1. Situácia na fronte
Ukrajina spravila takmer nemožné a spravila všefrontovú ofenzívu. Niečo, čomu by som pár dní nazad neveril ani ja, že je to možné. Presné podrobnosti nemáme, ale vyzerá to na tak geniálny ťah, že pri čítaní tohto postupu niekde v knihe by som to považoval za lacný hollywoodsky scenár na štýl Jamesa Bonda. V každom prípade, je to realita.
Dlho ohlasovaná ofenzíva pri Chersone je tu a ako som písal v poslednom blogu, proletári dezoláti všetkých krajín, ktorí celé prázdniny písali yntelygentné prýspevki v štýle „No kde je tá vaša sľubovaná ofenzíva, ha?“ sa dočkali. Ukrajina rozbehla Chersonský protiútok tuším posledného augusta a za týždeň získala nazad niekoľko dedín a mestečiek, ktoré Rusi dobyli de facto zradou ukrajinských veliteľov v prvý týždeň vojny. Ruský útok na pravobrežnej Ukrajine sa zastavil rovnako rýchlo ako pri Kyjeve, Sumách a Černihive, čo znamená, že za pol roka si tam ani len práčku neukradli, nieto žeby Ukrajincov nabili. A ako som písal posledné týždne, za celé prázdniny, teda dva mesiace, najlepšia armáda medzi Moskvou a Petrohradom dokázala postupovať tak závratne pomalým tempom, že sa to ani len nedá pomenovať vojenský postup ale radšej prostý tektonický pohyb. Ktosi na nete to zrátal, že v priemere postupovali 1 km za týždeň – 8 km za prázdninové mesiace! Len pre pobavenie: slimák záhradný podľa googlu lezie rýchlosťou 0,048 km/hod. (1,1 km za deň), teda zhruba 7x rýchlejšie ako ruské tankové oddiely! (Pani Korytnačka, popíšte nám prosím, ako vás znásilnili tí dvaja slimáci! Ja neviem, zomlelo sa to tak strašne rýchlo!).
Pri Chersone Ukrajinci prebili cca za 24 hodín 5 km úsek ruskej fronty, pričom čelné výsadkové oddiely aj donecko-luhanskí traktoristi sa rozutekali ako zajace. Dodnes Ukrajina oslobodila desiatky km2 územia na centrálnej osi postupu (pri Chersone sú podľa zdrojov tri, južný, severný a centrálny, pričom najviac postúpil centrálny. Konkrétne vzdialenosti jednotlivých frontov k dnešnému dňu zatiaľ neviem dopátrať). Kyjev tam podľa všetkého chce ruské sily rozdeliť na tri časti, pričom ten severný bude tým pádom úplne izolovaný Kachovskou nádržou nielen od zvyšku síl, ale aj od potenciálnych posíl z ľavobrežnej Ukrajiny alebo akéhokoľvek zásobovania z Krymu.
Lenže Ukrajina neútočí len tu. Majsterštyk Kyjeva, keď vyhlásili embargo na informácie, ale podstrčili zároveň klamnú informáciu, že im USA odporúčalo (alebo zakázalo) viesť väčší útok na širšom fronte (čo Zelenskij údajne chcel) bol spečatený prekvapivým útokom v Charkovskej oblasti, kde sa podarilo niečo, o čom asi čoskoro budú točiť filmy a ja si budem na National Geographic obhrýzať nechty. Ukrajina sa bez odporu preplavila cez Siverskij Donec, rieku, ktorej dno vydláždili ruskí ženisti neskoro na jar. Následne podnikla protiútok a za jediný deň dobyla 20 km územia! Opakujem, za 24 hodín 20 km územia. Ako som písal vyššie, Zmrdi boli schopní dobyť cca 8 km územia za približne 60 dní! Vie ten rozdiel niekto v diskusiách prerátať trojčlenkou? Nepil som ešte kafé...
Edit 10.30: zdroje uvádzajú už 30 km postup Ukrajiny.
Čo je ešte zaujímavejšie: Ukrajinci dobyli (presnejšie povedané odrezali, mesto ešte ako také nepadlo) Balaklija, ktoré stratili ešte začiatkom marca. Balaklija je také srandovné mesto s cca 26.000 obyvateľmi – zo severu pritekajú dve riečky (obe sa volajú Balaklijka), zo severozápadu na juhovýchod tečie samotný Siverskij Donec s množstvom slepých ramien a meandrov. Geograficky mi to pripomína Komárno – lužné lesy, močiare a sútok riek. Cez mesto vedie železničná trasa z Charkova dole na Izjum a Slovjansk; nepredpokladám, že práve táto tepna, na pohodlný dostrel od ukrajinskej strany frontu, bola nejako extra kľúčová pre zásobovanie (statického) frontu v tejto oblasti.
Čo naopak kľúčovým je, že Ukrajinci sa dostali až relatívne ďaleko za samotnú Balakliju (k včerajšiemu dňu, dnes ešte nevieme) a blíži sa k mestu Kupjansk. Tak ako Balaklija leží na sútoku viacerých riek, do Kupjansku naopak vedú životne dôležité cesty a železnice. Mesto je cca 25 – 30 km od samotných ruských hraníc a je jedným z najpodstatnejších dopravných uzlov v oblasti. Severná vetva železnice vedie do Belhorodu, transportného uzla číslo 1 pre celú okupačnú armádu a o belhorodských muničných skladoch, ktoré miestni používajú namiesto žiaroviek, som už písal asi dvakrát. Severovýchodná vetva vedie do Voroneže, takisto podstatného uzla a miesta viacerých vojenských báz okupantov. Juhovýchodná vetva vedie do čerstvo okupovaného, no na padrť rozbitého Lysyčansku, južná na Lymaň a Slovjansk, no a posledná vetva na západ do Charkova. Zhruba takto cez mesto vedú aj cestné tepny (obyvatelia musia mať z toľkého dopravného ruchu radosť aj v mierových časoch). Podstatné je, že cez toto mesto vozia Rusi gross svojej techniky, zásob, munície a podobne, rovnako asi aj podstatné množstvo vojsk na front – je to blízko do Charkova, k Izjumu, na front do blízkosti ešte nedobytého Slovjanska aj do separatistických republík. Rusko nielenže nemá ďalší materiál a personál pre ofenzívu, ktorá mala dobyť zvyšok Donbasu do budúceho týždňa, ono ho de facto už nemá takmer ani ako dopraviť na miesto určenia. A Ukrajinci dokonca zaútočili na Izjum aj z juhu, kde majú malý postup v dedine Bražkivka, cca 10 km na juh od mesta samotného.
A teraz si to zhrňme. Rusi musia látať diery po svojich padlých kriminálnikmi, dôchodcami, bezdomovcami a násilne odvedenými oteckami z Luhanska a Donecka. Nemajú muníciu, nemajú náhradné tanky a inú techniku, strácajú leteckú prevahu (ak ju vôbec mali inde ako mimo Koňašenkove prezentácie) a katastrofálne im zlyháva logistika. Čokoľvek dostanú k frontu im ničia partizáni, ukrajinské špeciálne sily a HIMARSy; diaľkovo riadené drony im začínajú nad hlavami lietať beztrestne. A teraz ešte Ukropi rozbehli jednodennú (!) operáciu, kde anihilovali vaše úspechy za polovicu obdobia vojny. Aký to preboha môže mať dopad na vašu morálku? Keď Sovieti dobyli v 45 nejaké veliteľské stanovisko vo východnom Prusku (miesto teraz nebudem pátrať, nepamätám), vojaci a dôstojníci boli tak demoralizovaní, že ich Krasnoarmejci zajali nielenže opitých, oni mnohí ani nevedeli chodiť po vlastných! Je síce otázne, či priemerný ruský vojak z čerstvo zbúchanej tretej armády vie chodiť po vlastných hocikedy medzi šiestou hodinou rannou a polnocou, ale i tak takýto úder musí byť pre ten ľudský odpad v ruských uniformách príšernejšou správou ako stopercentné zdraženie vodky. Ešte aj tí bezdomovci utečú rýchlo domov.
A aby čiernych správ nebolo málo, Ukrajincom sa podarilo vytlačiť okupantov aj na Donbase. Síce novodobyté územie je len veľmi malá dedinka Majorsk, teda žiadne veľké mesto, ale správa je o to lepšia, že Majorsk Zmrdi dobyli s veľkou slávou tuším týždeň nazad po niekoľkodennom boji. A čo dobyli tak krvavo, teraz okamžite stratili.
Inak Majorsk je tesne pri meste Horlivka, takom ukrajinskom ekvivalente Ostravy. Donbasský región je známy rozsiahlymi ložiskami čierneho uhlia a práve pri Majorsku je veľké zoradisko vlakov a železničný uzol. Na západ od Majorsku je aglomerácia miest a mestečiek Pivnične, Pivdenne, Toreck, Zalizne a New York (!), vzájomne poprepájaná mozaika zastavanej oblasti, polí a banskej infraštruktúry, ktorú by Rusáci nedobyli ani náhodou ani po roku pouličných, stalingradských bojov.
A ešte vás poteším: ešte južnejšie, neďaleko Donecku, sa už celý mesiac bojuje o dedinku Pisky. Nepodstatná dedinka, v podstate len také predmestia samotného Donecku, je zaujímavá len tým, že cez ňu vedie rýchlostná komunikácia z východu na západ. Rusi tu údajne počas leta stratili stovky až tisíce mŕtvych (podľa všetkého väčší počet vojakov, ako mala dedinka obyvateľov pred vojnou) a dve či tri línie ukrajinskej armády napokon prebili. Ale... za ten mesiac či tak nejako Ukrajinci proste vybudovali ďalšie línie obrany... (zvučka Bachovho tadadadá). Za piskami dlho nič nie je, takže ak Zmrdi iba plánovali vyhnojiť ukrajinské polia telami svojich vojakov, podarilo sa a patrí im zato vďaka.
2. Bod rozpadu armády
Čerstvé videá z frontu ukazujú opakované a opakované zábery ruských vojakov, ako sa vzdávajú či neúspešne sa snažia v civilných šatách utiecť z kontaktnej zóny. Druhá najsilnejšia armáda dokázala napríklad pri Charkove (východný smer, teda spomínaný Kupjansk) dobyť za pol roka cca 50 km ukrajinského územia. Dnes stratila tretinu z toho za jediný deň. Ako dokážete zareagovať? Nemáte spojenie, nemáte náhradné vozidlá, chýba vám munícia. Čo dokážete spraviť? Zdrhnúť, čo iné. A je pravdou, že môžete mať nervy z ocele a modliť sa denne nad Leninovými spismi alebo sa každý večer ukájať nad fotkou Putina, ale akonáhle vám Ukrajinci tretinu pluku zabijú, tretinu zrania a zmrzačia, pričom tretia tretina má zajačie úmysly, tak nevravte mi, že sa opášete výbušninami ako Talibanec a pôjdete sa odpáliť niekam k Ukropom. Proste zdrhnete aj vy.
Americký generál Hodges sa vyjadril, že Rusko práve týmito ukrajinskými ziskami dosiahlo bod zlomu, teda bod, kedy už sa prestáva hovoriť o účinnom a efektívnom vedení vojny a armáda sa dostáva do štádia paniky. Každý ďalší neúspech generuje ďalšiu a ďalšiu paniku, ďalšie zlomené ohnivko v reťazi. V istom okamihu už armáda prestane existovať a nepriateľ má cestu voľnú. História pozná veľa takých momentov – v podstate aj druhá svetová vojna bola plná podobných udalostí, kedy druhá strana prebrala iniciatívu po nejakej bitke alebo udalosti a z obávaného protivníka sa stala korisť. Mojim obľúbeným príkladom je bitka z čias hlbokého stredoveku, keď križiaci v dnešnej Litve bojovali s pohanskými Litovcami. Litovci sa držali pomerne dobre, ale v istom okamihu jeden z pohanov zodvihol prilbu padlého križiaka a keďže nemal svoju, nasadil si ju na hlavu.
Do litovského vojska ako keby udrel blesk. Mysliac si, že križiaci prenikli do ich stredu, celé vojsko skolabovalo zo sekundy na sekundu. Križiaci, dovtedy bojujúci o samotné prežitie, sa zrazu stali pánmi bojiska a nebyť jedinej prilby narazenej na nesprávnu hlavu, možno do posledného vykrvácajú na bojisku.
Myslím si, že presne takáto litovská prilba bola teraz zodvihnutá pri Balakliji. A som skutočne zvedavý, ako bude pokračovať ofenzíva najbližšie dni. Ráno vstávam s prstom na telefóne, aby som zistil nové informácie.
Mimochodom, ktosi (ukrajinské velenie?) sa nechalo počuť, že Chersonský front na kompletku oslobodia do konca kalendárneho roka, teda do necelých štyroch mesiacov. Naopak, ja si myslím, že pravobrežná Ukrajina bude slobodná z väčšej časti do konca budúceho týždňa, teda do osemnásteho septembra. Môj odhad je, že o samotný Cherson sa ešte môže bojovať nejaký týždeň či dva neskôr, ale hlavné boje skončia do spomínaného dátumu. Aký je názor čitateľov?
3. Sankcie nás posilnia, len ich prosím konečne zrušte!
Táto téma už je taká oplieskaná, že som sa pri nej vôbec nechcel ani zastavovať. Ale nová správa zo sveta posilňovača ruskej ekonomiky ( copyright politológ BlaBlaha) bola pre mňa taká absurdná, že som sa nezdržal a vrátil som sa k nej.
Ruské železnice nemajú dostatok náhradných dielov. Hlavne ložísk. Podľa zdroja bolo odstavených až okolo 10.000 vagónov – ale ďalších neuveriteľných 20.000 má byť podľa očakávania odstavených do konca októbra! Neviem si predstaviť, koľko majú Zmrdi vagónov celkovo, predpokladám ale, že to bude rádovo vyšších desaťtisíc kusov (povedzme že 100.000). To značí, že za štvrť roka odstavia tretinu flotily vagónov v krajine, kde je na väčšine územia cestná sieť na úrovni doby kamennej, kde je rozbehnutý ťažký priemysel (skúste zásobovať elektrárne uhlím na „vetrieskach“) a kde pre sankcie musia kanibalizovať lietadlá! Je jednou vecou, že trebárs nebudete mať dostatočné zásobovanie rafinérií či strojárskych závodov, ale na druhej strane sa vám čoraz viac budú kaziť vlaky dovážajúce do práce či škôl zamestnancov/študentov, vlaky prevážajúce medzi regiónmi potraviny a agroprodukty (Sibír má 40.000.000 obyvateľov a rozhodne nevyprodukuje obilie a kukuricu pre rovnaký počet ľudí, detto severné Rusko) – no a čoraz problematickejšia bude tiež doprava zásob a jednotiek na front. Poznám to zo svojich študentských čias – keď sa pokazil autobus, v Maduniciach nám dodali nový bus a síce s oneskorením ale išlo sa ďalej. Lenže to bol jeden príklad možno za šesť rokov štúdia, nie železné pravidlo. Pamätám si, že spolužiakom, z východu sa pokazil rýchlik a poslali im náhradný vlak – ten sa pokazil takisto, lenže to bola výnimka, z ktorej sme sa smiali zvyšok štúdia. Predstavte si, že toto bude denná realita ruského občana. Pokazil sa vlak? Do fabriky sa dostaneš o päť hodín neskôr, trhni si. Že do fabriky malo prísť 3.000 zamestnancov ráno na šiestu a v tom čase sa dostaval polovica? Nuž, zariaďte sa vy, nás to nezaujíma, nemáme ložiská do vagónov. Sankcie.
Pritom vitálna železnica bola jedným z kľúčových faktorov, prečo ZSSR vyhralo druhú svetovú vojnu napriek tomu, že Nemci postúpili až k Stalingradu. Zásobovanie Spojencami cez prístavy v Iráne, Murmansku, Archangeľsku a Vladivostoku dodalo Rusom milióny ton zásob a zbraní, čo by nebolo možné bez vlakov a vagónov. Inak, aj tie im dodali tie zlé USA, Británia a Kanada, len pre info dezolátom.
A dnes je aj tomuto koniec. Báchorky o tom, ako Rusko na sankciách zarobilo, sa rozplynuli. Ekonomický prepad bude každým dňom hlbší a to aj vďaka takým eventualitám ako chýbajúce ložiská do desiatok tisícok vagónov.
4. Blíži sa zima, Rusi budú postupovať.
Týždeň nazad sa vyrojili na nete hlášky menej yntelygentnej zložky slovenskej populácie (AKA tupovoličov), že nevadí, že Rusi teraz ustupujú (alebo nepostupujú, podľa toho, ktorú verziu manuálov dotyční majú doručenú). Rusi sú totiž zvyknutí bojovať v zime, kým ich nepriatelia ako NATO nie.
Čo NATO dodať? V prvom rade tam NATO vôbec nebojuje, bojuje Ukrajina. Podruhé, bude sa bojovať na Ukrajine, nie pri Stalingrade. Donbas nie je Sibír a pomrznutie vojsk ako Nemcom pred Moskvou tam rozhodne nehrozí. Potretie, Ukrajinec nie je černoško z Ghany, ktorý nevidel sneh. Ukrajinec a Dagestanec, Rus, Čečenec žijú v priemere podobne, OK? Ukrajincovi bez ohľadu na rodisko v zime skrátka mrzne a niekoľko mesiacov v roku odhadzuje sneh. No a poštvrté: Rusi na veľký žiaľ dezolátov zlyhali aj vo vydávaní uniforiem, diek, spacákov a topánok počas leta, nieto v zime. Ako dokážu zabezpečiť svoje jednotky na zimu (kde asi vojak s deravou topánkou nebude mať príliš dlhú životnosť), keď sa im to nepodarilo počas leta a jari? Elitné jednotky boli už rozprášené, dnes rukujú dedkovia a alkoholici. Ty vole, to budú videá, ako reklama na ruskú zmrzlinu!
Čiže nie, milí dezoláti, žiaden stalingradský prelom sa diať nebude. Rovnako ako neboli Zmrdi schopní vyhrať počas leta, v zime v tom budú pokračovať.
5. Kadyrovov Schroedinger. Berie si voľno. Neberie si voľno.
Včera som postol video o tom, že Ramzan Kadyrov z reklamy na zdravotnícku obuv pre výškovo handicapovaných si berie časovo nedefinované voľno. Ja si to vysvetľujem ako fakt, že nechce sa zúčastňovať oficiálnych akcií, pretože všade majú otvorené okná, čo je v Rusku zárukou poistnej udalosti. Doma by bol pod dohľadom svojich, čo ale v Čečensku nie je podľa historických skúseností zárukou bezpečia a skôr ako okien by sa bál nožov.
No a dnes mu už asi Voloďa volal a Ramzan zistil, že dovolenka v týchto krušných časoch nebude dobrým nápadom. Ono tak inteligentný, vzdelaný a praktický mladý muž má v spoločnosti svoje miesto, takže TikTokMan sa hlási späť. Ovce a kozy na stráňach Kaukazu si vydýchnu; režiséri a grafici naopak budú mať ďalšie zákazky, aby ho zostrihali tak, že by aspoň malé decko uverilo, že tá veľká mešita z Grozného je naozaj na predmestí Kyjeva.
6. Ukáž mi ešte raz tie kroky, Forreste!
O zdravotnom stave Voloďu sa popísalo veľa a ruku na srdce, všetko to boli dohady. Každému príčetnému je jasné, že mentálne zdravý nie je celé roky, podľa viacerých dohadov veľmi psychicky utrpel počas korony, keď mu údajne preplo. Teda nie údajne, preplo mu úplne zjavne, a jeho kilometrové stoly, diskusie s letiskami pred zeleným plátnom, tlačovky v hale väčšej ako Svätopeterský chrám v Ríme sú toho dôkazom. Je to cvok, o tom pochýb nie je. Ale okrem nespochybniteľného mentálneho narušenia sa roja aj správy o zlom fyzickom stave, mimo iné o rakovine a podobne. Je to možné a zbytočne budeme variť z vody, reálny stav nevidíme. Ešte jedno je ale isté: Putin pribral, jeho tvár zračí zdravotné problémy a hlavne veľké množstvo záberov ukazuje zlú koordináciu pohybov. Nie som lekár a ani ja tu nebudem písať sci-fi o takom alebo onakom pôvode, čo ma ale zaujalo je jeho návšteva kdesi v škole v Kaliningrade. Okrem tradičných blábolov, že Rusko sa bráni, sankcie nefungujú a čokoľvek podobné, pred čo musíte dodať znamienko mínus, aby to bola pravda, bola táto akcia zaujímavá ešte jednou vecou: Putin tam tancoval rock´n´roll. Jeho nohy boli vážne nekoordinované a strieľali raz sem a raz tam, niečo ako keď ja idem v sobotu nadránom domov a mám čerstvo po výplate. Dakedy sa mi podarí s klientami vypiť o kafé viac ako je zdravé a vtedy aj ja mám potrebu hýbať sa viac ako je vhodné, no toto je niečo o inom. Putin zjavne má veľký problém a tie chýry o jeho zlom stave nie sú len chýry.
A aktuálne video z vojenského cvičenia Vostok 2022, o ktorom ešte krátko nižšie, je takisto skvelé. Na webe sa dá dopátrať porovnanie toho istého cvičenia v roku 2020 a dnes. Tie isté tupé ksichty (Gerasimov, Šojgu), len Putinov botox vtedy bol plný dôvery, Puťko komunikoval, rozdával rady a otázky, proste žil. Dnešný pohľad je tragikomický, len sa mi nepodarilo zistiť, či viac tragický alebo viac komický. Proste zdeprimovaná, vyžitá, utrápená postava, ktorú by na ulici človek poľutoval. Ak mi niekto povie, že Putin perfektne vie, čo robí, stačí mu ukázať len to krátke video. Putin nevie ani kde je, nie čo robí.
7. Rusko poslalo na cvičenie 50.000 vojakov...iba žeby nie.
Tento odstavec píšem v časovom strese a nemám čas najbližšie dni ho opraviť; poprosím čitateľov, ktorí vedia presnejšie numerá, aby ich dopísali do komentov, odmena ich neminie a ja to potom opravím v samotnom blogu.
Medzi Ruskom a západom (hlavne NATO) bola dohoda, ktorá zaväzovala každú zo strán k tomu, že vojenské cvičenie, na ktorom sa zúčastní nad 10.000 (?) vojakov treba nahlásiť protistrane. Inými slovami cvičte si, ale skutočne veľké cvičenia sa zaväzujeme nahlásiť tomu druhému, nech je s tým oboznámený. NATO to vždy dodržalo, Rusko nikdy. Počas prezidentovania Puťka bolo nadlimitných cvičení na ruskej strane niekoľko či dokonca niekoľko desiatok a pokiaľ sa mi dostalo do uší, NIKDY nenahlasovali Bruselu či Washingtonu nič. Výsledkom je, že USA síce vedeli, že na cvičení je trebárs dvojnásobok mužov, ale nemali to Rusom ako vyhodiť do tých šikmých očí, pretože Zmrdi by to popreli. Takže sa udiali cvičenia, kde podľa Západu bolo zúčastnených trebárs 20.000 vojakov, ale Rusi hlásili 9.900, teda podlimitné množstvo.
A zrazu príde rok 2022, obdobie najväčšej vojenskej krízy v histórii po WWII a takisto čas, kedy Moskva zháňa nových regrútov skutočne zúfalo. Vostok 2022, vojenské cvičenie s Číňanmi a Indmi (jedna strana tam má vraj 2.000 a druhá len sto vojakov) a Rusko ako keby na potvoru vyhlási, že tam alokovalo neuveriteľných 50.000 vojakov!
Hovno. Po dvadsiatich rokov žehlenia čísiel nadol, aby nebol prítomný zahraničný pozorovateľ, zrazu prvýkrát v histórii sa Rusáci dobrovoľne priznajú nielen k nadlimitnému počtu vojakov, ale dokonca aj mnohonásobne vyššiemu počtu ako kedykoľvek predtým. Čo to znamená? Je to jednoduché: Rusi NEMAJÚ 50.000 vojakov na cvičení, pretože svoje rady si aj po personálnej stránke aj po stránke techniky tak preriedili, že musia umelo nafúknuť numerá. Proste nemajú zbytočných 50.000 vojakov, ktorých by mirnix dirnix len tak premávali za ťažké prachy hore dole tajgou aj s tankami a lietadlami. Ćínska hranica je pre Rusov reálne ďaleko horúcejšia ako nimi tlmočená komplikovaná situácia s hranicou NATO, a tým pádom tam majú pomerne silné jednotky, ale reálne to nie je o tom, že niekde na Ussuri má Moskva rozmiestnené celé divízie, ktoré sú plnohodnotne vycvičené, vyzbrojené a s dobrou morálkou. Čokoľvek, čo malo pečeň čo len trošku menej tvrdú ako karbid wolfrámu, už bolo poslané na Donbas a za Dneper a rozhodne sa to nevozí v T-90 na opačnom konci krajiny a nerobí to pifpaf proti Číňanom.
Ak bude vojna nedajbože trvať ešte rok s takýmto trendom, uvidíte, že Vostoku 2023 sa zúčastní už dvesto miliónov Rusov (a budú mať tri lietadlové lode).
8. Atentáty ako prostriedok sebaobrany
Aj o tomto som už neraz písal, ale zasa situácia na fronte hovorí o tom, že denne sa niečo aktualizuje. Svorka Putinovej rodnej strany Jednotné Rusko už nie je taká jednotná, pretože bombový atentát ju trošku roztrieštil. Melitopoľské referendum bude až vtedy, keď kolaborantov pozliepajú kangónom, teda nikdy.
9. A neplánovaný, no vítaný bod číslo 9.
Poslanec ruskej dumy Dmytro Paljuga navrhol obžalovať všestranného stratéga Vladimíra Putina z vlastizrady, pričom podľa jeho slov ho podporilo 7 poslancov z 10. Poslanec je to len mestský, no za Petrohrad, Putinovu baštu. Paljuga to zdôvodňuje ťažkými stratami pre Rusko a národ, posilnením Ukrajiny, emigráciou mladých a schopných ľudí von z krajiny ako aj návrat invalidov, plus rozbitím ekonomiky. Podotýkam: jedná sa o Petrohrad, teda mesto, ktorému sa verbovači mladých mužov vyhýbali, pretože je tam pomerne silná stredná trieda a hlavne sú tam etnickí Rusi, nie šikmooká háveď (z pohľadu Putina a jeho krajiny). Keď už sa búria tam, tak potom neviem. Pochopím odpor niekde na mongolských hraniciach, kam vozia rakve jak na bežiacom páse, ale doma u Puťka v meste?
Tak či tak, možnože v najbližšie dni v Petrohrade sedem okien zažije vzrušenie, alebo je to možno prvá lastovička? Neviem, teším sa na ďalšie podobné správy.
