Intro
Slobodné demokratické systémy odmeňujú schopnosti, autokracie lojalitu (požičal som si z podcastu Sme v kaviarni od Arpáda Soltésza).
Kontext
Naša prvorodená dcéra pôjde po prvýkrát voliť, bude maturovať a študovať politológiu. Na čo som aj patrične hrdý. Jednoduché to však mať nebude. Napriek tomu, že sa narodila relatívne hlboko v novom miléniu je rovnako skeptická až bezvýchodisková ako generácia nás, husákových detí, čo zažila komunizmus, mečiarizmus, kauzu Gorila či ficovu bandu z poľovníckej chaty a vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Voliť však pôjde. Aj študovať. Len asi nie doma. A ani sa jej to nesnažím vyhovoriť. Navyše by ma neprekvapilo, keby v zahraničí neskôr ostala viac či menej natrvalo. A ani potom ju presviedčať nebudem.
Rozuzlenie
Iste. Nájde sa veľa takých, čo to zhejtujú. Veď mainstream sociálnych sietí a najmä predvolebný marketing politických strán svorne, a bez ohľadu z ktorej časti názorového spektra pochádzajú, hlásajú opak. Vraj pritiahnu mladých domov, zastavia odliv mozgov. Silné slová a ušľachtilé ciele na jednej strane, na tej druhej iba veľká tučná bezobsažná prázdnota. Pravdou je, že doma o ich schopnosti a mozgovú kapacitu v skutočnosti nik nestojí. Decká to dávno pochopili, preto utekajú. Teda aspoň tie, ktoré nechcú obetovať sny, ambície a vlastnú budúcnosť za lojalitu, rozumej poslušnosť či dokonca politickú príslušnosť. To tu už bolo.
Disclaimer
Len pripomeniem, že svoju šancu sme dostali. Dokonca dve. Ivetu Radičovú kedysi potopili vlastní, pričom posledné zvyšky viery v zdravý rozum sa definitívne rozplynuli krátko po ostatných parlamentných voľbách. Pochovala ho pandémia, chaos a dezoláti. Zámerne píšem v minulom čase, pretože len blázon by veril v zázrak v tých nadchádzajúcich. Demokratické systémy na Slovensku dlhodobo zlyhávajú. Nie však vinou demokracie ako takej. Zlyháva ľudský faktor. Zlyháva občan, zlyháva volič. Zlyhávame my. Preto si zaslúžime to, čo príde.
PostScriptum
Keď prídu dejny, Slováci vždy niekam zalezú a počkajú, kým to prehrmí. Opäť som si pomohol starším podcastom od Arpáda Soltésza, z ktorého mi dodnes rezonuje až groteskná paralela o zrkadlení našej národnej DNA v tradičnej ľudovej slovesnosti. Veď našincovi bola vždy bližšia košeľa, ako kabát. Toto sme my. To je naša stratégia prežitia. Bodaj by som sa mýlil..
