Ja si na rozdiel od mnohých nášho pána prezidenta veľmi vážim. Poznám ho i jeho pani ako vynikajúceho rozumného človeka, ktorý ozaj nie je namyslený a vie byť nápomocný každej rozumnej veci.
No ale včera som sa pobavil. Pripomenulo mi to veci dávno minulé počas mojej vojenskej služby, keď sme museli o 3 hodine ráno premaľovávať všetky červené hviezdy, lebo pred návštevou akýchsi papalášov sa komusi zazdali málo červené.
Nuž, pred príchodom pána prezidenta bolo vidieť nevídané činnosti. Vyasfaltovala sa cesta. Len jedna - jediná, po ktorej mal ísť pán prezident. Všetky ostatné cesty zostali v hroznom stave, plné výtlkov.
Na stĺpoch, okolo ktorých mal ísť pán prezident, sa umiestňovali kvetináče s muškátmi. Všade sa zametalo, hrabalo a sadili sa kvety. Komusi sa zadal jeden kvetináč málo biely, tak ho urýchlene premaľovali. Traja vrátnici naháňali jeden vetrom hnaný list, ktorý nechápal význam tejto návštevy. Neporiadok mimo trasy pána prezidenta zotrval.
Všetka vrchnosť sa vyobliekala tak, že vyzerali ako na dajakom veľmi významnom pohrebe. Personál vyfasoval nové reflexné vesty.
Týmto by som chcel pozvať pána prezidenta na moje pracovisko. Konečne by sa okolie poupratovalo a na ceste v dezolátnom stave by pribudol nový asfaltový koberec.
