1. Kursk a všetko ostatné
Taká dôležitá vec ako prepad Kurskej oblasti ma žiaľ zastihla v Slavjansku, kde som to s časom ani signálom nemal úplne ružové. Ofenzíva prebieha už prakticky týždeň, takže viac-menej dám malé zhrnutie doterajšieho priebehu ofenzívy.
V podstate sa stalo to, čo som dlho očakával a čo z pre mňa záhadného dôvodu akosi nechodilo: Ukrajinci vpadli na územie Ruska. Podobná akcia sa dlhodobo pýtala, pretože je jednou vecou mať na východe celé divízie, ale druhou je mať chránených ďalších X stoviek kilometrov hraníc. Rusko v prvých dňoch vojny vpadlo pozdĺž diaľnic a dobylo pomerne veľké, ale v podstate len dlhé pásy ukrajinského územia. A presne toto ZSU zopakovali.
Asi netreba príliš rekapitulovať uplynulé udalosti podrobne, tak len teda zhrniem základné rámce posledných dní. Vojská, ale pozor, nie Slobodní Rusi alebo dobrovoľníci z iných krajín, ale samotné ZSU, vpadli cez hranice Sumského a Kurského regiónu. Dodnes nie je pre informačné embargo známy presný počet vojakov, ale podľa odhadov by sa malo jednať o viac ako 10.000 vojakov. Javí sa, že vpád bol natoľko úspešný, že zaskočil aj samotný Kyjev, a ten sa teda snaží vytrieskať zo situácie čo najviac, takže prisúva posily.
Ukrajinci postúpili vcelku hlboko do ruského územia. To sa dalo čakať, blitzkrieg je prakticky vždy úspešný, pokiaľ nesie moment prekvapenia. Aj tentokrát sa ZSU podaril prepad, ale Rusko ako keby v šoku zaspalo. Dokonca minimálne tri či štyri dni som sa nedokázal dopátrať na iDnes po nejakú reakcie trollov – proste nedostali z Petrohradu inštrukcie. Následne sa zjavili predpovede, že ruská armáda Ukrajincov rýchlo odpraví nazad na svoje teritórium, alebo dokonca ich na mieste vyhladí. Lenže od šiesteho augusta už uplynuli dva týždne a ZSU vniká hlbšie ako Jaro Slávik, pričom zúfalým Rusákom sa nepodarilo až na jeden konvoj spraviť útočníkom ani mäkké F. Naopak, ZSU vyhladila – presne ako sa dalo čakať – niekoľko značných konvojov, pretože drbnutí Rusáci sa ani po dvaapol roku vojny (výročie o týždeň) nenaučili faktu, že veľký konvoj môže vzbudzovať obavu alebo rešpekt u civilného obyvateľstva, ale nie u uja HIMARSa. Výsledkom sú podľa odhadov dve až štyri stovky mŕtvych mobikov v jednom jedinom konvoji, ktorých budú pochovávať s wolfrámovým závažím. Mimochodom, kto si nájde zábery z miesta činu, sú husté a nebožtíkov štósovali ako haringov. Ukrajina zostrelila niekoľko vrtuľníkov a lietadiel, ktoré sa snažili hroty útoku spomaliť, čo je zasa pre Rusov extra tragédia.
Na samotnom začiatku našej ukrajinskej odysey sa zjavila správa, že unikol rozhovor s akýmsi vysokopostaveným úradníkom ministerstva dopravy Mordoru, ktorý varoval špičky pred totálnym kolapsom ruských železníc, a to rádovo v dňoch. Aj keby preháňal a Rusko malo náhradné diely na mesiace, postupnú degradáciu vlakov a vagónov vidíme v priamo prenose. Lenže do toho prišiel tento útok – a Moskva má tragický problém presunúť do nečakanej oblasti dostatok posíl. V podstate sa zopakovala situácia z prusko-francúzskej vojny, kedy Paríž prehral pre kolaps železníc. Ruský front má mimoriadne blbý tvar – dlhý kosák z Rostova smerom na Kinburnskú kosu, plus Krym, plus Kerčský most. Na severe má len malý a relatívne dobre prístupný, no zdevastovaný výbežok okolo Vovčanska. No aj keď táto vzdialenosť (napríklad od Tokmaku po Kursk) je na európske a ruské pomery pomerne malá, jedná sa o vzdušnú vzdialenosť a železnica skrz front je vám nanič. Zostáva teda niekoľko možností – buď posily stiahnete z iných frontov, teda napríklad Vovčanska (kde ale Rusko nemá voľné sily a aj keby sa rozhodlo obetovať celý charkovský front v prospech obrany Kurska, sily sú tu zdevastovanejšie ako ofina poslanca Kuffu a na bojisku asi veľa nezvládnu), alebo z juhu ich potiahnete celým frontom na Rostov, odtiaľ na sever a znova na západ, teda do oblasti Kurska. Lenže hovno. Poprvé, na juhu takisto nemáte dostatok vojakov, ktorí by spĺňali aspoň minimálne kritéria pre nasadenie – rozumej štyri končatiny a schopnosť udržať zbraň. Niečo možno vyskrblia, ale aj toto minimum vrátane techniky musia presunúť nie loďou, nie autami, nie lietadlami, ale vlakmi. Áno, presne tým prostriedkom, ktorých dostatok nemajú a ktoré sú v zlom stave.
Krátko nato som však našiel skvelý článok, ktorý som si žiaľ neuložil a ktorý aspoň zhrniem (ak čitatelia vedia, nech ho postnú do komentov). Nejaký Čech analyzuje náročnosť takého logistického oriešku ako presunúť z Chersonštiny pár tisíc vojakov s výbavou na Kurštinu. Skvelé postrehy: potrebujete techniku naložiť na ploché vozne, nie na klasické dopravné alebo cisternové. Vojakov do dopravných. Náklad do nákladných. Ak tam je zbytočné palivo alebo mazivá, tie treba načapovať do cisterien. Toto všetko ale musíte dostať z Ruska na južný front, všetok náklad a pasažierov nasáčkovať nahor, čo zasa nie je jednoduché, najmä v prípade, že ste na dostrel HIMARSov alebo nebodaj dronov. Stačí, že sa vám pokazí jedna zložka vlaku a ste na začiatku procesu. Okrem toho juh Ukrajiny je na trate riedky, takže to nebude ako v Maďarsku s jeho najhustejšou železničnou sieťou planéty. Buď cez Kerčský most alebo úzku, nedostatočne vybavenú trasu na juhu, ktorú Rusko akože dostavalo. Ak to teda zhrniem, z juhu Rusi včas dostanú na sever len to, čo sa zmestí Romanke Tabak do hlavy, teda nič. Problém na nižšie počty týždňov, nie že dvadsať štyri hodín cesty. Okrem toho aj tak dostanú nahor len pár jednotiek, zodraných a bez topánok.
Dá sa teda povedať, že ZSU spravilo svojim kurským vpádom celkom dobrý ofuk. Srandou je niekoľko postrehov: a) okrem Sýrie (a čerstvo aj Severnej Kórei) nikto vpád Ukrajiny do Ruska neodsúdil, dokonca ani Irán
b) Rusko sa domáha odvolania ofenzívy tak ultradementne, ako sa dokáže odvolávať len Rusko a nikto iný. „Ako môže vpadnúť jedna krajina cez hranice na územie iného, ha?“ No tak, vy hnusná svoloč, že skončíte na kandelábroch.
c) ani po trinástich dňoch sa Orkom nepodarilo vpád zastaviť, dokonca sa zdá, že ani spomaliť. Nie je dňa, kedy by ZSU neobsadili ďalšie obce
d) Putin bol prakticky stratený a až po pár dňoch sa zjavil, roztrasený, nervózny, skákajúci svojim otrokom do reči. Zjavila sa správa, ktorú nevieme samozrejme potvrdiť ani vyvrátiť, že najbližšie okolie (ktorí z princípu musia byť riťolezi) ho dokonca na kolenách prosili, aby odstúpil, pretože akcia je prehraná a kolaps je na pokraji. Údajne vyskočil zo svojho kresla a zdrhol niekde vo svojich komnatách (k tomu neskôr).
e) Zmrdi nenasadili žiadne zázračné Wunderwaffen
f) Aj keď bola prekročená neviemkoľká červená línia, dokonca asi tá najčervenšia, nič sa nestalo a reakcia Rusov je taká ako Rusi samotná, teda biedna.
g) domáci civilisti zjavne Ukrajincov vítajú s otvorenou náručou. Tuto by som bol trochu opatrný, pretože aj Ukrajinci dokážu natočiť nahraté alebo ojedinelé video, ktoré ale nemusí vyjadrovať názor väčšiny populácie. V každom prípade však miestni majú veľmi ukrajinský suržík, takže Ukrajincom rozumeli veľmi dobre.
h) Rusi ako vždy bombardovali vlastné pozície, nehľadiac na straty
i) nasadení boli branci vo veku okolo 20 rokov
j) Kadyrovovci ako vždy zdrhli, pričom hovorili, že so ZSU sa nestretli preto, pretože ukrajinské kolóny ich minuli. „Pán futbalista, dali ste gól?“ „Ani nie, tá lopta bola proste dva metre odo mňa a nechcela mi naskočiť na nohu.“
k) Ruskí vojaci sú zjavne mimo čo sa týka výbavy, velenia, morálky a informácií
l) vzdávajú sa po tisíckach, ak sú čísla pravdivé (a ktovie koľko ich zdrhlo)
m) Rusi dokonca ani nestihli vyhodnocovať informácie a letectvo si vybombilo vlastné jednotky, vrátane drahej a vzácnej techniky
w) na margo toho všetkého sa smejem tak, že som zabudol, ktoré je ďalšie písmeno abecedy. Skutočne zo strany Rusov ide o tak sprášenú operáciu, že mám pocit, že niekto v Kremli o ukrajinských prípravách vedel, no v zúfalej snahe ukončiť sankcie a vojnu všetko okolo toho zámerne sprasil. A propos, ukrajinské prípravy... Pamätáte si, ako som v jednom z posledných blogov písal, že Rusi vraj posilňujú svoje jednotky okolo Súm a teda ZSU tam prisúva svoje posily? Nuž, kvalitne som sa nechal odrbať. Čo je podstatné, aj Orkovia. Ale podstatné je, že to zabralo a „posilňovanie obrany“ sa vykľulo byť skvelým stavaním nástupu.
2. Pre nedostatok času...
Keďže som z „dovolenky“ doma ešte len 24 hodín a mám roboty nad hlavu, skúsim stručne. V priebehu týždňa začnem písať moje cestovateľské blogy Šče nevmerla Ukrajina II., len sa musím skonsolidovať. Takže z rýchlika:
Moskva špekuluje nad použitím taktických jadrových hlavíc. Nad vlastným územím. Hoci je nasadenie takých zbraní rizikom pre konkrétnu ukrajinskú jednotku, normálne som sa prichytil pri tom, že by som to schvaľoval. Predstavte si tú tragédiu, že Rusko sa pri obrane svojho územia pred špeciálnou štvordňovou operáciou samo vypáli nukleárnymi hlavicami do tla – ty vole, to je bizár! Tak takéto sci-fi nedám...
Ukrajinci otvorili dva menšie fronty. Otázne sú zisky. Tie hlavné by mali podľa všetkého dosahovať niečo okolo 1000 – 1200 km2, čo je medzi rečou viac ako Zmrdi dobyli od začiatku roka. Nehovoriac o tom, že ZSU tu má podľa môjho názoru straty v nižších stovkách mŕtvych (Rusi tuším dvesto tisíc). Straty na technike sú vcelku optimistické, napríklad niekoľko „BVP“ západnej výroby sa podarí opraviť.
Rusi panikária kvôli jadrovej elektrárni Kursk. Tá síce neleží priamo v Kursku ale v Kurčatove, ktoré je ale bližšie k hraniciam. Nemyslím si, že by ZSU chcelo elektráreň obsadiť a vymeniť ju nejakým spôsobom za Enerhodar, pretože to nedáva logiky (Enerhodar leží za Dneprom čiže zásobovanie bude nulové). Aj tak sa mi to páči – keby Ukrajinci dobyli atómku a odstrihli ju Rusákom od siete, celkom by ma to potešilo.
Ukrajina je prvou krajinou histórie, ktorá napadla krajinu držiacu nukleárne zbrane. Už len dúfam, že bude aj prvou krajinou histórie, ktorá kompletne dobyje krajinu držiacu nukleárne zbrane. Srandujem, nemyslím si dokonca ani to, že ZSU potiahnu priamo na Kursk.
Ak si pamätáte Serhija Fiňka, onoho paleontológa, ktorý nám zohnal ediakarskú faunu: strašne sa teší, že ZSU prenikli tak hlboko, pretože vždy chcel ísť na mongolské hranice a teraz už nebude potrebovať pas.
Rusko ponúklo dobrovoľníkom na obranu Kurska žold. To by nebolo nič nezvyklé, keby ten žold na obranu vlastného územia nebol citeľne nižší ako ten na dobývanie okolia Časiv Jaru a Pokrovsku. Dementný národ tieto potkany ruské...
3. Moje predpovede
Ukrajinci tam oblasť udržia a zakopú sa. Rusi budú zhromažďovať svoje jednotky, ale nepodarí sa im prebiť nový front a zopakujú si Bachmut a Avdijivku, len na svojom území. Navyše nasadia ťažké zbrane proti vlastným civilistom, asi z toho obvinia ZSU.
Obsadenie každého kilometra štvorcového spôsobí v istej miere Moskve národohospodárske straty – pripomeňme, že cez Sudžu vedie jeden z hlavných plynovodov Mordoru do Európy. Každý zničený most, evakuovaný obec alebo mesto spôsobí pokles daní a zvýšenie nákladov. Na rozdiel od Ukrajiny, Rusákov nebude nikto podporovať.
Utečenci a evakuovaní z Kurska budú hovoriť. Majú čo.
Napriek odmietavým vyjadreniam, že Rusi z frontu sily nestiahnu, správy hovoria o opaku. Proste nebudú mať niekde na Urale dostatok vojakov a techniky, aby Kursk bránili, takže to pôjde látať jedine s tými nasadenými.
A pre skutočný nedostatok času posledná predpoveď: už aj Ukrajinci v Slavjansku tipujú, že vojna skončí asi do prelomu rokov. A ja s nimi súhlasím. Viac v ďalšom blogu.
https://buymeacoffee.com/johny1981aa
Balogh, vidíš ten link?
