Pod pojmom vojenská prísaha sa mi automaticky asociuje postava Sokrata. Sokrates je ozajstnou inšpiráciou, a to nielen pre historikov, filozofov, ale aj pre širokú verejnosť. Sokrates bol chápaný ako človek „vlastenecký“, a to práve vďaka jeho túžbe zachovať mesto Athény. Druhou z jeho cností, ktoré korelujú s postavou vojakov, je spravodlivosť. Túto cnosť zobrazil Platón v diele Kriton. V tomto dialógu sa poukazuje na Sokrata ako na milovníka spravodlivosti. Teda už pri tomto filozofovi môžeme vidieť dve najdôležitejšie cnosti, a to aj vo vojenskej sfére. Teda spravodlivosť a vlastenectvo.
Toto sú dve najpodstatnejšie prvky pre vojenskú prácu, koniec koncov vyplýva to aj z vojenskej prísahy. Jednou z jej častí je aj spravodlivosť. Práve problém spravodlivosti rieši Platónova kniha Kriton. Tento dialóg medzi Sokratom a Kritonom bol napísaný po Sokratovom odsúdení na smrť. Dôvodov jeho odsúdenia bolo viacero. Jednou z obžalôb bola obžaloba na Sokrata pre to, že neverí v gréckych bohov. Ide o dielo, kde Kriton príde navštíviť na smrť odsúdeného Sokrata. Kriton informuje Sokrata o tom, že loď s kráľom, bez ktorého nemôžu vykonať trest, sa vracia do Athén, a teda, že ho čoskoro zabijú jedom, podľa zákona. „ ... je potřebí zkoumat, zdali je spravedlivé, abych se já pokoušel odsud vyjíti bez svolení Athéňanů ...“. (Platón, (prel. F. Novotný), 2003) Teda, môžeme si všimnúť, že Sokrates je schopný zomrieť pre to, aby bola spravodlivosť v Athénach presne podľa zákona. Ako si pri citácií môžeme všimnúť Sokrates nechcel odísť. Fundamentálnym dôvodom bolo to, že občania Athén nerozhodli inak. Teda život jedného človeka závisel od občanov Athén. Pre vojaka to však platí obrátene životy občanov Slovenska závisia od skupiny vojakov, v mnohých prípadov aj od vojenského jedinca.
Pekný príklad vlastenectva máme u autora básne „Mor ho!“ Sama Chalupku. U známeho štúrovského básnika vidíme obraz vlastenectva slovanského ľudu. V Chalupkových veršoch ako: „... to je zem naša, daná Slovänom od Boha ...“. V prvom z veršov Chalupka hovorí o zemi danej „Slovänom“ od Boha. Chalupka naznačuje, že, podobne ako Božie dary chlieb, soľ... aj niečo abstraktnejšie, ako vlasť je potrebné si chrániť a vážiť si tento dar. Čo je jeden zo znakov vlastenectva musíme si byť vedomí cesty, ktorú muselo Slovensko prejsť, aby sa mohlo nazývať Slovenskou republikou. Teda naša vlasť bola darom, ktorý musel prejsť dlhú cestu. Podobne ako chlieb, ktorý musí prejsť cestu od zrna, až po tovar, samotný chlieb, tak aj vlasť musela prejsť rôznymi obdobiami tejto cesty. Zároveň vlasť, podobne, ako iné dary od Boha musí dozrieť, aby sa mohla stať autonómnym, zvrchovaným štátom. Tak, ako ovocie zreje do sladkosti plodu, podobne aj vlasť musí zrieť do sladkosti slobody. Toto sú Chalupkove verše, ktoré potvrdzujú potrebu lásky k svojej vlasti – vlastenectvo. Takéto skutky Chalupka chváli, pretože v obraze jeho doby bola Slovenská republika len akýmsi snom, ilúziou, utópiou, ktorá bola takmer neuskutočniteľná. Bohatstvo bojovníka vlastenca sa ukazuje aj v iných textoch, ktoré autor zakomponoval do básnickej skladby „Mor ho!“. Ak sa opakovane prenesieme späť, do časov kedy Samo Chalupka tvoril, môžeme si všimnúť vyzdvihnutie hrdinstva vo verši: „/Hynú naši hynú, ale sťa víťazi/“, autor krásne symbolizuje morálne víťazstvo Slovanov. Pomenovanie morálne víťazstvo sa nám môže zdať klišéovité. Toto pomenovanie poznáme zo školských poznámok, a to práve na Chalupkovo Mor ho!. Avšak, ak sa prizrieme bližšie na pojem morálne víťazstvo je to opak slova klišé, je to akési tabu, ktoré sa dnes už „nenosí“. Byť morálnym víťazom neznamená stať sa filmovým super hrdinom, byť morálnym víťazstvom dnešnej doby znamená byť vojakom, lekárom, ale aj „obyčajným“ predavačom. Byť morálnym víťazom dnešnej doby znamená byť človekom milión.
Záverom sa pokúsim zhrnúť zistenia, ktoré som písaním nadobudol. Po prvotnom prečítaní prísahy som sa pokúsil vyňať dva charakteristické pojmy prísahy. Ako dva pojmy som našiel a vybral spravodlivosť a vlastenectvo. Na základe dvoch osôb a ich životných a literárnych diel som sa snažil poukázať na oba pojmy, ktoré mi vyšli z obsahu prísahy. Pokúsil som sa charakterizovať a pripomenúť potrebu týchto cnosti pri vojenskej práci.
LITERATÚRA:
Chalupka, S., 1974. Mor ho!. Čítanie študujúcej mládeže ed. s.l.:Tatran (Bratislava).
Platón, (prel. F. Novotný), 2003. Obrana Sokratova, Kriton. s.l.:OIKOYMENH.
