Obyčajné stretko piatich báb v piatok večer pri vínku. Rozoberali sme všakovaké témy a ani chlapi nás neobišli. Spomínali sem ich schopnosti pri parkovaní, racionálno-logické chápanie sveta, starosti s ich ponožkami pri posteli a ďalšie radosti (netreba ani vypisovať). Keď sme sa pristavili pri „prirodzenostiach mužov", najzásadnejšiu magickú formulku vyslovila kamoška BeBe. Naše prekvapenia v tvárach ju vôbec nezmiatli a pokračovala: "Akú veľkú ruku mi pán podá, hneď viem, čo sa mu črtá v nohaviciach. Overím si to len skĺznutím pohľadu. To by sa mali baby učiť na biológii, že ak chcú mať chlapa s príslušným dobrým vybavením, mali by sa pozerať na ruky. Čím väčšia ruka tým väčší vták. Sama to mám vyskúšané."
Naša BeBe teda Božská Bea pracuje ako sestrička na Klinike hematológie a transfúziológie Fakultnej nemocnice na Partizánskej ulici č. 4. Tam sa premelie neskutočné množstvo chlapov. Pri odberoch len cudne mrkne očkom do nižších partií a vie, či sa nechá pozvať na rande alebo nie.
Praktizovanie BeBe teórie kĺzania pohľadov do oblasti rozparkov prosííím vždy len so slnečnými okuliarmi na očiach. Sme predsa Dámy. I keď bez nich by to bola malá pomsta na mužoch za ich smilné pohľady, keď sa žena vyberie v sukni a vyšších podpätkoch do ulíc.:))
