1. Útok na letisko Saki
Včera som informoval o útoku na letisko Saki na Kryme. K hodine publikovania blogu neboli známe podrobnosti, napríklad straty Rusákov. Už sú ale známe, takže poďme nato. V Saki nám chcíplo až 30 Zmrdov, konkrétne členov 43. leteckého pluku. Neviem, či sa jedná o pilotov, dôstojníkov alebo len trebárs mechanikov pluku. Tak ako tak, jedná sa o vážne straty a rozhodne sa diera po HIMARSe nezalepí mobikmi niekde z Dagestanu. O stratách lietadiel a vrtuľníkov som už písal niekoľkokrát a vidno, že Rusáci sú zúfalí.
Mimochodom, podľa Lacrimae Mundi práve v oblasti Simferopolu a Sevastopolu boli v noci z 23. na 24. novembra zaznamenané zvýšené výskyty pohybu zbraní elektronického boja. Predohra k danému útoku, prieskum bojom, alebo trebárs neúspešný útok na letisko, po ktorom nasledoval ten úspešný?
2. Útoky na ruské letecké fabriky
Minulý týždeň došlo k ukrajinskému útoku na ruskú fabriku repasujúcu/opravujúcu stíhačky. Došlo k zničeniu dvoch MiGov 31, čo sú práve tie stroje, ktoré nesú mierotvorné Kinžaly. Teraz čerstvo naopak v Luhansku zasiahli ukrajinské rakety sklad dronov Šahíd, pričom PVO údajne na celej čiare zlyhalo a Rusi sa sťažujú, že všetko „použiteľné“ z PVO išlo na ochranu hlavného mesta a nie pohraničných oblastí (Brjansk leží sotva 120 kilometrov od hraníc severnej Ukrajiny). Putin sa musí strašne triasť.
A ako som písal vyššie, pre ruské letecké sily to musí byť nepríjemné. Šahídy nemajú ktovieakú úspešnosť, v podstate väčšina z nich je zostrelená a pre Rusákov môže byť úspechom, ak na Ukrajine ich trosky zničia psiu búdu.
No a znova opakujem: straty PVO dosahujú na ruskej strane drastické úrovne; včera spomínaný presun PVO z Kaliningradu do „Ruska“ a 600 vyparených systémov (ako vždy, rátajme medzi prvými stratami najmä tie modernejšie a lepšie systémy, až potom Rusáci alokujú staršie stroje niekde zo skladov) svedčia o tom, že podobných útokov na Mordor bude pribúdať. Už len tú Moskvu poriadne prečesať...
3. Vojna sa nám prenáša na ruské územie
Áno, aj letecké a dronové útoky na ruské letiská a sklady je útok na Rusko, uznávam. Ale práve teraz sa dosiahla nová dimenzia týchto útokov. Čerstvé správy hovoria o tom, že na Sibíri práve ukrajinská tajná služba vyhodila do luftu vlak, a to na Transsibírskej magistrále a v tuneli kdesi v Burjatskej republike. Podľa správ má tunel až 15 kilometrov a patrí k najdlhším v celej Federácii. Celkovo by sa malo jednať o 44 cisterien a 6 ďalších vagónov, takže tipoval by som to na zničený nielen vlak, vagóny, náklad a posádku, ale aj nepoužiteľný tunel. Pre logistiku ďalší ťažký blow. Mimochodom, ako budú Rusáci teraz voziť z Kóreje tú svoju nespoľahlivú muníciu?
(Inak nad týmto som uvažoval dlhodobejšie. Rozbiť Rusákom Transsibírku, to by bola strašná facka zásobovaniu. Z Číny sa vozia tisícky ton zbožia, celá táto časť Síbíre je závislá na potravinách zo západu krajiny, naopak sa vozia rudy a asi aj uhlie, takže to musí byť neskutočné ohrozenie. Koľaje položíte nanovo, na druhej strane ale napríklad rozbitý most budete opravovať týždne alebo mesiace, pretože nosníky si neodlejete hocikde).
Update minútu po zverejnení: Rusom vybuchol ďalší most na Sibíri, vraj tiež na transsibírskej. stalo sa to pri útoku na vlak s palivom.
4. Intenzívna žiara nám dožiarieva
Pardon za ten novotvar. Solncepjok, presnejšie TOS-1 Buratino je vlhkým snom dezolátov odkedy som sa stretával s online článkami o ruskej vojenskej technike. Ešte krátko po VŠ, teda po roku 2005, som čítaval správy o tom, ako tento termobarický systém je presne tou zbraňou, ktorá by v prípade konfliktu s NATO dokázala zamiešať kartami. Reálne sa ale nejedná o nič svetoborné, je to skrátka raketomet, ktorý má lokálne veľkú účinnosť vďaka aerosolovej „náplni“ rakiet, ktorá vytvára počas explózie vákuum. To potom ničí všetko vrátane skrytých vojakov alebo techniky niekde za rohom alebo v bunkroch.
Chyba lávky, došlo k vojne na Ukrajine a zrazu je z Buratina lovná zver. Ruská federácia mala vo výzbroji len pár tuctov týchto strojov. O kvantá už stihla prísť na fronte, pričom prinajmenšom tri kusy zhabali obrancovia a minimálne jeden kus použili proti samotným Rusákom. V čom spočíva (ne)prevratnosť tejto mašiny? V prvom rade na rozdiel od bežných raketometov, povedzme Gradov alebo HIMARSov, má len trápny dostrel. Sadnite si prosím, podľa verzie je to od troch (!) do desiatich kilometrov. Pamätáte sa na jeden z mojich posledných blogov, kde som písal o rekordnom zásahu ukrajinského ostreľovača na 3,8 kilometra puškou Volodar Obriju (omylom som vtedy preklepol číslo, ale už som to opravil)? Takže ukrajinský sniper má v rukách lepšiu zbraň ako je originál verzia gajmčendžeru (dám to na Harabina) Buratino. Áno, nové verzie majú dostrel citeľne vyšší, ale desať kilometrov v podmienkach ukrajinského bojiska nie je nič, čo by dron v cene horského bicykla nezničil ešte pred prvým výstrelom. Nečudo, že Rusáci o kvantá týchto strojov došli a vyzerá to tak, že Solncepjok, v preklade úžeh/úpal/intenzívne slnečné žiarenie sa stáva mamutom tohto bojiska. Inými slovami, dožiaril. Jeho nasadenie v Afganistane, kde je pre vás výhodné vystreliť muníciu na nejaké skalné previsy alebo jaskyne a vyhladiť všetko v nich bez toho, aby na vás mudžahedín vôbec kukol, mohlo byť skvelé, ale Rusi nikdy nerozmýšľajú v súvislostiach. Čo je samozrejme dobré pre svet.
5. Vzniká nám tretie bojisko
Pôvodne som nechcel písať rekapitulačný blog pred pondelkom, ale nedalo mi to. Po Ukrajine a Izraeli nám vzniká ďalšie potenciálne nepríjemné bojisko, tentokrát na americkom kontinente. V niektorom zo svojich blogov som spomínal dve susedné juhoamerické krajiny, pomerne veľkú Venezuelu a malinkú Guyanu. Témami bola tragická ekonomika komunistickej Venezuely (s najväčšími zásobami ropy na planéte, dokonca ďaleko pred Saudskou Arábiou) a spustenie ťažby na pomerne nových (ale rozsiahlych) ložiskách ropy v Guyane. Tá mala predikovaný rast HDP tesne pred koronou na 76% ročne, čo je úroveň, ktorá je vo veľkých a bohatých krajinách záležitosťou trebárs štvrť storočia (pokiaľ mi je známe, prepad cien ropy počas korony tieto predikcie zvrátili, ale rast bol aj tak úctyhodný).
Prečo sa začína bojovať na hraniciach týchto krajín? Pozrime na to.
Venezuela ako väčšina krajín Južnej Ameriky je španielsky hovoriaca, kým Guyana anglofónna. Venezuela má 30 miliónov obyvateľov, Guyana len 800.000, teda v podstate ako Bratislava, Košice, Prešov a Martin dokopy (alebo samotná Bratislava s týždňovkármi). Kým Venezuela má takmer milión štvorcových kilometrov plochy (viac ako ktoríkoľvek európska krajina), populačne malinká Guyana zhruba štvrtinu z toho. Lenže z tých dvestotisíc km2 je viac ako 159.000 km2 sporným územím, na ktoré sa díva Venezuela ako na svoje. Tzv. Guyanu Esequibu obýva viac ako štvrtina guyanskej populácie. Je spornosť spočíva v tom, že Venezuela už viac ako 150 rokov považuje za svoje územie všetko od rieky Esequiba na západ. Lenže dohovor hovorí o tom, že tento pás zeme je guyanský, ex-britský. Ak by sme Guyanu zredukovali na všetko okrem tohto pásu, nezostalo by z nej takmer nič.
Problémom je, že hoci Venezuela dlhodobo niečo namieta, viackrát písomne súhlasila s aktuálnym vedením hranice. Nemôžte s niečím súhlasiť v jeden deň a následne sa sťažovať, že toto je tak, ako ste včera súhlasili. Toto inak urobila ruská Sberbank, keď tuším v 2013 preberala svoju sieť pobočiek Volksbank – najprv to bola kúpa storočia, následne sa šéf Sberbanky sťažoval, že kúpili mačku vo vreci a že to napadnú na súde (nestihli, krátko nato Rusi obsadili Donbas a kvôli sankciám išla Sberbank zo Slovenska do kytek). Áno, tento úsek juhoamerického pobrežia často striedal správcov (preto na pomerne malom priestore tu nájdeme okrem tradičnej španielčiny a portugalčiny aj angličtinu, francúzštinu a holandčinu. Práve od Británie získala Guyana v 60. rokoch nezávislosť. Celkovo sa celé územie východnej Venezuely, na východ Guyany samotnej, ešte viac na východ Surinamu, potom Francúzskej Guyany a ešte viac na juhovýchod brazílsky štát Amapá (bývalá portugalská Guyana) označuje ako „the Guyanas,“ tie Guyany. Čiže máme historicky päť Guyán, každá s inou koloniálnou mocnosťou a iným jazykom. Len pre úplnosť, Surinam má s Francúzskou Guyanou aj tou „našou“ britskou Guyanou takisto hraničné spory.
Naspäť k osamostatneniu. Ihneď po získaní slobody v Guyane začala Venezuela špekulovať (lepšie sa skáče do maličkej krajinky ako do celého Britského impéria). Celých 60 rokov sa však hranica držala tam, kde sa držať mala. A kým Venezuela išla prostredníctvom komunistických experimentov z najbohatšej krajiny latinskej Ameriky k jednej z najchudobnejších, Guyana prednedávnom naštartovala svoju púť smerom k bohatstvu, elektrifikácii a prosperite. Zatiaľ príliš času nemala, možno päť rokov.
Lenže to sa zjavne Madurovi, prezidentovi krachujúcej krajiny, nepáči a rovnako ako komunisti vždy a všade ide svoje sračky outsourcovať. Pohraničný spor sa po viac ako polstoročí reaktivoval, Venezuela začala tlačiť na maličkého suseda o jeho územie a svoje problémy si nevšímala. Áno, Venezuela má za posledné dekády neskutočný progres v inflácii (presnejšie v hyperinflácii), kriminalite, prepade životnej úrovne a v podvýžive, a to dokonca aj v Latinskej Amerike, kde inak pokrok badať okrem Haiti prakticky všade. Krajina s najväčšími rezervami ropy, jednými z najväčších rezerv zemného plynu, krajina ťažiaca uhlie, zlato, železnú rudu a vyvážajúca kávu, bankrotuje a potrebuje práve teraz obsadiť susednú krajinu s populáciou nižšou ako má Caracas samotný.
Lenže Južná Amerika je na rozdiel od Afriky alebo strednej Ázie vcelku stabilný región. Posledná väčšia vojna tam bola pred 160 rokmi v Paraguayi, kde umrelo až do 60% populácie (a nepriateľská Argentína, Brazília a Uruguay stratili takisto desaťtisíce vojakov a civilistov). V celej sérii nasledujúcich konfliktov sa zväčša jednalo o menšie, lokálne vzbury, komunistické guerillové vojny v pralese alebo krátkotrvajúce vojny medzi krajinami (viď Falklandy). Symetrický konflikt medzi tak veľkou a tak malou krajinou sa ani nedá označiť ako symetrický, v podstate to je rovnaká matrica ako Putinovo Rusko a Saakašviliho Gruzínskom – gigant s vlastnými problémami versus malá krajina s víziou.
Asi práve preto, že región je dlhodobo relatívne stabilný, Brazília sa začína miešať do hroziacej vojny. Podľa správ vyslala na svoje a venezuelské hranice vojsko; na krátkom videu je kolóna terénnych vozidiel a úprimne, nemám šajnu, či sú práve brazílske a či z tejto doby. V každom prípade Brazília rozhodne podporuje v tomto nerovnom boji Guyanu a 200-miliónový štát (najväčšia latinskoamerická krajina planéty) by počas tlaku na krachujúcu Venezuelu asi značne zavážila – nehovoriac o tom, že keby sa do toho obuli USA (krátky proces), tak dezoláti, chcimíri a socani celého sveta sa zjančia. Takto by to bol ako keby domáci konflikt – susedia sa pobili, jeden vyhral, OK.
Lenže chyba lávky: zjavili sa správy, že vo Venezuele je teraz postrehnutý zvýšený pohyb ruských dôstojníkov (predpokladám, že FSB). Už zhruba pred rokom som tvrdil, že prehrávajúce Rusko bude svoje špinavé pracky pchať všade, kde má aspoň akú-takú podporu, vrátane Venezuely a Kuby. Izrael, Niger, Gabon sú jasné, pre mňa je prekvapivá pomerne pokojná Severná Kórea (prestrelky s mŕtvymi tam boli ešte pred pár rokmi, ale nie posledné dva). Vážne by som si mal dávať Športku...
Naviac Brazília by mohla Južnú Ameriku zbaviť svojho hlavného vreda, Madura a jeho bolívarský režim. Okolie Venezuely, najmä Kolumbia, sú zaplavené doslova hladnými utečencami z Venezuely, čo nepridáva na stabilite regiónu a bezpečnosti. Predpokladám, že v prípade vstupu a porážky „bolívarskej“ armády by nespokojnosť dezolé voličov (stupídnych más) pretiekla a Maduro by bol zvrhnutý aj sám (alebo by mu pomohla jedna riadená americká strela). Diktátor je diktátorom, pokiaľ ho drží masa sprostých oviec. Táto hroziaca vojna je dokonalou možnosťou, ako autobusára z Caracasu zavesiť do prievanu a jeho nohsledov takisto. Ako som písal vyššie, Venezuela doslova sedí na najväčších ložiskách konvenčnej ropy na planéte (304 miliárd barelov, Saudská Arábia 260 miliárd), pričom v nekonvenčných zdrojoch (ropných pieskoch) má ďalších cca 1.400 miliárd barelov, teda ekvivalent 5 – 6 Saudských Arábií. Denne produkuje len 700.000 barelov, čo je zlomok toho, čo by mohla dodávať na svetový trh, nebyť retardovaného kleptomanského režimu. Ak sa bavíme o tom, ako sa zbaviť aspoň čiastočne dovozu z Ruska, Venezuela by bola skvelou alternatívou, navyše so skvelou dostupnosťou napríklad do západnej alebo južnej Európy. Z Karibského mora niekam do Rotterdamu je to doslova rovno za nosom, bez Hormuzskej úžiny, somálskych pirátov alebo hrdla Melackého prielivu.
Takže nech len Maduro pichá svoje socanské paprče tam, kde netreba. Inak ozaj, budú pracovať ukrajinskí ostreľovači aj vo Venezuele tak ako v Čade?
6. Ešte rýchle zhrnutie zo sveta
Generál Zavackij, ktorý nám zalomil na Ukrajine a o ktorom som nevedel podrobnosti, predsa len stúpil na vlastnú mínu ; stalo sa to na Charkovštine.
Rusi sa chvália zničením ukrajinského Suchoja 25 (to je ten, čo z ruského neba padá po priehrštiach). Akurát že to bol model, dummy. Ruskí blogeri penia.
Dvaja ďalší ruskí protagonisti nám chcípli. Akurát ich už neviem dohľadať, info prosím do komentov. Jeden bol len štyridsiatnik.
(aktualizácia: senátor Lebedev bol jeden z nich. Infarkt).
V Rostove na Donu (to nemyslím to plavidlo, OK?) vypukol značný požiar. Zatiaľ neviem podrobnosti, ale pobavila ma reakcia diskutujúcich: „Rostov-on-Done will be Roasted-well-Done.“ Pre tých, čo nehovoria po americky, Rostov bude dobre prepečený.
Údajne nám krachuje petrohradská burza cenných papierov.
12 mobikov chcíplo pri výbuchu munície na cvičnom priestore v Rusku.
Kadyrovov 16-ročný syn bude veliteľom čečenského trestného bataliónu. Keď sa prestanem rehotať, pokračujem v písaní. A ja rozmýšľam, čo originálne dám svojmu 8-ročnému synovcovi pod stromček. Velenie trestného bataliónu.
To už aj Erik Kaliňák môže dávať interview, nie?
90% financií, ktoré USA dávajú Ukrajine v rámci pomoci, zostávajú priamo v USA. Proste dajú vyrobiť muníciu alebo zbrane a vygenerujú tým HDP a pracovné miesta. Nie dobrá správa pre Puťka, ktorý sa spolieha na americké voľby (mimochodom, o rok).
Tri sexi správy: 1. Rusko zakázalo hnutie LGBT ako extrémistické. Podľa mňa sa Puťko len zľakol, že by niekto zistil, že Rusko je v prdeli.
2. Zjavilo sa video zo samovražedného dronu, ktorý si to nasmeroval na ruského vojaka v zákope, ktorý si...ako to diplomaticky povedať... brhlil ptícu. Z krátkeho videa nebolo jasné, či sa vojak skutočne urobil, ale jeho vták zjavne skutočne vzlietol.
3. Iné video z Kyjeva počas náletu Šahídov ukazuje čiernu oblohu, sem-tam nejaká bodka, sirény v pozadí a tak. Nič extra. Akurát posledné sekundy videa ukazujú toho, čo ho točil. Odzadu pekne na radiátore nadája svoju priateľku a z leteckého útoku si zjavne robí p**u - doslova. Reakcia v diskusiách: Toto zverejniť ruskému ministerstvu obrany, ako už v Kyjeve majú z náletov prdel, tak by si vojnu rýchlo rozmysleli.
Pár mojich postrehov:
„Pozor pozor! Nálet na hlavné mesto! Okamžite vyhľadajte protiletecký kryt!“
„Počkaj sakra, ešte sa nespravila Oksana.“
(alebo) „Ivan, bol si počas náletu v kryte?“
„Hehe, to teda bol. Celých 15 centimetrov.“
(alebo) „Dopadla niektorá salva do cieľa?“
„No, prinajmenšom jedna teda dopadla...“
(a ešte si predstavujem toho exota Vašečku): „Počas leteckého náletu môžete samozrejme súložiť, len prosím neejakulujte mimo pošvy; môže to byť traumatizujúce.“
Dosť bolo necudných výplodov, asi si dám dneska rande s Innou spojené s whiskáčom (už jej to dlho sľubujem). Kto nás chce podporiť, link je uvedený dole. A ak nám to chcete kyjevsky osladiť, môžete večer chodiť po brezofskom námestí a robiť na plnú hubu Bum! Bum!, prípadne praskať sáčky od múky, nech je to autentické. Termobarické strely prosím nepoužívať.
Všetkým zúčastneným vopred ďakujeme ;)
https://www.buymeacoffee.com/johny1981aa
