrál, kováči, zlatníci) alebo v nejakom dnes okrajovom zamestnaní, napríklad ako kňaz, mních, vojak, kat. Niekde nad nimi stál panovník a nižšia či vyššia šľachta, ktorých podiel na populácii bol zanedbateľný a ktorí žili v istej miere na úkor tých 90% (čo nie je dokonalá pravda, pretože každý z nich mal svoju spoločenskú funkciu, ale chcem tým povedať, že produkty z rúk kráľa nekončili v rukách spoločnosti).
Spoločným menovateľom všetkých týchto tried bolo to, že boli extrémne chudobné. Seriózne, dokonca aj šľachta či samotný kráľ žili z dnešného pohľadu neskutočne primitívne a zaostalo, a to sa netýkalo len napríklad technologickou úrovňou, ale aj celkovým spôsobom života. Nižšia šľachta dakedy okolo roku 1200 (zámerne neuvádzam bežný plebs) žila na hradoch typu motte, čo je vlastne len ekvivalent jednej viacpodlažnej veže. Keďže priemerný šľachtic mal manželku aj niekoľko detí plus čeľaď, veža bola v noci preplnená ako maturitná chata, plná opitých, chrápucich ľudí. Vo veži bola tma, v zime chladno, reálneho súkromia človek nemal, nedajbože, že si hradný pán zobral za ženu príliš vášnivú ženskú. Strava bola pomerne monotónna a nechutná. Aj vyššia trieda mala problém zohnať dostatok mäsa pre celú domácnosť, nehovoriac o korení alebo soli. Hygiena bolo neznáme slovo vo väčšine krajín, šťastím bolo, ak ste sa vôbec mohli vykúpať s nejakým mydlom. Ak si odmyslíme kráľa a snáď najvyššiu šľachtu a biskupov, oblečenie sa nosilo celé týždne to isté a neprané. Aj taká položka ako kniha (ja som ich zvykol za rok kúpiť zo tridsať a viac) bola bohatstvom.
Ak chcel kráľ zo dňa na deň postaviť armádu alebo väčší hrad, buď našiel nových kolonistov a tým pádom daňových poplatníkov, alebo zodvihol dane, prípadne v susednom kráľovstve musel vyhladiť polovicu dŕžavy a lupom stavbu financoval. Postupom času majetok kráľov/cisárov/sultánov rástol, no na bežnej populácii sa to neprejavovalo.
Ešte v 19. storočí bolo niekoľko setov oblečenia medzi dedinskou populáciou nevídaným javom. Dokonca nebohá babka hovorila, že okolo druhej vojny chodili do kostola bosí. A stále to súviselo s tým, že drvivá väčšina (hoci už nie tak veľká) obyvateľstva pracovala veľmi namáhavo na pokrytí veľmi elementárnych potrieb, teda potravy.
Lenže neskôr sa vďaka mechanizácii pomer pracujúcich v poľnohospodárstve rýchlo znižoval. Dnešné rozvinuté ekonomiky zamestnávajú v potravinárstve a prvovýrobe niekde okolo dvoch, maximálne piatich percent dospelých ľudí, nie 90. Tým pádom značná časť ľudí zmizla z nekonečnej driny s neistým výsledkom (zbytočne muklujem celý rok, keď mi týždeň pred žatvou príde silný vietor a obilie mi poláme). Zamestnali sa najprv v priemysle, neskôr v službách. Niekedy v nami modelovanom roku 1200 žilo na planéte 450.000.000 ľudí. Až na extrémne malé výnimky, doslova možno len tisícky, žila väčšina z nich rovnako primitívne ako ich predkovia niekedy za čias Keltov a dokonca aj regionálne rozdiely – teda relatívne pokročilá Európa versus nejaká africká džungľa – neboli príliš veľké. V 19. storočí už ľudia v Európe a Severnej Amerike mali vlaky, parné stroje, tečúcu vodu a kanalizáciu, neskôr svetlo z lámp, dokonca aj pouličných. Značná časť sveta, doslova stovky miliónov ľudí, značne zbohatla. Podotýkam, že Zem presiahla jednu miliardu ľudských bytostí.
Ak by som bol socialista, povedal by som, že tí šťastnejší okradli tých menej rozvinutých, rozumej, že priemerný Brit, Prušák, Francúz alebo Amík na východnom pobreží žil na úkor černocha, Inda, Aborigínca alebo farmára niekde v Nevade. Skutočne sa ale nástupom všeobecného blahobytu niekde v Európe znížil počet kalórií a bedrových rúšok nejakého holotrta v austrálskej púšti? Logicky nie. A tu sa dostávame k pointe, prečo je zo strany socanov príklad jednoliateho koláča absolútne klamlivým.
2. Svetové bohatstvo ako nekonečný príbeh
Rastom môjho bohatstva sa niekomu jeho majetok nezmenšuje (teda áno, pokiaľ som hnedý socialista a arizujem, prípadne červený socialista a znárodňujem). Keď si zo svojho platu kúpim novú Fabiu, žiaden Zairčan neumrie od hladu ani obyvateľ Mladej Boleslavy nemusí ísť na ulicu žobrať. Práve naopak, otvorením trhu zbohatol aj ten Boleslavec, aj ten predajca v Bratislave, aj robotník niekde vo Švédsku, ktorý vyťažil železnú rudu či černoško niekde v Zaire. Mojou kúpou sa otočili peniaze cez tisícky rúk, každá z nich na tom zarobila. A každou podobnou kúpou sa celkový koláč zväčšil. Naopak, ak sa rozhodneme, že nebudeme kupovať napríklad spomínané Fabie a prachy si radšej podržíme, tak tisícky ľudí nezarobia.
Späť do 13. storočia. Vtedajší šľachtic alebo biskup mal románsky či ranogotický palác. Nerátajúc nejaké maštale a kaplnky, pravdepodobne po rozrátaní obytných miestností na počet obyvateľov mal pomerne podobnú výmeru na hlavu ako dnešný obyvateľ rodinného domu alebo trojizbáku. V zime mal kosu – dnešný robotník nemá. Splachovací záchod alebo pitnú, filtrovanú vodu nemal, potraviny boli vcelku nekvalitné. Dovozové plodiny ako ovocie a morské ryby boli sviatkom aj na kráľovskom dvore. Priemerný vek dožitia bol aj pri šľachte niekde na päťdesiatich až šesťdesiatich rokoch, pokiaľ neprišla vojna alebo mor.
Inými slovami, aj dnešný zamestnanec nejakého pásu v okresnom meste na Slovensku má vyššiu kvalitu života ako priemerný šľachtic spred 800 rokov. Pripomínam, že dnes po planéte chodí až 8,2 miliardy obyvateľov, rozumej 20x viac ako v časoch Arpádovcov. Ak by mal priemerný socan a republikán čo len zrnko pravdy s jeho koláčom, priemerný človek (v 13. storočí absurdne chudobný) by dnes bol štatisticky 20x chudobnejší!
Predstavte si, že ako sedliak niekedy za kráľa Imricha alebo Ladislava III. sa stravoval tak, že značnú časť života bol hladným a mal len jedno oblečenie. A teraz si predstavte, že by ste (podľa socanov) mali mať dvadsaťkrát menej kalórií a dvadsatinu oblečenia...
Samozrejme je to nonsens a socanov treba s touto jehovistickou hovadinou nakopať do prdel, ideálne vo voľbách. Mimochodom, aj absolútnym aj relatívnym číslom je dnes ďaleko viac ľudí v strednej alebo bohatej triede ako kedysi. Dnešný robotník/štátny zamestnanec si odpracuje osem alebo trebárs dvanásť hodín, 5 – 6 dní v týždni a žije ako stredná trieda. Nechcem to paušalizovať, ale pokiaľ neslopete, nehúlite a nemáte dvadsať televízorov na splátky, tak z učiteľskej alebo robotníckej mzdy vyžijete tak, že nežobrete, deti nie sú podvyživené a nechodia celý rok v jedných handrách. Dokonca aj priemerného dôchodcu nevidíte niekde na ulici s klobúkom, aby zaplatil chlieb a trošku mäsa.
Kedysi ste ale na takúto úroveň kvality života museli patriť k šľachte či cirkevným prelátom, a to dokonca aj medzi nimi k tej vyššej triede!
Áno, populácia narástla dvadsaťkrát, ale ten fiktívny koláč oveľa-oveľa viac.
3. Ako to bude v budúcnosti?
Rozvojom technológií, globálnym prepojením sveta a zlacnením zdrojov sa chudoba na planéte Zem neustále znižuje už celé stáročia. Dokonalým príkladom je Čína, kde pred 60 rokmi ľudia umierali od hladu po miliónoch, no dnes je viac ako polovica populácie niekde na úrovni priemerného Slováka a vyššie (a teda hladom netrpí). India má ten istý progres, hoci oneskorenejší a pomalší. Európa sa chudoby de facto zbavila, dokonca aj Ukrajina ako vojnou, komunistami a neskôr oligarchami skúšaná krajina má silnú strednú a bohatú triedu (hoci tu je samozrejme čo doháňať, ale to sa pýtajte zajtra na Krasnej Ploščadi).
Automobily sa dostanú z USA a Európy, resp. neskôr z Ázie, aj do odľahlých častí Afriky. A zasa – ja niekde v džungli vyprodukujem niečo, čo niekde inde treba. Auto mi dovolí dodať môj produkt na trh, skasírovať Money, ktoré využijem na svoju kvalitu života. Trebárs na nákup potravín alebo liekov, prípadne stavebný materiál. Kto z toho stratil majetok? Nikto.
Zhruba v roku 2017 vyhlásila WHO, že viac ľudí na planéte má problémy s nadvýživou ako podvýživou. AKA viac ľudí sú americké prasce ako hladní Somálci. Ak by bolo bohatstvo obmedzeným koláčom, ako by to bolo možné? Nuž, nebolo, ale keďže uzavretý koláč je klasickým komunistickým pseudoargumentom, nad logikou sa zastavovať netreba.
A ešte zaujímavý príklad na koniec: socani často oplieskavajú na fórach fakt, že v USA ako najbohatšom štáte na svete klesá podiel strednej triedy.
Lenže to nie je otázkou schudobnenia Američanov, ale naopak presun z najchudobnejšej triedy smerom do strednej a zo strednej nahor, medzi bohatých. Pred sto rokmi značná časť Yankees orala na koňoch svoje políčko v Nebraske alebo muklovala niekde v Detroite za pásom. Bývali v malých rodinných domoch alebo na siedmom poschodí Bronxu. Dnes gigantická časť populácie prešla do luxusných domov na predmestiach a do práce dochádzajú na svojom Jeepe, druhý Ford je zaparkovaný v garáži. Toto pred sto rokmi dokázalo možno jedno percento populácie, dnes sú to desiatky percent. Socani nám percentuálny podiel strednej triedy predávajú ako schudobnenie USA. Čísla hovoria opak.
4. Prečo Trump je úplne mimo?
Donald Trump sa vo svojej nekonečnej tupote tradične mýli. Podľa neho je podiel USA neporovnateľne nižší ako v minulosti a on, spasiteľ, to prišiel zmeniť. Áno, pred povedzme 60 rokmi bol podiel USA na celkovej ekonomike brutálny. Slabnúce impérium Veľkej Británie, Francúzsko bez kolónií, Sovietsky zväz s jeho obrovskou populáciou ale zaostalou infraštruktúrou, Nemecko ešte naplno nevybudované po vojne a navyše oddelené od východnej štvrtiny, Japonsko na vzostupe, Južná Kórea ako neskutočne chudobná a vojnou zdevastovaná krajina, Čína s hladomorom, India detto...no rozhodne tam Štáty nemali konkurenciu. Automobilky, kozmický výskum, chemický a metalurgický priemysel, finančné služby, lodiarstvo, začínajúce IT, Hollywood...mohol by som pokračovať ďalej a všade USA viedli. Dvesto miliónov vtedajších Američanov proste držalo z pomyselného koláča značnú časť, neskutočne veľkú časť. Lenže koláč rastie viac, ako rastie americký podiel.
Pred 60 rokmi sme nepoznali juhokórejské a asi ani veľa japonských automobiliek nie, nehovoriac o rumunských a čínskych atď. Mikroprocesory z Tajvanu, elektronika z Číny a Vietnamu, americké a európske autá z Mexika, textil z Kambodže a Bangladéše, veľkokapacitné lietadlá z Francúzska, softvér z Číny, Nemecka a Pobaltia...
Proste americká populácia rastie pomaly (od 60. rokov zhruba o 75%) a ekonomika citeľne viac. Populácia zvyšku sveta narástla oveľa rýchlejšie a ekonomika detto.
Ak Trump si myslí, že potrebuje posilniť svoj podiel HDP na svetovom, tak je proste mimo (ako úplne vo všetkom okrem chytania za kundu). USA tvorili predtým necelých desať percent populácie, dnes je to polovica z toho čísla. Hoci globálny rast populácie sa spomaľuje, čínska a indická populácia, hoci asi tak skoro – ak vôbec – nedosiahne ekonomickú úroveň americkej, bude proste ekonomicky súhrnne narastať. Ak 1,4 miliardy Indov si zakúpi malé auto a trojizbák, tak ekonomicky to spraví ďaleko viac ako keď si kúpi 330 miliónov Američanov auto o trochu vyššej triedy alebo dom s jednou izbou navyše.
Ak by ale Donald naozaj chcel podiel koláča pre USA zvýšiť, musel by to spraviť buď tým, že zvyšok sveta uvrhne do biedy, alebo že do USA navezie povedzme 100.000.000 nových imigrantov a tých dodá možnosť rýchlo dosiahnuť stav strednej alebo bohatej triedy. Tá druhá možnosť je nereálna a na tej prvej intenzívne pracuje. Akurát si neuvedomuje, že akonáhle začne klesať globálny obchod kvôli jeho zásahom, začne sa americká vyššia stredná trieda vracať do strednej a tá do chudobnej triedy.
Ak si ale nejaký MAGA blbeček, ekvivalent nášho voliča Smeru a Republiky, domnieva, že americký podiel koláča sa zvýši tým, že v USA sa budú montovať autá alebo šiť montérky, tak je úplne mimo. Čo sa ale u týchto dvoch skupín ľudí nedá vylúčiť.
A ešte poznámka: také Slovensko má klesajúcu populáciu (začo Fico až tak nemôže) a stagnujúcu až klesajúcu ekonomiku (začo rozhodne môže najviac). Náš globálny podiel takisto klesá a klesať bude. Istou spásou bude prechod z montážnej dielne do trochu high-tech a ekonomiky služieb, k čomu som ale pri dnešnom vedení dosť skeptický. Inak si viem predstaviť Slovensko aj so šiestimi alebo siedmymi miliónmi obyvateľov, čo by nám takisto HDP prudko narástlo, ale to by sme museli prejsť závratnými reformami – no a samozrejme, svet medzitým narastie rýchlejšie a vo väčších dimenziách.
5. Trump ešte dvakrát
Trump chce dosiahnuť novú slávu amerického Hollywoodu. Podľa neho sa jeho sláva vyparila. Nuž, tradične sa mýli v úplne všetkom. Poprvé: najúspešnejšie filmy planéty sú takmer bez výnimky americké. Prachy prináša v tomto kvalita, nie kvantita. Videli ste v kine alebo TV nejaký film z Bollywoodu? Čína sa po vzore USA snaží preraziť svojou kinematografiou, no nedarí sa jej to, hoci platí miliónové honoráre známym americkým hercom (film Meg o obrom žralokovi bol trikovo preplácaný a scenár bol tak biedny, že aj americké béčka sú proti tomu Občan Cane). Bollywood nepripomínam ešte raz, načo. Európske filmy si akosi neviem príliš vybaviť, keď niečo vidíte a je to dobré a úspešné, skôr je to výnimka. A keď som už pri tejto téme, poznáte nejaký vážne dobrý a svetový film z našich štúdií? Najznámejší slovenský režisér, Juraj Jakubisko, mal podľa mňa takmer každý film nekukateľný... No a ruská kinematografia, za Putina na vzostupe, síce začala ako inak opičiť sa po amerických vojnových filmoch, ale reálne to boli gýčové trapasy bez pointy.
Áno, Hollywood začal strácať, no v prospech nezávislých štúdií. Dnes pri cene digitálnych kamier nepotrebujete objekty na kilometroch štvorcových ako kedysi. Ak máte dobrý scenár a nejedná sa o trikový blockbuster v štýle Hviezdnych vojen, dokážete to doslova natočiť niekde v garáži na predmestí New Orleans. Európa má tú istú možnosť, no skutek utek, blckbustery a zlomené rekordy sú bez výnimky z USA. Dnešné seriály Amazonu a Disney (vrátane môjho milovaného a extrémne Disneym sprznených Star Wars) sú americké. Ľudia zmenili svoje filmové návyky. Kedysi sme sa tešili do kina a bol to akýsi sviatok. Dnes sú ľudia darební a radšej si predplatia Netflix. Áno, americký.
Trumpo je úplne mimo a ja by som si želal, nech EÚ dá aj na americké filmy stopercentné clo. Niežeby som bol ich fanúšikom, no ak by po Tesle a Amazone prepadol vďaka oranžutanovi aj americký filmárenský priemysel, bolo by to memento jeho „kariéry.“
Ďalšia správa s dementom z Bieleho domu: USA definitívne vycúvali z Ukrajiny. Vcelku vtipné nato, že sa toto udialo týždeň po podpísaní dosť biednej zmluve o nerastných surovinách.
Ale o tejto téme niekedy inokedy.
Ak sa vám blog páčil, môžete ma podporiť a nafúknuť môj koláč.
https://buymeacoffee.com/johny1981aa
A ešte potrebnejšie je podporiť front na Ukrajine.
Za každý príspevok spoločne s partiou ďakujeme!
