Toto sme si vraveli po neúspešnej hodinke na rušnej výpadovke. Potom nám zastalo auto. Francúz – tí sa nezaprú. Zviezol by nás iba 5 kilometrov. Zdvorilo odmietame. Zastavuje väčší van. Mladá švajčiarska rodinka s dvoma dcérkami. Hodia nás ku Lausanne, to berieme. Hneď sa nám predstavujú. Sme na cestách už takmer 20 dní, ale ešte sme sa nestretli s tým, že by sme sa hneď pri vstupe do auta všetci pekne predstavili. Dcéry mali zvláštne mená – Luna a Célesta.
Vysvetľujem, že sa vraciam s priateľom z Francúzska. Potrebujeme sa dostať na Slovensko a kedže už bol podvečer, pýtali sme sa na miesto, kde by sme mohli rozložiť stan a ráno sa pobrať ďalej. Vysvetľujú nám, že bývajú v dedinke pri Lausanne, v dome spolu 20 ľudí a ponúkajú nám prespatie u nich. Súhlasíme.
Po približne hodinovej ceste schádzame z diaľnice. Ideme do ich dedinky. Typický švajčiarsky vidiek ako z pohľadnice, chvália sa. Ja by som povedala, že typické kopanice, lazy, rale či štále. Uzučká horská cestička a náš van, ktorý si to rúbe ostošesť. Prichádzame k veľmi zvláštnemu domu. Dozvedáme sa, že predtým bol opustený, majiteľ ho predával za symbolickú cenu. Oni ho kúpili a zrenovovali.
Bývajú v komunite dvadsiati, z toho je deväť malých detí. Von pred domom majú staré fotelky, improvizovaná obývačka. Jedli sme s nimi večeru – trojfarebné špagety s bylinkami a nespočetné množstvo syra. Potom som sa ponúkla umyť riad, pozerám na prostriedok – bio výroba. Triedený odpad - jedna nádoba na plasty, konzervy, papier, prírodné zvyšky atď. Zubná pasta z tymiánu. Deti pobehujú do neskorého večera vonku. Ufúľané nohavice ? Nejaký problém ? Nie, sú to predsa prírodní ľudia.
Pýtajú sa nás čo ďalej zmýšľame. Vravíme, že zajtra musíme pokračovať v našej ceste. Keby sme si chceli predĺžiť pobyt, sme na spávnej adrese, dozvedáme sa. Môžeme ostať koľko chceme. My sme však už rozhodnutí : smer Slovensko. Na druhý deň nás odvezú na výpadovku a my pokračujeme v našej púti do rodnej zeme.
