Zimný kurz bol určený pre 20 účastníkov z 5 krajín: Slovensko, Česko, Holandsko, Island a domácich Lotyšov. Od nás sa nepodarilo vyzbierať dostatočný počet uchádzačov, boli sme len dvaja. Ja a ešte Ondro z Bratislavy. Pre zmenu z Holandska tam boli až 5 účastníci. Z domu sme si mali doniesť pár užitočných vecičiek ako napríklad kvalitný spacák a karimatku, čelovku, termo oblečenie, vreckový nožík a podobne. Všetko ostatné nám zabezpečili organizátori.
Riga so zamrznutou riekou Daugavou
Prvú noc sme spali v hosteli v Rige. Po krátkom úvodnom zoznámení a otvorení akcie sme sa zahrali City Game. Rozdelení do 5 skupín sme dostali mapu mesta so zakrúžkovanými bodmi, ktoré sme mali nájsť, odfotiť sa s nimi a pri väčšine boli aj doplňujúce úlohy, ako napríklad zistiť z ktorého roku pochádza dotyčné mestské opevnenie alebo koľko metrov má nejaký stĺp. Potom boli extra body za fotku so sombrerom či za klavírom. Celkom zaujímavá hra, avšak môj tím skončil na poslednom mieste, ale zabavili sme sa aj tak !
Riga so zamrznutou riekou Daugavou
Ozajstné dobrodružstvo prišlo hneď na druhý deň ! Bežkovanie ! Respektívne, dostali sme také mierne staršie lyže, na ktoré sa pripevnila naša vlastná turistická topánka. Rozdelili sme sa na dve skupiny, podľa toho či sme už bežkovanie niekedy skúsili alebo nie. Takto som sa dostala do tej lepšej skupiny, v ktorej nás bolo asi 12 plus dvaja vedúci, ktorí sa ale tvárili neviditeľne. Dostali sme veľmi nepresnú, dokonca viac-menej zavádzajúcu mapu ( toto sme však samozrejme zistili až po viacerých hodinách blúdenia :- ) a na tej mape označené dva body: miesto, z ktorého sme vyrazili a miesto, na ktoré sme mali dôjsť. Vyzeralo to všetko celkom jednoducho, na nejakých max 10 km. Realita bola však trošku inakšia. Vyrazili sme po obede, niekedy okolo 3-tej a do stanového mestečka, kde sme pre tú noc kempovali sme prišli tesne pred polnocou ! Teda ak rátam správne, vyše 6 hodín sme šli v tme, v neznámom teréne, len s čelovkami na hlave. Ja som nečítala mapu, na to tam bolo priveľa skúsenejších horských vodcov, ale úprimne si myslím, že sme sa stratili prvý raz možno po dvoch hodinách, aj keď všetci ostatní čítači mapy budú tvrdiť, že to všetko bolo pod kontrolou :-) Veľká časť terénu bola ťažko priechodná. Šli sme cez zamrznuté jazero, ktoré sa ale vôbec nenachádzalo na mape ! Potom sme niekoľkokrát prechádzali cez močiare, cez hustý les. Moje topánky sa kompletne znefunkčnili a bunda dostala pár tržných rán. Keď sme konečne dorazili do kempu, čakal nás polostudený stan, ale nám to všetkým bolo jedno, hlavné je, že sme dorazili! Na druhý deň sme urobili iba krátku prechádzku ( v porovnaní s predošlým dňom :) a došli sme do jednej krásnej horskej chaty, kde nás čakalo neskutočné jedlo a večer v znamení lotyšských tradícií. Už viem tancovať ich tradičné tance a takisto sme mali neskôr saunu.
Ďalšie dni sme boli v lyžiarskom stredisku v najvyššom lotyšskom pohorí ( najvyšší kopec má 311 m. ). Keď som uvidela ten kopčúrik, rozhodla som sa naučiť snowboardovať. Mali sme totiž dve možnosti, buď klasické lyže, alebo snowboard. Tak som sa dva dni trápila, môžem povedať, že som sa veľa naučila, svalovicu som mala potom ešte dobrý týždeň a modriny po celom tele.
Každý večer sme mali medzinárodný, to znamená, že keď hostili Islanďania, tak sme jedli žraločie mäso a zapíjali sme to nejakým špeciálnym likérom. Keď sme hostili my spolu s Čechmi, tak sa pila Demänovka a Becherovka a ešte bazová šťava J Každý druhý večer som sa bola vyhrievať v saune, lebo ako možno málokto vie, takisto ako Fínsko, aj Lotyšsko je saunová krajina a domy sa prakticky vždy stavajú so saunou. Priemerný Lotyš sa saunuje minimálne raz do týždňa a ak by ste nevedeli na čo sú vnútri sauny brezové prútiky namočené vo vode, tak sa nimi môžete vyšibať alebo vymasírovať. Keď som miestnym povedala, že v mojich 25-tich rokoch môžem všetky moje saunové návštevy zrátať na prstoch jednej ruky, nestačili sa čudovať.
Poslednou časťou kurzu bolo zimné kempovanie. Najprv sme sa naučili ako zakladať oheň len zo surovín, čo nájdeme v lese v zime. Tak vám to poviem: potrebujete na to mladé vetvičky a kôru z brezy. Potom sme si vyskúšali urobiť oheň len z iskry. A potom sme si šli založiť zimnú kempingovú dedinu ! Spali sme vo vlastnoručne urobenom igloo ! Nebolo síce z tehličiek ale iba z obyčajnej kopy snehu, ktorá má mať tak dva metre. Musíte to lopatou nahádzať na jedno miesto, potom po celej pologuli napicháte cca 30 cm vetvičky, ktoré si predtým pripravíte z konárikov a potom to musíte tak 3 až 5 hodín nechať ležať a potom sa môže začať dlabanie. Najskôr vydlabete vchod, potom jeden až dvaja ľudia vojdú dnu a lopatkami dlabú až sa dostanú k tým vetvičkám, čo je záchytný bod, za ktorý nesmú dlabať :-) Potom sa vyrobí posteľ, ktorá sa postelie čečinkou a potom sa spí. To bol naozajstný zážitok a podľa mňa určite najlepšia časť tréningu. Takisto sa počas noci musí držať nepretržite stráž a kontrolovať strecha jednotlivých igloo, aby sa náhodou nestalo nešťastie. Tak som aj ja mala svoju hodinovú šichtu s jedným Holanďanom :-) Účastníci, ktorí nestavali igloo boli v kuchyni a na tej samopostavenej kuchyni v kope snehu nám pripavili super chutné cestoviny, potom ovsenú kašu a samé dobroty, jednoducho som nechápala ako je také niečo možné v takých podmienkach, ale aby ste vedeli, nič nie je nemožné :-)
Takto sme sa učili zakladať oheň
Príprava na zimný kemping a vztyčovanie vlajky !
Takto nejako sa buduje igloo
Toto je naša kempingová kuchyňa
Ranný pohľad na náš kemping: 4 igloos a jedno tee-pee
A po desiatich dňoch v snehovom lotyšskom kráľovstve som sa znova fyzicky ocitla v obyčajnej realite ale v mysľou som stále bola na snehu.
Vlastne v mojom prípade som sa cez Prahu a Miláno dostala do New Yorku na pár dní, ale to je už iný príbeh.
Pred týždňom som bola stavať resp. supervízorovať 3 igloo pred chatou Limba na Skalke pri Kremnici. Ešte stále tam stoja, choďte sa smelo kuknúť :-)
ak máte chuť na 25-minútový film z tejto akcie: http://vimeo.com/61242721
alebo ďalšie fotky: http://www.facebook.com/media/set/?set=a.10151325017527322.1073741825.587097321&type=3
