1. Lavrov ide dobyť celú Ukrajinu
O slovných prešľapoch tohto vygumovaného indivídua som písal toľkokrát, že by mi už Larva mohla zaplatiť ako osobnému životopiscovi. Je to neuveriteľné, ale doteraz som si predstavoval človeka s najmäkšou chrbtovou kosťou nejakého Smeráka, prednostne Duo Bla-Bla (Blanár-Blaha), ale ich ideologické vzory v Kremli majú vápnika v kostiach ešte prinajmenšom o polovicu menej. A Serdžo Lavrov najmenej.
Ukrajinci podľa plánov spustili ofenzívu na západe Ukrajiny, teda v Chersonskej oblasti, a ihneď hlásia obkľúčenie stoviek až tisícok vojakov v jednej z dediniek. Dedinka Vysokopolia je totálne nevýrazným osídlením so sotva 4000 obyvateľmi, ale Ukrajinci práve tu odrezali pomerne značné russké sily – a Larva nám pení ako besný. Lenže Rus je tupý živočíšny druh - keď som dostal na frak, tak sa v sačku posadím pred kamery a vyhlásim, že vám zavarím ešte viac, nie? Takže ožratý Armén chce sa z porážky (toto nečakali, takže netvárme sa, že ide o malý neúspech) vyklamať.
Lenže kamera je kamera a front je front. Ukrajina rozbila v posledných pár týždňoch svojimi HIMARSami (to sú tie stroje, ktoré nemajú v dostatočnom množstve, sú neefektívne a navyše sme všetky už zničili) kľúčové mosty cez Dneper a keďže väčšina ruského námorníctva loví z dna Čierneho mora amfory, okupačné sily nemôžu dostať požadované zásoby inak ako po cestách a železniciach. Lenže... HIMARSy rozbili viacero muničných skladov v oblasti a rusákom hrozí, že čoskoro budú proti ukrajinským tankom bojovať udicami a sekerami (tie ale najprv musia ukradnúť miestnym, v Rusku také ešte nevynašli).
Podľa viacerých zdrojov Ukrajina má potenciál dobyť túto oblasť v rozpätí mesiaca. Cherson bol ihneď na začiatku vojny mantrou rusákov, pretože vlastne nič iné nemali v tom čase k dispozícii. Len pre upresnenie, aj toto mesto nebolo dobyté vojensky ako trebárs Berlín alebo Stalingrad, ale obyčajnou zradou (teším sa na výzdobu kandelábrov po oslobodení mesta). Tak, ako sa Hitler chvastal ešte pred dobytím Stalingradu úspechom, aj tuto bude Lavrov a jeho klika nedobre spať a vodka v Kremli bude nedostatkovým tovarom.
2. Ponížený Putin a detské kopance Erdoganovi
Putin je v každom ohľade nespochybniteľný primitív a jeho frustrácia zo seba samého je podľa mňa čítankovou. Jeho jednanie s každým, kto má iný názor, a vlastne jednanie s kýmkoľvek, svedčí o tom, že Voloďa je len 169 centimetrov podráždených nervov.
Medzi inými príkladmi a dá spomenúť jeho notorické (a zámerné) meškanie pri akomkoľvek termíne, či už sa jedná o Merkelovú ako dámu, alebo pápeža. Okaté prejavovanie nadradenosti a ponižovanie svojho jednacieho partnera je vážne na facku a nevyhlo sa ani Erdoganovi. Ten čakal s celou delegáciou niekoľko minút v miestnosti pokrytej maľbami tureckej porážky. Niečo, ako keď si dávam večeru na výročie svadby so svojou manželkou pri portréte o dvadsať rokov mladšej milenky.
Ale Erdogan je nazad a trpaslíkovi z Kremľa to vrátil v plnej miere. Síce len minútu, ale podľa výraz toho opuchnutého, botoxového ksichtu a jeho kamasútry, ktorú predvádzal pred kamerami, bolo vidno, že to bola najdlhšia minúta jeho života. Niežeby som ťa mal rád, Recep, ale toto si zabil a máš u mňa modlitbu za sedemdesiatu prvú pannu v nebíčku.
O čo ale vlastne v tomto rokovaní išlo? No predsa o vývoz ukrajinského obilia, ktoré tie svine chocholské síce prácne vysiali, skosili, doviezli do síl niekde v prístavoch, zajednali si kontrakty v afrických krajinách, ale zároveň si sami dané silá rozbombardovali, prístavy si zamínovali, polia s čerstvou úrodou si sami vypálili a zamínovali, obsadili si sami sebe nákladné lode a sami sebe si pod ruskými vlajkami ukradli úrodu a ešte sa sťažovali na dobrých ruských agronómov, ktorí im tam s kombajnami kalibru 125 milimetrov prišli pomôcť so žatvou (preventívne ešte vo februári, keď bol na poliach sneh)!
Nevďačná tá Ukrajina! Našťastie empatická ruská duša chápe obavy celej Afriky o budúcnosť svojich detí (rovnako ako chápala budúcnosť tých sýrskych, ktorým vybombardovala stovky škôl a nemocníc) a preto ochotne a bez zdržovania (a predaja státisícok ton ukradnutého obilia) sadla k rokovaciemu stolu pod taktovkou Erdogana (hm, človek známy defraudáciou verejných zdrojov je asi dobrým vyjednávačom ohľadom kradnutia cudzieho majetku, však?). A keďže Recep tak pekne ukázal trpaslíkovi z Kremľa, čo si o ňom myslí, tak Rusi – ako ostatne vždy) dodržali slovo.
Áno, oni síce podpísali zmluvu o umožnení vývozu loďami, lenže Rusi by neboli Rusmi, keby niečo náhodou neposrali. Takže Ukrajinci, môžete vyvážať z Odesského prístavu, my vám ho ale rozbombardujeme. OK, čo sme čakali, však?
V každom prípade to celkovo považujem za dobrú správu, pretože nedostatok plynu, ropy a v Afrike aj obilia boli hlavnými obavami do budúcna. Ja som pravičiar a vravím, že každý problém sa lepšie rieši s pravicovým prístupom a teda voľným trhom. Ropa a plyn čoskoro budú z iných zdrojov a dúfam, že bridlice budú frackované nielen v Texase a Dakote, ale aj v Poľsku a Ukrajine, resp. aj u nás. A obilie bude vyvážané nielen po státisíckach ton z dunajských prístavov resp. poľských portov v Baltiku, ale po miliónoch ton priamo z čiernomorských prístavov Ukrajiny ako v mierových časoch.
Ale pointa: Rusi vraveli, že odessu nebombardovali. A tí istí Rusi povedali, že pri bombardovaní Odessy potopili ukrajinskú vojenskú loď. Vyberte si.
3. Rusi prišli o ďalšie jednotky a sklady
Už to príliš nesledujem, tých zničených základní, muničákov a hlavne doslova vykynožených jednotiek sú snáď už celé tucty, ale nové správy sú rovnako pozitívne ako Freddie Mercury. Podľa nich dokonca veliteľovi nejakého výsadkového bataliónu amputovalo nohy, rusáci prišli o dva kusy systémov S-300 a R-149AKš-1 veliteľské vozidlo (v podstate KAMAZ s nejakým elektronickým zariadením, podrobnosti sa mi nepodarilo dopátrať).
Nie je to potvrdené, ale k okrúhlinám ruskej štvordňovej operácie sa podarilo ukrajinským silám overiteľne zničiť už 40.000 kusov hmyzu (myslené mŕtvych). V polovici júna však Vít Solnar, celkom dobrý analytik z Čiech, uvádzal cca 45 – 50.000 mŕtvych, ale to bolo myslené aj vrátane odvedencov z okupovaného Donbasu, teda nie členov ruskej armády, a vrátane Wagnerovcov. Keďže odvtedy sa vyparil celý pluk (niekoľko stoviek mužov) na štadióne v Stachanove, kompletné číslo ruských strát bude asi niekde okolo 60.000 nebožtíkov. Pri pravidle 3 – 4 ranených na jedného mŕtveho to bude teda niekde okolo štvrť milióna denacifikovaných Rusov. Nové správy, avšak žiaľ nie overené, vravia o tom, že kvôli stratám sa čerstvo vzbúrili nejakí TikTokKadyrovci, ale podrobnosti neviem.
A propos, žoldnieri. Rusko so slávou získalo podporu zo strany Sýrie a Etiópie (Etiópia je presne tou krajinou, ktorá s úsmevom poskytla Rusku vo svojej mierosnahe svojich mužov a ako poďakovanie dostala rapídne zvýšené ceny obilia práve kvôli mierosnahe – uvidíme, či sa jej to prejaví do ďalšej občianskej vojny). Ale späť k téme – počuli ste za tých päť mesiacov o nejakom nasadení alebo dokonca vyznamenaní sa týchto zahraničných žoldnierov? Ja som videl pár čiernych vojakov, ako tancovali akýsi rituálny tanec niekde na Červenom námestí a potom sa po nich zľahla zem (asi im je horúco).
Alebo ich možno hladní ruskí vojaci zožrali.
4. Moldava sa postavila na zadné
Nemyslím tú nad Bodvou, myslím Moldavsko. Moldavsko je krajinou, ktorá je okupovaná Ruskom odkedy je Moldavsko Moldavskom, a je paradoxom, že táto malá a chudobná krajinka vlastne za svoj vznik inej okupácii, tentokrát Rumunska. Moldavsko je teda krajina vzniknuvšia okupáciou, ktorá je zároveň okupovaná tou istou krajinou, ktorá ju vytvorila. Paradox hoden RuSSka, ale poďme ďalej.
Tragikomédiou Sovietskeho zväzu bolo (okrem asi miliardy ďalších vecí) politické a geografické členenie jednotlivých republík a autonómnych oblastí. Sovietske vedenie dokonale ovládalo politiku Rozdeľ a panuj, takže namiesto nejakého logického delenia podľa trebárs riek a pohorí nielenže robili zámerne nelogické hranice, ale ešte v rámci metódy presídľovali celé národy a miešali ich skrz naskrz. Tým pádom sa do budúcnosti malo predchádzať vzburám, nacionalizmu, rebéliám, pretože ľahšie zomknete jeden národ ako zmesku rôznych, často jazykovo a nábožensky úplne odlišných národov.
A ako vždy v Rusku, prax bola úplne iná a toto pravidlo prinieslo takú sériu konfliktov, že Rwanda a Burundi sa stále hanbia.
A Moldavsko, krajina, ktorej štátna hranica končí tri kilometre od Čierneho mora a je zovretá ako kliešťami Ukrajinou a Rumunskom, má jednu časť separatistickú, ovládanú medzinárodne hľadanými mafiánmi a vrahmi, a navyše je to najchudobnejšou krajinou Európy. A bola na zozname ruských cieľov po dobytí Ukrajiny.
A teraz sa Moldavsko postavilo na zadné a zakázalo orkom cestovať cez svoje územie do Podnesterska. Keďže Podnestersko má tú tragédiu, že je široké len pár kilometrov (miestami len štyri) a susedí výlučne s Ukrajinou (nepriateľskou, keďže Tiraspolu vládne vojenská junta z Ruska) a Moldavskom (rovnaký problém), docestovať sem sa dá letecky cez jednu z nepriateľských zemí, pozemne detto alebo Dnestrom na loďke.
Čiže nijak. A práve toto Moldavsko využilo a v rámci pomoci spriaznenej Ukrajine uzavrelo transfer ruského hnoja z materského Mordoru do Podnesterska. V minikrajine sídli podľa zdrojov do dvetisíc zachvatčikov a majú tu len pár kusov techniky vrátane helikoptér, lenže ruku na srdce, podnesterské vojenské bázy rozhodne neboli tie, kde Moskva rotovala elitných vojakov a najmodernejšie zbrane, takže úroveň ako aj platové podmienky vojsk budú niekde na úrovni Slovenských brancov, ich gumipušiek a zodvihnutých obrubíkov.
5. Príliš rýchly chlapec a skvelý ruský robot
Úplne mimo misu, ale vcelku to je vtipné (pre hlavného protagonistu nie). Mladý šachista hral šach s ďalším skvelým produktom ruskej bolšójej techniky a robot počas chlapcovho ťahu chmatol po prste a zlomil ho. Smutné pre chlapca, ale za cenu zlomeného prsta sa stal celebritou. Nepísal by som o tom, nebyť typicky ruskej reakcie:
„Chlapec ťahal príliš rýchle,“ nechal sa počuť akýsi ruský dilino. Aha, takže síce robot dokatuje chlapcovi ruku, ale robot za to nemôže. OK. Na margo tohto som čítal fajn reakciu diskutujúceho, ktorá je ale hlboko pravdivá: Nech Rusáci použijú akúkoľvek techniku, vždy pritom trpia civilisti.“
Krajšiu múdrosť som nečítal.
Nezodpovednou otázkou zostáva, či robot má v sebe zabudovaný čip z ukrajinských pračiek alebo sušičiek.
6. Žlté blato v ruských ponožkách
Ospravedlňujem sa Rusom za cudzie slovo (ponožky), pretože ako som písal už niekoľkokrát, dokonca ani tento „prezbrojovací“ projekt ruskej armády sa nepodaril.
Čína bola braná ako nový tiger svetovej ekonomiky, krajina, ktorá raz bude dominovať planéte po obchodnej stránke. Zlé USA malo čoskoro spadnúť na druhé miesto a 1,4 miliardy Číňanov malo prebrať hegemóniu.
Toto mimochodom tvrdili zlé jazyky o ZSSR (do roku 1970 ekonomicky Sovietsky zväz Ameriku porazí!) a neskôr o Japonsku (ktoré začiatkom 90. rokov prepadlo do katastrofálnej deflácie a kvôli demografickej kríze sa už nikdy nedostane na popredné miesta). Od roku 2000 sa to znova hovorili o Číne, krajine miliónov otrokov, priemyselnej špionáži ako značnej zložky HDP a notorickým porušovaním zmlúv.
Ale je nespochybniteľným pravidlom, že pravicová, voľná ekonomika je vždy silnejšia ako tá ľavicová, resp. nedemokratická. Čína sa celkovo podobá Rusku, teda je to obor (tentokrát skutočný, nie Puťko na štekloch), ale stále len na hlinených nohách. Bilióny dolárov investovaných do zbytočných a predražených projektov, ktoré sa nikdy nerentovali a sú dlhodobo v strate (rýchlodráhy, ktorých má krajina viac ako zvyšok sveta dokopy), niekoľko miliónov, asi však až desiatok miliónov bytov, ktoré sú nepredajné, celú rezidenčné štvrte, ktoré boli tak zle vystavané, že ich museli strhnúť až po základy, hypotéky na dve generácie za kamrlík na 50. poschodí) značia, že čínsky ekonomický zázrak je ekvivalentom Clintonovho zázraku koncom deväťdesiatich rokoch, kedy hypotéku dostal trebárs aj prefetovaný neger z Bronxu s tým, že jeho insolvenciu kryli ostatní daňoví poplatníci – ako to skončilo sme videli v rokoch 2007 – 2010. Čínska realitná bublina vyzerá byť mnohonásobne väčšia, lenže čínska ekonomika je labilnejšia a naviazanejšia na západný kapitál. Západ už má plné zuby kopírovania svojich ťažko vydretých patentov, kradnutia značiek, podkopávania a korumpovania politikov od Srí Lanky až po Hradčany, takže pomaly ale isto sa kapitál z Číny bude sťahovať nazad. Okrem toho Čína vstupuje presne do tej fázy ako pred 20 rokmi Japonsko, teda prestarnutá populácia s malým množstvom „detí“ nastupujúcich do pracovného pomeru. Každý, kto v Číne môže, uteká do zahraničia, čo pri jednom dieťati v rodine (veľmi častý jav) je pre famílie tragédiou. A hlavne utekajú hlavne VŠ vzdelaní, šikovní a progresívni ľudia. Čínsky zázrak končí...
A s tým končí aj ruská erekcia, že ropa a plyn sa presmeruje z Európy do Číny. Ako som písal už skôr, hlavné zdroje oboch komodít sa nachádzajú na západnej Sibíri, teda tisícky kilometrov skrz močiare, tajgu, tundru, pohoria a ujgurské púšte k rafinériám a elektrárňam na východe Číny. Sila Sibíre a podobné vtipné projekty zanedbateľných rozmerov odklon EÚ od ruských zdrojov nezachránia ruskú ekonomiku, nemajú kapacitu, Sachalin II, o ktorom som už písal, je v halte pre nedostatok súčiastok (sankcie nefungujú, hahaha).
Akonáhle sa Čína prvýkrát dostane do recesie, jej spotreba prepadne o celé desiatky percent a ruská (s veľkou zľavou predávaná ropa) nebude až tak žiadaná.
Ten Putin je teda génius (či ako hovorí moja vyženená (ukrajinská) dcéra: Putin - kakaška). Na západ nič, na východ málo a so zľavou. Presne podľa plánu.
