Bohužiaľ autorka článku nenapísala koľko takého času na budovanie si svojho života bez chlapa potrebujete. Asi je to individuálne. Na stretávke z gympla ma hneď po úvodnom zvítaní vyfackali dve otázky od Katky prostorekej. A chlapa už máš??? Môj previnilý úsmev v spoločnosti už poväčšine povydávaných a poženených spolužiakov. Ty teraz nemáš sex?? Úsmev mi zamrzol, to akože tu mám nejakú vadu, keď patrím k starých konzervatívcom a sex bez lásky si neprosím? Nemôžem predsa všetkým vysvetľovať, že mi je fajn, i keď si balzamujem zničené vnútro, že som emocionálne vyžmýkaná, egoisticko-narcisticky sa chcem venovať len sebe a svojím potrebám, záujmom, že chcem behať po byte teplákoch a nenamaľovaná s vlasmi len tak v gumičke s vedomím, že tým nikoho neohrozujem, že ma teší, že nemusím načas riešiť žiadne partnerské hádky, žiarlivostné scény a milenecké nezhody. Určite sa zmene svojho statusu poteším, len to nechávam plynúť a nič nechcem siliť, potrebujem čas. Veď trpezlivosť ruže (a zaujimavých chlapov) prináša.
Poučená zo stretávky všetkým z môjho rodného malého mestečka odpovedám na otázky tohto typu: ja by som sa straaaaaašne chcela vydať, ale nikto si ma nezaslúži. :)) A garancia, že zvedavníkom tak zapchám ústa s ďaľšími nemiestnymi otázkami.
