Presne na šieste výročie nášho vzťahu sme odleteli. Dlhý päťhodinový večerný let a príjemne teplé pristátie na letisku v Gran Canarii. Tu nás už čakala Gratzi so svojím priateľom Jagom. Naši couchsurfingoví hostitelia pre prvé dva dni. Pôvodným plánom bolo spanie na letisku, keďže prílet bol až o polnoci a naozaj sme sa nechceli k nikomu neznámemu presunúť tak neskoro. To sme však netušili, že tento milý párik absolútne nesúhlasí s naším plánovaným letiskovým spaním. Kvôli nám si požičali 4-miestne auto, vlastnili totiž iba dvojmiestne a napriek nášmu prehováraniu, že na letisku sa spí celkom pohodne a bez ujmy, po nás došli. Veselý párik, Gratzi pracuje ako očná lekárka v nemocnici a Jago je fotograf. Boli sme ich druhými couchsurfingovými hosťami a preto sme si mohli vychutnať ich nefalšovanú radosť zo spoznávania takéhoto druhu cestovania. Bývajú doslova pár metrov od pláže Las Canteras v hlavnom meste Las Palmas. Nasledujúci deň nás vzali na výlet do mesta Agaete na severozápade ostrova. Tu sme sa kúpali v tzv. prírodnom bazéne a pozreli sme si skalný úkaz – prst boha.
Večer sa išlo do centra ! Práve vrcholil trojtýždňový karneval. Gratzi nám obom požičala masky a urobila perfektný make-up. Ja som bola včielka a môj priateľ bol indiánka. Perfektný zážitok, neopísateľná atmosféra. Stali sme sa súčasťou superhlučného karnevalového sprievodu, kráčali a tancovali sme medzi kamiónmi slúžiacimi ako alegorické vozy. Absolútne nikomu nevadili časté prehánky. Všetci boli mokrí, všetci sa veselili a zabávali. Starí či mladí, chudí či tuční, domáci či zahraniční. Nasledujúci deň sme sa už museli pobrať preč, chystali sa k nim totižto dve nemecké dievčatá, ktoré našich skvelých hostiteľov kontaktovali dávno pred nami. Kto skôr príde, ten skôr melie.
Ďalších päť nocí sme strávili v horskej dedinke Santa Brigída vzdialenej približne 20 km od hlavného mesta. Ubytoval nás vtipný chlapík Pascal z Belgicka. Prišiel pred deviatimi rokmi na ročný študijný pobyt a už sa mu nejako nepodarilo odísť. Tipovali sme jeho vek na cca 28 rokov, no on má 35. Jednoducho pochopil, že jeho belgický a príliš seriózny život mu vôbec nevyhovoval. More, celoročná teplota medzi 20 a 25 stupňov, žiadny stres, žiadne naháňanie sa, to sú veci, ktoré našiel práve tu. A stal sa z neho pravý Kanárčan.
Pascal si robil doktorát a preto každé ráno pred siedmou odchádzal z domu. Program sme si teda robili sami. Povedali sme si, že slnka bolo za posledné dni príliš moc a preto sa šlo turistikovať. Zliezli sme do údajne najzachovalejšej sopečnej kaldery na ostove – La Bandama a takisto sme sa vyviezli na priľahlý rovnomenný kopec. Vyšli by sme si to aj pešo, ale čo už keď tam viedla asfaltka a pán čo sme ho stopli nás vyviezol až na samý vrch.
Takisto sme si urobili výlet na dva najvyššie štíty na ostrove (1950mnm, 1815mnm). Človek by pri takých výškach čakal, že pôjde o seriózny výstup, ale kdeže. Asfaltky predsa vedú všade a takisto vodiči, ktorí berú stopárov. Takýmto spôsobom sme boli vyvezení pod vrchol Roque Nublo (1815mnm). Potom sme sa vychádzkovým chodníkom presunuli na samotný vrchol. Po ceste sme stretávali desiatky výletníkov a aj jednu slovenskú skupinku z nášho lietadla :-) Cesta na najvyšší vrchol Pico de las Nieves (1950mnm) bol našťastie aj o naozajstnom výstupe. Poriadnu turistickú značku sme nejako nikde nenašli, tak sme sa vydali priamo hore cez les. Po takmer hodinovom výstupe sme sa ocitli na samotnom vrchole a s údivom sme zistili, že asfaltka vedie dokonca aj sem. Nevadí, však my sme si to skutočne vyšlapali po vlastných. Nevadili nám dokonca ani turistické autobusy, autá a ani bufet na samom vrchu. Užívali sme si najvyšší bod ostrova a perfektný výhľad.
Jeden deň mal náš hostiteľ Pascal dovolenku. Deň predtým sa totiž skončil karneval a ľudia predsa potrebovali dospať a zrelaxovať, tak bolo celoostrovné voľno. Pascal si takisto pre nás požičal 4-miestny kabriolet (jeho auto bolo 2-miestne) a šli sme na výlet do Maspalomas na samý juh ostrova. Toto stredisko bolo priam prepchaté turistami. Priateľ sa tu učil základy surfovania a Pascal mu s radosťou vysvetľoval nie príliš jednoduché pravidlá tohto športu. Ja som sa pre istotu pozerala na nich iba z brehu. V Maspalomas sa tiež nachádzajú púštne duny. To bol zase iný druh zážitku. Ocitli sme sa na minisahare.
Po týždni v príjemných dvadsiatkových teplotách sme sa znova ocitli v marcovom slovenskom režime. Škola, písanie záverečných prác atď. A doháňanie zameškaných povinností. Ale stálo to za to! Pôjdeme aj nabudúce :-)
Čo dodať na záver ? Letenka bola najväčšou položkou, stála takmer 90 Eur. Radšej nebudem spomínať, že týždeň po jej zakúpení cena klesla na 60 Eur. Áno, ryanair a jeho ceny sú fakt nevyspytateľné. Ubytko bolo vlastne zadarmo, cocushurfing je vysoko príjemná vec, kto nevyskúšal, vrelo odporúčam :-) Jedlo bolo konečne takmer v našich cenách, nebolo to žiadne Nórsko ani Holandsko, kde sme v obchode strávili hodiny študovaním cien, aj tak sme si nevedeli vybrať. Tu sme si dopriali dokonca aj reštauračnú stravu.
Tak neváhajte a vyskúšajte !
Na záver fotogaléria:
