Zamyslela som sa, ako to naozaj je.Nakoľko práve vrcholí nám študentom veľmiznáme a obľúbené koncojanuárovéobdobie – nezainteresovaným - rozumej, koniec polroka čikoniec semestra, spojený s množstvom písomiek,projektov, odpovedí etc etc. Naozaj sa ideme zblázniť.Je to pravda, ale čo sa iného týka, študent je odprírody človek lenivý, to vie asi každý, nonie ? Ale čo má robiť keď raz sa TO naozaj musínaučiť. Jednoducho sme donútení. Ale ja by som tourčite neinterpretovala tak, že všetko stíhame, skôrby som povedala, že vyhráva ten, komu sa TO podarívykryť ( viem, toto slovo sa nepáči dospelým, tváriasa, že mu nerozumejú – možno je to pravda - tak prenezainteresovaných – zvládnuť bez väčšejnámahy ). Nik sa neučí, nik sa nepripravuje- okeeejpripravuje, ale je to naozaj len to najminimalistickejšie minimum,jednoducho urobí najmenejšiu prácu, ktorá jepotrebná, aby prešiel.Všetci sa totižto spoliehajúna to, že sa TO NEJAKO VYKRYJE, jednoducho, že to nejako dopadne. Aväčšinou to aj ide, ja viem, zvláštna teória,ale funguje!
Možno rozdiel je v tom, že dospelí– no aj my študenti sme dospelí, ja ale myslím týchdospelejších dospelých, premýšľajúinak. My sme nejakí menej zodpovednejší, svetgombička. Ale zasa netreba zovšeobecňovať. Všetko to môžebyť úplne ináč, ja som len predstavila môjpohľad.
Myslím si, že všetko je to ospôsobe myslenia..keď chceš, tak všetko zvládneš.Keď chceš, tak si optimista aj keď si dobre informovaný (teraz narážam na vtip o tom, že pesimista je len dobreinformovaný optimista :-) nie je to o nejakom generation gap, je to o človeku...
