Bez ducha túlať sa prázdnou ulicou,
nie je to spomienka, len prelud snov,
Výčitky nemé, ľudí bez tváre,
myšlienky blúdia, zväčša nekalé.
Bez nehy, bez lásky, bez pocitov,
v čiernej tme cítim len útoky havranov.
Tvrdými údermi do mojej duše,
strieľajú zobákmi akoby z kuše.
Náreky tichých slov nehasia spálené,
s bolesťou čerstvých rán zdvíham sa zo zeme.
S úsmevom na perách v pretvárke kráčam,
slzami úľavy kroky si zmáčam.