Ako som písal v poslednom blogu, pár exotických jedincov, kreatúr, ktoré by si v normálnom súkromnom podniku nevrzli viac ako niekde za pásom, sa stali medzi dezolátnou zložkou populácie niečo ako reinkarnácie Konfucia, či niečo podobné. Jozef „Kadiaľ vietor tadiaľ kabát“ Banáš, Eduard „Vo všetkých stranách som bol a všetky som dostal do zabudnutia“ Chmelár a či Peter „Prognózu nikdy netrafil“ Staněk sú pre mňa niečo ako tuzemský rum – nikomu to nechutí, je to humus, ale istá trieda občanov to kúpi aj tak. Všetci traja dlhodobo zamorujú tento vzduch a bude po nich ťažko vyvetrať. U Banáša je to jednoduché, prestaňte kupovať jeho knihy a chodiť na jeho autogramiády (mimochodom, že práve Banáš napísal knihu o Štefánikovi s titulom Prebijem sa!, hoci sa jednalo o demokrata, bojovníka proti totalitám, mi nejde dolu krkom. Ak by to písal Štefánik o Banášovi, asi by sa skôr volala Zabijem ťa!). Banášova reklama sú len jeho knihy, odstrihnime ho od zisku a popularity z nich. Edo Chmelár s jeho nekonečným šarmom a schopnosťou uspať hada je z úspechu odpísaný naveky, to, že si to on sám neuvedomuje, je skôr jeho trapas, nie hrozba. Staněk je momentálne na koni a začínam mať pocit, že Youtube je v posledných dňoch preťažený kadenciou jeho príspevkov, samozrejme scestných. Staněk má šarm Hitlera, je úderný, burcujúci, sústružníkovi z Hornej Maríkovej zjavne imponuje forma, nie obsah. Proti jeho toxínu sa skutočne bude bojovať len ťažko.
Ale toto nie sú jediné ruské metastázy u nás. Ešte pár ich tu je, dokonca vznikla nová, neokukaná. Začneme tými známejšími.
1. Robert Fico
Netreba príliš predstavovať. Typický produkt svojej doby a svojej politickej orientácie. O Robkovi by sa malo písať na hodinách biológie pri téme evolúcia. Takto totiž skončí každá kreatúra s plnými ústami sociálnosti, národnosti, ľudovosti, proslovenskosti. Je to automatické, niečo ako keď sa opakovane vyvinuli plutvy alebo krídla, tak z akejkoľvek strany alebo politika s touto slovnou zásobou sa vyvinie mafián, kriminálnik a paródia na chlapa, resp. mafiánsky gang. Výnimka neexistuje.
O strane Smer-SD mám dlhodobý názor, že je naviazaná na Rusko, teda jej tajné služby. Kto môže byť piatou kolóniou Kremľa ako skorumpovaná, zločinom a korupciou prelezená strana? Ak je ešte najsilnejšia vo voľbách, FSB to tu má ako v nákupnom centre. Žiadna kontrarozviedka, žiadne postihy dezinfomédií, žiadna trestná zodpovednosť. Ak treba niečo zabezpečiť aj totálne za hranou zákona, Smer v kľude poslúži. Je to symbióza, pretože socani sú vždy podržaní zo zahraničia, a oni zasa držia Mordor medzi dominantnými partnermi. Niečo ako skorumpovaní policajt a drogový dealer.
Pri Robkovi dúfam, že veľmi skoro po páde Putina získa jeho kariéra smer Mariánska priekopa. Dezinfomédiá su rozbité, trollosféra na Slovensku utrpela ťažkú facku (a to sa ešte teším, keď prestanú byť trolli platení, lebo déngy nebúdut), istá časť populácie sa útokom na Ukrajinu a zverstvami zo strany Hnusov konečne prebrala.
Adiós Robo, Leopoldov ťa očakáva už dlho. Máš šťastie, Smer-SD je početnou stranou a v cele rozhodne nebudeš osamotený.
2. Andrej Danko
Andrej Danko je tak zvláštny omyl prírody, že aj vtákopysk je pri ňom úplne bežný organizmus. Ako hovorí kamarát, Janči Slota predsa len podnikol tú svoju legendárnu inváziu do Budapešti do tankoch, a odtiaľ si priniesol ako rukojemníkov niekoľko maďarských detí. Niektoré sa po slovensky doučili, Andrejovi sa to asi nepodarilo. Pochopiť myšlienkové pochody aktuálneho predsedu SNS je nemožné, dokonca si trúfnem povedať, že skôr muž pochopí ženu ako Andreja Danka. Andrej je v skutočnosti omylom nielen prírody ale aj politickej scény, pretože SNS ako dlhodobý nádor slovenskej politiky dostal do stavu rozkladu. Za to mu patrí veľká vďaka, pretože v každej civilizovanej krajine by po tých stovkách korupčných afér bola SNS v base na kompletku, a to vrátane upratovačky, vrátnika a náhodných okoloidúcich. U nás je najdlhšie slúžiacou stranou. Ale je aspoň slovenská.
Andrej je tu preto len ako doplnok, nie ako pravá metastáza. Jeho neskutočná podlízavosť Putinovi a Lavrovovi je šokujúca aj pre mňa, ktorý si v rámci svojej profesie vypočul už neuveriteľnú plejádu slizolínov. Ak si aj Voloďa a Lavrov na neho pamätajú, tak ho podľa mňa majú uloženého niekde v kategórii Paródie na ľudí.
Inak v rámci ukrajinskej vojny treba voličom SNS doblba opakovať, že k akému Fuehrerovi to Andrej neustále vzhliadal. Aktuálny blog Danka (resp. niekoho, kto mu to napísal, lebo sa tomu dalo rozumieť a nebolo to po maďarsky) preráža dno tak hlboko, že už aj ukrajinskí pohraničníci odkázali vojenskému plavidlu nepriateľa Rússkyj korábľ, idí na Andreja Danka! Úlohou pravice bude teraz konfrontovať SNS-scénu každým dňom s jej vlastnými excesmi. Tento gang sa nemôže do parlamentu vrátiť.
3. Erik Kaliňák
Ale vôbec nič.
4. Marián Kotleba
Magján je asi najrozporuplnejšou postavou z tohto panoptika. Svojimi fašistickými koreňmi sa ani netají, našťastie už má konkurenciu, takže desať percent najstupídnejších voličov v tejto krajine rozdrobí svoje hlasy medzi Republiku, Novú vlasť (Harabínova nová práčka na úplatky, špinavé peniaze a dotácie spoza hraníc) a ĽSNS. A to je super. Elektorát, ktorý má IQ pod 90 (tentokrát to myslím ako kolektívne číslo), nemôže rozhodovať o Slovensku tým, že dostane do parlamentu alebo dokonca vlády nejakú poloopicu z piatej cenovej, ktorej jedinými schopnosťami sú hádzanie dlažobných kociek, zapieranie používania počítača a nejaká forma logopedickej deviácie.
V každom prípade, Marián, čerstvý trestanec, dokáže svoju cieľovú skupinu poblúzniť neuveriteľne. Bojuje za tradičnú rodinu, pričom je rozvedený a prakticky si uniesol vlastné dieťa od matky. Sú chýry, že na škole, odkiaľ pred časom odišiel, mal nejaké pletky so študentkami s nie príliš zrelým vekom (vie o tom niekto niečo bližšie?). Bojuje proti gayom, džendžer a LGBT, hoci jeho strana je plná bisexuálnych indivíduií, polovica partaje heiluje vo vani a on sám má najväčšie kozy v parlamente.
Putin má dlhodobo rozhádzané siete medzi všetkými neonacistickými skupinami sveta, preto o tom, či ĽSNS a Republika majú zdroj nektáru za múrmi Kremľa netreba polemizovať. Celá fašounská scéna je doslova pretkaná ruským kapitálom.
5. Ján Čarnogurský
Tento prízrak tu nemôže chýbať! Ako sa mohlo stať, že z protikomunistického disidenta sa stal de facto nácko v plnej nahote? Nuž, nie je to prekvapujúce. Jeho otec bol ľudák a syn sa potatil. Čarnogurský patrí k skutočnému dnu slizkosti čo sa týka proruských postojov – dokonca si trúfam povedať, že aj Blaha to všetko robí menej odpudzujúco ako tento Putinov rektálny čípok. Voloďa ho dokonca poctil členstvom vo Valdajskom klube, akože diskusnom spolku, ktorý reálne len indoktrinuje a asi aj korumpuje druhotriednych politológov, mysliteľov a správne nastavených politikov. Ján Čarnogurský je zároveň aj šéfom Rusko-Slovenského priateľstva, čo v kontexte s jeho vyjadreniami nie je potrebné komentovať. Vyzýva na ignoráciu protiruských sankcií, kandidoval za prezidenta, pričom dôveru mu prejavilo neuveriteľných 0,64% hlasov. Jediné dve veci, čo ma v súvislosti s jeho menom zaujíma, je a) čím ho pritlačili k tak slizkej a zahanbujúcej spolupráci,
b) prečo ho stále televízie vôbec oslovujú?
6. Organizácie - SZPFB
Najprv by to mohlo vyzerať paradoxne, ale na druhý je to zjavné a zákonité. Slovenský zväz protifašistických bojovníkov vydáva ročenku, ktorá sa nedá charakterizovať inak ako propagujúca diktátorské režimy. Skutočne, ak chcete vedieť, čo by písal Himmler, keby žil dodnes, prelistujte si ročenku tejto úplne zbytočnej organizácie. Od vojny je 77 rokov, viac ako trištvrte storočia, a prakticky každý, čo má povedať niečo reálne do protifašistického odboja, je buď mŕtvy alebo v extrémne požehnanom veku. V stanovách združenia sa uvádza, že chcú presadzovať humánny a demokratický odkaz národnooslobodzovacieho boja začatý štúrovcami (!), odmietať znevažovanie SNP a dbať o to, aby boj proti fašizmus bol pravdivo vykresľovaný. Okrem toho sa chce snažiť o zabezpečenie sociálne aj zdravotné jednotlivých účastníkov odboja.
Fu... Koľkože to tých originálnych členov žije a ako ich zabezpečujú? Tento účel mal zmysel tak pred tridsiatimi rokmi, keď možno partizánov, odbojárov a politických väzňov boli tisíce, ale po 77 rokoch sa všetci zmestia asi do garzónky a aj to bude jedna miestnosť voľná. A zvyšné účely? Prakticky je za tým nulová využitelnosť a jedná sa len o úplny zbytočné zoskupenie, nasaté na dotácie a členské. Poďme si založiť Združenie bojovníkov proti upaľovaniu čarodejníc alebo Asociáciu bojovníkov proti Rímskym légiám, náš prínos pre spoločnosť bude dokonale rovnaký. Združenie dostáva naše dane na pravidelnej báze – a za naše dane nepretržite kritizuje demokraciu, slobodnú a otvorenú spoločnosť a hádže obdivné očko na východ. Hnus, okamžite by som dal vyšetrovať pozadie týchto parazitov. Protifašistickí bojovníci propagujúci fašizmus. Doslova.
7. Matica slovenská
Niečo ako Erik Kaliňák medzi inštitúciami. Neviete kto to je, neviete čo robí, neviete načo sa to vlastne narodilo. Ono to ale existuje a je to drahé, zbytočné a protežované. Matica slovenská je presne tou organizáciou, ktorú keď odstrihnete od štátneho cecku, skrachuje to a nikto si to nevšimne, ale keby ste to oznámili vopred, strhne sa na Slovensku taká búrka, že zahraničný korešpondent by nadobudol dojem, že chcete zrušiť elektrickú sústavu. Rovnako ako organizácia vyššie, aj tento pijanský diskusný krúžok je dávno zastaraný, dokonca ešte o pol storočia dlhšie po záruke ako SZPFB. V čase, keď sme v euroatlantických štruktúrach, maďarizácia nám nehrozí a vydávanie periodík, kníh, článkov dokonale zabezpečuje trh, nie je ani najmenší dôvod, aby daňoví poplatníci živili takéhoto cudzopasníka. Vykradnutý poklad, pornografia za naše prachy, nebankové subjekty, to všetko je mementom pre túto vládu – zrušte Maticu slovenskú, urobte v nej audit a vyvoďte zodpovednosť! A hlavne sa pozrite okolo seba, koľko podobných inštitúcií živíte (živíme). Aký je prínos každého takéhoto združenia? Nula. Prosím politikov, prestaňte sa populisticky vyhýbať prehodnoteniu týchto združení, odstrihnite ich od verejných peňazí a nedajte na verejný tlak. Bude trvať mesiac-dva, potom každá pobúrená babka-demokratka vymení túto tému za podstatnejšie veci – boľavý hemoroid, Martina Jakubca a lacnú tresku.
Samozrejme, na Slovensku živíme hadov oveľa viac, ale na druhej strane niektorí sú príliš okatí a mnohokrát prepieraní, aby som pri nich strácal čas, iní nemajú výtlak a sú marginálni. Na druhej strane, aj odstrihnutie spomínaných metastáz môže slovenskej scéne pomôcť. Ignorujme publicistov a nepodporujme ich nákupom ich výplodov. Konfrontujme politikov a politológov s ich skoršími výpoveďami a tvrdeniami. Médiá by mali prestať dávať priestor týmto toxínom – je sloboda tlače a názoru, to beriem, ale táto sloboda končí tam, kde začína sloboda niekoho iného. A tam, kde zomierajú stovky Ukrajincov a milióny ďalších utekajú preč, tak už končí každá sranda. Aj tlačovka Erika Kaliňáka.
