1. Správy z frontu a prečo ofenzíva ide dobre
Ukrajina postupuje. Toto by stačilo na celý odstavec, ale skúsim to rozobrať hlbšie. Začul som zaujímavú myšlienku o tom, prečo ide ukrajinská ofenzíva lepšie ako sa zdá. Úprimne, nasledujúce riadky mi nenapadli, ale dávajú logiku.
Rusi mali dve posledné „normálne“ ofenzívy (teda zaútočili, niečo dobyli, držia to, je jedno, že im tam vykrvácala polovica Burjatov) na začiatku roka 2022 a na začiatku roka 2023, presnejšie dobýjanie Severodonecku/Lysyčansku a potom Soledaru/Bachmutu. Obe ofenzívy trvali mesiace, Moskva dobyla rádovo desiatky kilometrov štvorcových za cenu tisícok, pravdepodobne skôr desaťtisícok mŕtvych a zranených a dostala sa dobytím pozícií do stavu absolútneho vyčerpania svojej armády (čo následne využil Kyjev). Podstatné je, že postup v oboch oblastiach bol rádovo v nižších stovkách metrov (teda to, čo robí dnes v priemere Ukrajina napríklad pri Robotyne) ale pozor, jeden zásadný rozdiel: druhá najsilnejšia armáda sveta bola schopná v jednom momente prevádzať len jedinú ofenzívu (a z pohľadu strát totálne spackanú). Akonáhle dobyli trebárs Severodoneck a Lysyčansk, inde na fronte sa nepohol lístok a celé mesiace po „úspechu“ bola najväčším ruským pohybom prechádzka do skladu po vodku, alebo útek z Chersonu.
Dnes má Ukrajina naozaj priemerný postup v smere na Tokmak rádovo v stovkách metrov denne (na začiatku malý, dnes ale zrýchľujúci), lenže úspešne odrazila Zmrdov na severe okolo Kupjansku, predtým (už počas južnej ofenzívy) výpad na Lyman, útočí prekvapivo úspešne na Bachmut, v smere na Berdjansk a teraz aj na Doneck. Popri tom je hlavný vektor na Tokmak, kde už postúpili približne desať kilometrov a podľa nových správ zlikvidovali ruský protiútok, ktorý im hrozil z juhu. Navyše sa držia na ľavom brehu Dnepra, hoci veľký postup sa tam nehlási, a bola schopná prejsť do protiofenzívy v Čiernom mori (predtým Krym, teraz Bojkove veže, viď nižšie). Zrátané: Ukrajina v jednom okamihu vedie až osem ofenzív a absolútne v každej má isté úspechy, od skromného udržania sa na ľavom brehu, kde ich Rusi nie sú celé prázdniny schopní vytlačiť naspäť, až po vyčistenia radarových pozícií v mori a postup pri Tokmaku. Porovnajte si to so schopnosťou armády Latrinistanu, ktorá mala možnosť urobiť jednu jedinú trápnu ofenzívu naraz a potom sa odmlčať na štvrť roka, pričom v krajine prebiehala neprestajná mobilizácia.
Ešte postreh zo včerajška, hoci toto som už v niektorom blogu tvrdil: americký generál Milley prehlásil, že Ukrajina má na ofenzívu na juhu už len zhruba mesiac a pol a potom októbrové dažde zalejú zem a vytvoria rasputicu. Pred zhruba mesiacom som naopak tvrdil, že južný smer nie je až taký náchylný na rasputicu, pretože približne na línii Dnipro – Kursk vedie severný okraj Pontsko-kaspickej stepi, a čím južnejšie idete, tým menšie zrážky tam máte. Naviac je v tomto úseku popri Čiernom mori iné zloženie pôd, nejedná sa o hrubé sprašové vrstvy černozeme ale skôr piesčité pôdy, ktoré rýchlejšie presychajú. Tieto pôdy majú teda väčšiu šancu udržať tanky ako černozem niekde okolo Kyjeva alebo Charkova. A ako včera potvrdil niektorý z analytikov (Duleba? Visingr?), dnes aj tak vidíme prevažne menšie strety s menším počtom techniky a väčším nasadením ľahších vozidiel, nie tankové ofenzívy na štýl nemeckých Panterov pri Kursku. Je možné, že dnešná rýchlosť postupu umožní ZSU obsadiť posledné línie pred Tokmakom už povedzme do týždňa či dvoch a potom už nastupuje step, resp. mozaika polí, drobných lesíkov a vetrolamov, kde tankové zväzky predsa len nastúpia a denný postup bude rádovo v kilometroch. Pri aktuálnej vzdialenosti frontu od mora (84 km) bude značiť napríklad štvorkilometrový denný progres tri týždne do doby, kedy si ukrajinský vojak naberie do fľaše vodu z mora a pošle ju Zelenskému. A budem sa opakovať, Ukrajincov nebude až tak tankovať dobyť celú líniu po pláže Prymorsku, pretože v tejto oblasti Rusáci nemajú cestné ani železničné spojenie schopné zásobovať ľavobrežný Dneper ani Krym. Biedne cesty druhej triedy skrátka budú lovišťom ukrajinských dronov, delostrelectva a partizánov.
2. Smutná správa z frontu
Ruská fabrika v Nižnom Tagile končí s výrobou tankov T-14 Armata. (Čože? Ona vlastne vôbec začala?). Nuž, teraz vážne: Armaty sa stali rovnakým fiaskom ako stíhačky PAK FA, bojové vozidla pechoty Kurganec, rakety Kindžal, ruský odpor sankciám, ruská ofenzíva proti Ukrajine a vlastne celé Rusko.
Závod Uralvagonzavod oznámil, že oddnes vyrába len tanky T-80, teda stroje, ktoré čoskoro budú sláviť 50 výročie zavedenia do služby. Ruku na srdce, toto nie je v moderných vojenských dejinách ničím šokujúcim. Kým stíhačka z prvej svetovej vojny by sa o dvadsať rokov neskôr nad Britániou neuživila rovnako ako Spitfire by si ani nevrzol o dvadsať rokov neskôr nad Vietnamom, 50-ročné stroje z dekád pred rozpadom železnej opony sú v službe dodnes hocikde po svete (samozrejme, zväčša modernizované a asi nie pôvodné verzie). F-15, F-16, F-18 alebo A-10 sú stále pôsobivé a smrteľné stroje. Lenže čo je podstatné, sú neustále modernizované a nikomu na Západe ani nenapadne ich vyraďovať a chvastať sa, že ich už nepotrebujeme, lebo máme stíhačky milióntej generácie schopné šplhať po stromoch. V USA prešla výroba stíhačiek plynulo do piatej generácie (Raptor a Lightning II.) a americké letectvo nepotrebuje naraz zošrotovať letky ostatných strojov a ešte o tom kričať do celého sveta. Proste sa navzájom doplnia a koniec rečí. V Rusku toto neplatilo, aha, máme Armatu, poserte sa, je to supertank a Západ na nás nemá. Chorošó, len ich prosím nenasadzujte na fronte, ideálne, keď ich ani nebudete vyrábať, požálsta. Fraška na ruský spôsob.
3. Vrana k vrane sadá
Vladimír Putin, o ktorom slovenské dezolé radi tvrdia, že za ním stojí ¾ planéty, sa ide stretnúť s druhým z dvoch spojencov svojej banánovej republiky, konkrétne so severokórejským diktátorom Kim Čong-Bravom. Ak by ste mi pred dvomi rokmi povedali, že niekedy niekto bude severokórejských komoušov žobrať o pomoc, vysmial by som vás a odporučil by som vám zmeniť dílera hašišu. Ak by ste mi ale tvrdili, že ho o pomoc bude na kolenách prosiť samotný geniálny stratég Putin, asi by som si na dílera číslo vypýtal aj sám. Nuž, stalo sa realitou a ako čokoľvek v tejto vojne, nikdy nič nedokázalo byť natoľko prízemné, aby sa to nestalo realitou a štandardom.
OK Johny, koniec škodoradostného smiechu. Kim a Putin sa stretávajú kdesi na Sibíri, kde sa idú potľapkávať po pleciach, ako sú obaja dobrí a ako treba tým zasraným Američanom, ktorí dokážu Ukrajinu udržať pri živote vďaka 1% vojenského rozpočtu, kým títo dvaja planetárni vyvrheli nedokážu za 100% rozpočtu ani zabrániť, aby im polovica populácie nepokapala od hladu, resp. nezamrzla v zákopoch. Severná Kórea má obrovské zásoby delostreleckých nábojov otáznej kvality. Ráž (nie ten s mozgom na obrubníku) dela je v Moskve aj Pchongjangu rovnaká, takže netreba sa báť, že či obchod bude mať logiku. Asi aj Kim pochopil, že milióny nábojov s kalibrom 152 mm mu v prípade americkej a juhokórejskej invázie nepomôžu, keď obaja arcinepriatelia majú stealth lietadlá a rakety s plochou dráhou letu. Biznis je biznis, takže prasa z Pchjongjangu dodá svoje staré zásoby potkanovi z Kremľa, dostane žrádlo a snáď nový Mercedes a všetko bude OK.
Iba žeby nebolo. Ukrajina podľa všetkého používa takisto muníciu severekórejskej proveniencie, čo je vcelku vtipné. Predpokladám, že pre svoje zbrane sovietskeho pôvodu nakúpili granáty priamo u Kima a ten sa teraz tradične smeje Putinovi do ksichtu. Čokoľvek mu Putin ponúkne za granáty, Západ prostredníctvom Zelenského mu dá viac. Rusko nemá devízové rezervy a bezcenné ruble s trajektóriou Štefánikovho Caproni mu nevezme; Západ má dolárov dosť, žrádlo, pohonné hmoty, všetko. Možno niečo Puťkovi dá, ale bude to len náplasť, aby ruská masa oviec dostala správne zostrihané video.
Čo diskutujúcich na iDnes zaujalo: fórum vo Vladivostoku sa nesie v znamení veľkých nápisov v latinke. Azbuka a kórejské hieroglyfy sú tam druhoradé. Celé to je show pre Západ, aby zúfalec v Kremli ukázal svetu, ako na tom dobre so spojencami je. Kórea nepotrebuje expandovať, Kim sa len chce udržať vo večnom tróne. Putin potrebuje expandovať, ale nevychádza mu to. Obaja majú vlastné záujmy, ale ten druhý mu je u prdele a celé to je len o momentálnej potrebe, asi ako keď si puberťák opije na diske najškaredšie, no povoľné dievča, aby sa na druhý deň šplhol, ako si dobre zašukal.
Zašukajte si dobre, vy dvaja hlodavci. Svet s vami vyjebe dosť.
4. Bojkove veže
Ako som písal v inom blogu, Ukrajina má dar obrovských zásob zemného plynu a ropy. Veľká časť z toho sa nachádza v Čiernom mori. Za Janukovyča sa začali inštalovať ťažobné plošiny, ktoré ale Janukovyč proruský režim samozrejme predražil na kašu. Veže dostali meno podľa ministra Bojka, ktorý vraj so škandálom nemal spoločné nič. Rusi ich hneď na začiatku prvej vojny zhabali a dodnes ukrajinský plyn a ropu kradli (veď Rusi, nie?). na veže nainštalovali radary a nimi monitorovali ukrajinské lietadlá a lode.
Ukrajinci ale spravili ďalší zo svojich daredevil-rajdov a veže dobyli. Rusi v tomto sektore stratili oči a uši, ale hlavne o čo prišli, je pýcha. Je to malý kus pevniny, ak sa to dokáže označiť ako pevnina, ale úder je o to horší.
Rusáci stratili stíhačku a vrtuľník, o stratách ľudí na jednej alebo druhej strane sa nehovorí. Je to úspech, radary teraz budú na ukrajinskej plošine a Rusi majú po Haďom ostrove ďalšiu stratenú pozíciu, na ktorej si zakladali.
5. Cenu dezolát mesiaca dostáva...
Jaroslav Daniška je človek, o ktorom so doteraz nepočul. Dúfam, že už ani nebudem. Éterom prebehla správa o jeho diskusii, kde sa Daniška tvári ako filozof a človek s logickým myslením. Nejde mu ani jedno ani druhé, ale nevadí, aspoň odkryl svoje karty. Niečo som si o ňom googlil, pripadá mi ako kombinácia proruského dezoláta, klérofašistu, plateného trolla a človeka, ktorý sa vezie na problémoch (škandál s mediálnym plátkom). Ale OK, nechajme jeho biznis jeho biznisom a pozrime si jeho príhovor.
Ty vole, zapotil som sa. Ukrajina mala 50.000.000 a dnes má len 25.000.000 ľudí. Inteligentovi Daniškovho rangu asi nedopaľuje to, že je tam vojna, veľká časť Ukrajiny je po formálnej stránke súčasťou Ruska a že kvantá žien a detí sú v zahraničí. Neviem, podľa mňa musí mať človek štyri doktoráty z Harvardu nato, aby si takýto fakt domyslel za dve sekundy, ale zdá sa, že Daniška nemá ani jeden. On ale pokračuje: na Ukrajine to ide nonstop horšie a horšie. Fajn, na Ukrajine pred 90 rokmi zomrelo 6.000.000 ľudí od hladu, takže asi dnes zomiera 7.000.000 ľudí od hladu – alebo niečo také. Keď si zoberieme iba postsovietsku dobu, tak Ukrajina sa potácala na pokraji hladomoru (Kučmove obdobie), katastrofálnej životnej situácie do čias Janukovyča, vojny po Janukovyčovi a relatívne stabilnejšieho Zelenského a možno Porošenkovho obdobia. Nebolo tam vyslovene dobre, ale nakresliť padajúcu krivku ako pri preferenciách OĽANO nie je dobrým znázornením situácie na Ukrajine. od minulého roku tam máme stav, kedy najprv milióny ľudí utiekli pre agresorom a okupanti stále na predmestiach hlavného mesta. Dnes Ukrajinci oslobodili polovicu území po februári 2022 (polovicu, ty tupelo!) a je zrejmé aj slepému, pokiaľ nie je tupý, zbavený svojprávnosti alebo voličom ĽSNS, Republiky či Smeru, že Rusi sú na pokraji, nie Ukrajinci. AK by to na Ukrajine išlo len dolu vodou, Kyjev by bol ruský, Cherson tiež, Charkov, ktorý spomína, takisto. Ale nie a front sa hýbe na juhu na juh a na východe na východ. Ako nasprostastý musí byť človek, aby tvrdil to, čo tvrdí Daniška? Ako Daniška?
Na Ukrajine padlo vo vojne 300.000 ľudí, hovorí tento tvor. To podľa neho značí, že ak z miliónovej ukrajinskej armády padlo 300.000 ľudí a 500.000 vojakov bolo ranených, tak Ukrajina už prakticky nemá kým bojovať.
Ježišikriste, pošli prosím amputovaným nové nohy a Daniškovi novú hlavu. Daniška nám asi nepochopil, že vo vojne bojuje jedna strana s druhou a nikdy nie sama strana osebe. Ak máte vo vojne 300.000 mŕtvych, tak sa jedná o súhrnné číslo dvoch alebo viacerých strán. V druhej svetovej vojne padlo 60.000.000 ľudí, tak vojakov ako aj civilistov, ale to neznačí, že ZSSR, Nemecko alebo trebárs Čína stratili šesťdesiat mega obyvateľov, to značí, že v WWII padlo 60 mega ľudí DOKOPY u všetkých zúčastnených strán. A keby niekde v Bhutáne zahynul pastier kôz, ktorému padla na hlavu vrtuľa zostreleného lietadla, bol by zarátaný v tej štatistike, hoci Bhután nebojoval ako entita niekde pri El Alameine alebo Imphále. Daniška má medzery väčšie ako podpriemerný žiak piateho ročníka ZŠ – problémom je, keď sa niekto pasuje do vydavateľa a redaktora. Ak sú všetky jeho články takéto, tak panebože pomáhaj. Snáď nevydá kuchársku knihu, nechcel by som tam nájsť ako ingredienciu otravy na potkany a fosfátové hnojivá...
Samozrejme sa dezolát tohto rangu musí odvolávať na pápeža (to už je akási tradícia). Pápež navrhuje ponechať si Rusku to čo dobylo a Ukrajine to akceptovať.
Lenže pápež je ľavicový niemand, ktorý nemá čo pchať svoje senilné paprče do zahraničnej politiky. Ako politik je to nula, niekto na úrovni Andreja Danka, Romany Tabak alebo Rada Procházku (ozaj, žije ešte ten človek?). Ak chcem dobré zuby, idem za dentistom, ak chcem dobré omietky, idem za kamarátom murárom. Ak by som chcel opraviť auto, viem koho hľadať. Ak by som chcel dobrú zahraničnopolitickú radu... argentínskemu socanskému čiernoprdelníkovi sa zďaleka vyhnem. Ak by som chcel akúkoľvek logicky vyskladanú radu, tak sa rozhodne vyhnem Jaroslavovi Daniškovi.
6. Ale má konkurenciu!
Pri dezolátoch ešte chvíľku zotrváme. Cez víkend som mal malú rodinnú brigádu, na ktorej sa zúčastnil jeden cca 60-ročný chlapík od nás z mesta. Dá a povedať, že nikdy predtým som ho nevídaval, pretože nejaký čas žil v Británii, a nepoznám jeho minulosť. Asi nebola bohviečo, pretože hoci ja s láskou používam vulgarizmy a pikantné slová, snažím sa ich dať do kontextu, takže napríklad žena, deti alebo cudzí ľudia ich z mojich úst nepočujú a nepreháňam to s nimi, kurva. Tento bol dokonalý opak, taký ten typ, ktorý mentálne zmrzol niekde v pätnástich rokoch, keď človek od puberty nevie, čo má robiť a aký slovník zvoliť.
Skrátim to dvojhodinové martýrium: bolo to hrozné. Dozvedel som sa, aký bol v Británii frajer a ako ho všetci uznávali. Povedal nám svätú pravdu, že Angličania sú strašne agresívni a ako sa stále len bijú. Lotyši sú šmejdi, s ktorými sa Litovci a Estónci neznášajú, lebo Lotyši šikanujú Rusov a Rusi sa tam nemôžu rozprávať po rusky a majú zakázané počúvať ruskojazyčné médiá. Litovci a Estónci ich naopak môžu. K tej anglickej agresivite sa vlastne dostal tak, že mal priateľku Angličanku (takú babu ste nevideli! Mňam!), ktorá sedela za ublíženie na zdraví. Keď niekto chcel niečo vedieť, prišiel za ním sa ho spýtať. Ono to je totiž dnes tak, že vysokoškolák je určite sprostejší ako on, človek so sedliackym rozumom.
Potom došla reč na Rusko, pretože on má kamaráta, ktorého kamarát tam robí a ž strašne tam zarábajú. To už som nevydržal a začal som sa hlasne smiať. Konfrontoval som ho s cenou rubľa a priemerným ruským platom, načo mi on typicky dezolátsky (ja neviem, majú oni nato školenia?) odpovedal, že nie je podstatné koľko zarábaš, ale čo si zato kúpiš.
Jasné, odvetil som. Rusko je známe tým, že všetko v obchodoch je ruskej výroby a teda kurz rubľa sa na tom neprejavuje, však? Topánky za dvojnásobok za rok, televízor, nábytok, handry, dovozové jedlo, napríklad ovocie alebo káva, to je lacné, však, keď to dovážam s dvojnásobnými nákladmi. Samozrejme, nad tým nerozmýšľal, nemal čím.
Potom prešiel do Ukrajincov. Ukrajinci pracovať nebudú, to je jasné, to je darebný národ. Pýtam sa ho, prečo z tých 85 dospelých Ukrajincov u nás na Brezovej (koncoaugustové čísla) pracujú úplne všetci? Nevedel odpovedať, ale zato povedal, že ono to aj tak nebude dlho trvať a Rusi to tam dajú do laty.
To už sa celé údolie triaslo od môjho smiechu; asi sa ho to aj trochu dotklo, že ho niekto má slušne povedané za kokota na kvadrát. Rusi to predsa vyhrávajú. Pýtam sa, že prečo keď to vyhrávajú, zmizli ako dym od Kyjeva, Súm, Chersonu, Charkova a Ukrajinci im riadia na Kryme? Odpoveď bola aká? Kto si tipne?
Moc kukáš Markízu! A nebavme sa o tom, máme iný názor. Koniec diskusie. Dokonalý prejav zdravého sedliackeho rozumu.
Vždy, keď sa stretnem s takýmito nižšími živočíchmi, napadne mi jedna jediná vec: na právo voliť by mal byť nejaký test. Proste máš tridsať otázok v čase 18. narodenín a k ďalším voľbám ideš iba za podmienky, že splníš testy. Ako na vodičáku. Preboha, ako môže lemur tejto triedy rozhodovať o fungovaní Slovenska? Prečo má trebárs súdne trestaný človek, človek dlhodobo nezamestnaný alebo človek s podpivničenou inteligenciou mať rovnaké právo voliť, ako má príčetná časť populácie?
Na toto môj vysokoškolský rozum nestíha...
7. Drobnosti zo sveta
Pomer ruských vojakov a nebojových pozícií okolo frontu dosiahol približne 3:1. Presnejšie, traja ľudia v zákope a jeden niekde v skladoch alebo špitáloch. Na Západe je to zhruba 5:1 (opačný pomer, na jedného v zákope 5 ďalej), za druhej svetovej to bolo 12:1. Značí to opakovanú mantru, že Moskve dochádzajú vojaci.
S tým súvisí aj ďalšia správa: Rusi tápajú v evakuácii ranených a sťahovaných unavených vojakov. To má zlý vplyv na morálku vojakov.
Ruské letectvo sa dostalo do stavu, že viac lietadiel je bez schopnosti vzlietnuť. Toto sme tvrdili už dávno, že nedostatok náhradných dielov sa prejaví na kvalite strojov. Prejavilo sa to už niekoľkokrát, Rusi strácajú počas nehôd ďaleko viac lietadiel a vrtuľníkov ako kedykoľvek predtým. Čo dokážu vlastne vyrobiť sami?
Ešte k letectvu: „ruské“ lietadlo Airbus pristálo počas letu v poli na Sibíri. Vďaka pohotovosti pilotov sa nikomu nič nestalo. Zlyhala hydraulika. Netipujem, že lietadlo z poľa vzlietne, hoci je de facto nepoškodené. Skôr ho skanibalizujú a ruská flotila zhabaných západných lietadiel bude lietať o mesiac dlhšie vďaka náhradným dielom.
Pasažieri dostali odškodné asi 700 Eur. Snáď si zato aspoň kúpia nové topánky, keď budú šľapať domov.
Ramzan Kadyrov údajne pochoval zaživa svojho lekára. Azerbajdžanský rodák Elchan Sulejmanov liečil Kozomrda na problémy s obličkami, ale Ramzan opuchol, jeho stav sa zhoršoval a ani krásne zostrihané videá mu nepomohli. Ramzan ale obvinil Elchana z jeho problémov a podľa špekulácií je Azer niekde zasypaný zaživa.
Inak sa znova vyplavili správy, že Čečenec je na tom čoraz horšie. Keďže Elchan bol údajne popravený pred pol rokom, tak asi bol nevinný.
Rusi začali budovať nové línie obrany. Takže ukrajinská ofenzíva nefunguje, čo?
Podľa analytika Visingra prebieha teraz istý obchodný súboj medzi Billom Gatesom a Elonom Muskom. Kým jeden vybudoval firmu na novom prístupe k počítačom a stále za rozvojom osobných počítačov, druhý si založil živnosť na oblbovaní naivných.
Ale jeden aj druhý zásobujú ZSU svojimi „Starlinkami.“ Bill Gates na rozdiel od mediálne preafektovaného a príliš sebavedomého Muska ale nerobí problémy.
Som zvedavý, ako sa to prejaví po vojne na akciách spoločností.
Arménsko nechce ruských mierotvorcov, pretože sú im pod hrozbou azerskej ofenzívy naprd. Naopak chcú cvičenie s USA.
Lenže Rusko ako vždy je doma tam, kde chce ono, nie tam, kde ho chcú iní. Takže ruská strana narovinu povedala, že žiadne stiahnutie sa z Arménska sa nedeje a že si prípadné ďalšie skákanie nenechá páčiť a že prípadne zasiahne vojensky (!). K tomu sa chce pridať aj Irán, ktorý má s Arménskom len krátku hranicu. To je zaujímavé, Iránci chcú zasiahnuť do konfliktu Azerov, teda v podstate svojich Peržanov, voči kresťanom, ktorých by mali podporovať Rusi, ktorí ich ale chcú napadnúť. Trochu sa mi krúti hlava.
Na druhej strane možno by to bolo dobre. Ak máte nekonečnú neistotu ako v prípade Ukrajiny do 2022, tak sa nepohnete nikam. Azeri sú spojenci Turkov ako silnej armády NATO, rád by som videl konflikt, kde sa Turci s Peržanmi pobijú. Zastaraná, tragédska iránska armáda by asi veľmi rýchlo dostala po čuni.
Felix Dzeržinskij, zakladateľ ČEKA, teda predchodcu KGB, dostal svoju sochu. Človek, ktorý po sebe nechal milióny mŕtvych, je v Rusku proste hero.
Moldavsko prekonalo Rusko v priemernej mzde. Všetko podľa plánu. Vysvetlím to tomu Rasťovi so sedliackym rozumom. No, vysvetlím... to je nemožné.
Poľsko ide objednať takmer 500 kusov HIMARSov. S týmto sa prebijú až na Kamčatku. Asi by sa aj mali.
Dnes bude 270.000 zlatých slnečníc.
A posledná správa: ďakujem za recenzie Štvrtého Aljošu.
