Za uplynulý rok sme s priateľom Peťom navštívili viaceré tatranské horské chaty. Na väčšine sme strávili noc alebo sme sa po ceste zastavili a občerstvili. Tieto tri štvordňové tatranské vychádzky boli uskutočnené mimo hlavnej turistickej sezóny, dvakrát to bolo tesne pred začiatkom zimnej uzávery chodníkov na konci októbra, raz sme sa vybrali do Tatier počas zimnej uzávery v marci. Z čoho vyplýva, že počas všetkých našich spomenutých tatranských pobytov bola zimná sezóna, teda minimálne vzhľadom na výbavu. Zimné oblečenie bolo samozrejmosťou, takisto aj mačky (toto platilo len pre mňa :-)
Vo Vysokých Tatrách sa nachádzajú viaceré horské chaty a hotely a keďže som nenavštívila všetky z nich, v tomto článku spomeniem len tie, kde som bola a spala/prípadne sa občerstvila za uplynulé mesiace.
Podľa typu zriaďovateľa môžeme vysokotatranské chaty rozdeliť na niekoľko skupín. Tie, ktoré sú pod správou Klubu slovenských turistov a JAMESu sú nasledovné štyri: Chata pod Rysmi, Téryho chata, Zbojnícka chata a Chata pri Zelenom Plese. Na spomenutých chatách vládnu písané pravidlá, podľa ktorých sa napríklad určuje doba nočného pokoja alebo povinnosť personálu byť vyškolený na poskytnutie prvej pomoci či povinnosť poskytnúť núdzový nocľah aj v prípade naplnenia kapacity chaty, pokiaľ je nepriaznivé počasie alebo turista zranený. Ďalej v tomto článku budem opisovať zážitky z Chaty pod Soliskom, Horského hotela na Popradskom plese, zo Zamkovského chaty a Rainerovej útulne.
Chata pod Rysmi – 2250 metrov nad morom
Je to najvyššie položená chata vo Vysokých Tatrách. Ako na jedinej tatranskej chate tu funguje sezónna uzávera, teda od novembra do polovice júna sa sem obyčajný turista oficiálne nedostane. Pokiaľ človek vlastní správne tatranské preukazy, môže si tu užiť aj silvestrovskú zábavu (neviem podrobnosti, ale facebook rád poinformuje :) My sme tu strávili príjemnú noc počas nášho prvého spoločného pobytu vo Vysokých Tatrách v novembri 2015. Chodník od Žabích plies bol v tom čase už pekne zasnežený a miestami aj ľadový. Mačky našli uplatnenie. Pred chatou nás parádne pobavil polofunkčný bicykel a zastávka autobusu. Toalety sú takisto unikátom. Vykonávať potrebu a zároveň pozorovať nádhernú dolinu pod sebou sa nedá hocikde. Toalety sú vzdialené od chaty pár desiatok metrov a pri čakaní na poradie sa dá skrátiť čas posedením na hojdacej lavičke s krásnym výhľadom resp. priezorom pomedzi skaly na Kráľovu Hoľu. Spanie je možné v spoločných spálňach na poschodových posteliach. Jedna izba je určená najmä pre zaľúbencov-teda postele sú dvojité na šírku a druhej sa ušlo pomenovanie láger. Takisto netreba zabudnúť na povinný výstup na Rysy, čo je náš najvyšší voľne prístupný štít a zároveň najvyšší bod Poľska.
Téryho chata (Térynka či Téryčka) – 2015 metrov nad morom
Téryčka sa nachádza v Malej Studenej doline. Je to naša najvyššie položená chata s celoročnou oficiálnou prevádzkou. Najľahšie sa sem dá dostať zo Starého Smokovca cez Hrebienok a Zamkovského chatu. Presne takto sme sa sem prebrodili v snehu aj my v marci tohto roku. Mačky boli znovu na mieste, po ceste sme pozorovali početných skialpinistov, ktorí zlyžovávali Malú Studenú dolinu. Keď sme konečne dorazili zničení na poloprázdnu chatu, privítala nás okrem veľmi milej Zuzky zo Zvolena, ktorá tam v tom čase obsluhovala, aj obrovská drevená mapa Nepálu so zapichnutými vlajočkami. V Nepále sme pred rokmi dobrovoľníčili a je to krajina, v ktorej sme strávili obaja najviac času mimo domova. Takže nám je stále veľmi blízka :-) Drevenú mapu tam ževraj umiestnil bývalý chatár, ktorý bol okrem iného vášnivým himalájskym horolezcom. So Zuzkou sme fajne pokecali o všetkom možnom a keďže sa tento náš pobyt na chate uskutočnil z nedele na pondelok, vládla skôr komorná atmosféra :-) Parádne prekvapenie sa odohralo o deň neskôr, keď som Zuzku z chaty stretla druhýkrát. Bolo to počas obedu v známej bystrickej vegetariánskej reštaurácii Alfa Bio. Veľmi ju pozdravujeme :-)
Zbojnícka chata (Zbojníčka) – 1960 metrov nad morom
Zbojníčka sa nachádza vo Veľkej Studenej doline. Najľahšie sa na chatu človek dostane taktiež výstupom zo Starého Smokovca a cez Hrebienok, ale tesne za Rainerovou chatou netreba odbočiť doprava, ale držať sa na chodníku vľavo a pokračovať ďalej Veľkou Studenou dolinou. Takisto sa dá na Zbojníčku dostať z Téryčky (a naopak) prechodom cez Priečne sedlo (2352 metrov). My sme spali na tejto chate celkom nedávno, na konci októbra, tesne pred zimnou uzáverou turistických chodníkov. Sneh a ľad bol už v slušnom množstve, takisto sme si vychutnali mačky. Peťo vlastne použil po prvýkrát svoje nové hroty. Na naše počudovanie väčšina turistov nemala žiadne obdobné pomôcky, niektorí tiež šľapali v celkom ľahkej letnej obuvi, tak sme sa miestami zamýšľali, čo predstavuje tá najideálnejšia výbava ale skrátka, pohodlné šľapanie v dobrých mačkách sa nám fakt páčilo :-) Chata bola napriek tomu, že bola nedeľa dosť plná ľudí najmä z okolitých krajín, teda Čechov a Poliakov. Fakt zaujímavý bol mladý slovenský párik s vyše ročným chlapčekom, ktorý sa hore dostal zabalený v šatke na hrudi svojej mamky. Večer sme sa zahrali stolovú vedomostnú hru Tatry, aby sme zistili, čo všetko o našich veľhorách ešte nevieme :-) Na druhý deň sme mali naplánovaný prechod cez Priečne sedlo na Téryčku, ktorý sa kvôli nepriaznivému počasiu nekonal. Ďalšie zaujímavé prekvapenie spojené s touto chatou sa konalo pár týždňov po výlete, keď som počas obedu v centre Bratislavy s kamoškou Katkou zistila, že ona spala aj s partiou na Zbojníčke noc pred nami, presne na tej istej poschodovej posteli ako my :-)
Chata pri Zelenom plese (Brnčálka) – 1551 metrov nad morom
Na túto chatu sme prišli na bežkách z Tatranských Matliarov v marci tohto roku. Bola to asi moja prvá turistika na bežkách mimo bezprostredného okolia Banskej Bystrice. Peťo to už na bežkách v minulosti išiel, spomínal si najmä na strmšie zjazdy smerom dole. Hore sa naozaj na šupinových sklzniciach šlo celkom obstojne. Takmer nikto nešiel poobede naším smerom, akurát viacero skialpinistov sa vracalo z chaty dole. Na chatu sme stihli doraziť tesne pred zotmením. Vnútri sa nachádzala celkom hlučná a veľká skupina všetkých možných, ale najmä českých horolezcov. Pri započúvaní sa do cudzích rozhovorov sme nadobudli dojem, že pre väčšinu návštevníkov je táto chata základňou na vyššie výstupy, zatiaľ čo pre nás nevlastniacich žiadne tatranské preukazy toto bol konečný cieľ a na ďalší deň sme už zliezli len dole (síce sme si to ešte rezli cez Skalnaté Pleso ale stále to bolo viac-menej dole :). Z neznámych príčin sme dostali súkromnú izbu s dvojposchodovou posteľou, tak sme sa cítili ako extrémne privilegovaní turisti a nemuseli sme zdieľať typické mnohopočetné spálne.
Chata pod Soliskom – 1840 metrov nad morom
Na tejto chate sme strávili našu prvú spoločnú tatranskú noc. Bolo to na konci októbra 2015. Na nejakom zľavovom portáli sme našli výhodnú ponuku stráviť noc pod Soliskom za 5 eur, tak sa to náležite využilo :) Akcia sa nevzťahovala na víkendové pobyty, čo v praxi znamenalo, že na chate nebol takmer nikto. Totálne komorná atmosféra. Na ďalší deň nás čakali Rysy, tak sme sa vlastne ráno ani dlho neohriali.
Horský hotel Popradské pleso – 1494 metrov nad morom
Tu sme sa zastavili a naobedovali pri ceste z Chaty pod Soliskom na Chatu pod Rysmi. Na ďalší deň sme tu už prespali. A keďže si nepotrpíme na luxus a nejaký hotelový štandard, spali sme vo vlastných spacákoch na najvyššom poschodí v streche. Bola tam značná zima, veľmi veľa jednoduchých postelí a hlavne atmosféra horskej chaty priamo na najvyššom poschodí horského hotela :-)
Zamkovského chata (predtým Chata kpt. Nálepku)– 1475 metrov nad morom
Na Zamke sme sa stavili pred výstupom na Téryčku v marci tohto roku a takisto aj pri zostupe o deň neskôr. Chata sa nachádza na začiatku Malej Studenej doliny, blízko Obrovského vodopádu. Pre turistov, ktorí nechcú ísť na náročné túry, predstavuje Zamka ideálnu destináciu. Peši zo Smokovca to na chatu trvá necelé dve hodiny.
Rainerova chata – 1301 metrov nad morom
Táto útulňa je najstaršou vysokotatranskou chatou. Vznikla v roku 1863. Chata bola dlhšie zanedbaná, v roku 1998 bola znovuobnovená a odvtedy sa s ňou nerozlučne spája chatár, bývalý nosič, Peter Petras s jeho typickým goralským klobúkom. Chata dnes slúži ako útulňa, teda sa tam nedá prespať, takisto sa v nej nevaria typické horské špeciality, ale napríklad varené vínko určite zahreje :-) Peter Petras je taktiež autorom veľmi podarenej knihy „Na chodníku chodník“ s podtitulom „Rozprávanie starého nosiča“ kde trefne a veľmi vtipne opisuje svoje dlhoročné tatranské skúsenosti.
Na tomto mieste by som chcela zacitovať niečo zo spomínanej knihy:
„Nosenie je veľmi príťažlivá a jedinečná tradícia a turistická atrakcia. Nikde v horách Európy sa nevynáša, iba v Tatrách. Najväčším prínosom je však šetrenie a ochrana životného prostredia. Nemusia sa stavať cesty, lanovky, nemusia lietať vrtuľníky, ktoré znečisťujú prostredie exhalátmi, obťažujú zver i ľudí hlukom, Keď teda stretnete na chodníku horského nosiča, urobte mu miesto, aby mohol prejsť. Pýtajte sa ho až keď bude odpočívať na štande. Nehnevajte sa, keď vám neodpovie, alebo odpovie len úsečne, stručne. Niekedy mu naozaj nie je do reči.
Peter Petras: Na chodníku chodník, 2016
Pri potulkách Tatrami si takisto často spomíname na vtipné postavy z knihy Sama Marca „This is Hardcore“ kde opisuje nevšedný život mládeže vyrastajúcej pod Tatrami. Doteraz nevieme presne dešifrovať, kde sa vlastne odohráva celý príbeh. Je to Starý Smokovec alebo Tatranská Lomnica?
Na záver tohto článku by som popriala Tatrám veľa ohľaduplných turistov a aby ich už nikdy nepostihla víchrica, podobná tej z roku 2004, ktorej smutné výročie sme si pripomínali pred pár dňami.
Albumy z našich potuliek Tatrami:
