Bez úsmevu kladiem slová,
čo hladia moju dušu
jak ranná rosa bledé lupene,
na krehký papier vzťahov.
Spýtaj sa na otázniky
v mojich očiach...
Spýtaj sa na kvapky rosy
na lícach...
Spýtaj sa na smútok
na perách...
Spýtaj sa na čerstvé rany
na duši...
Lebo klamem sama seba,
klamem slovom teba
a nevinnosť len predstieram.
A často hľadám odpovede
v smutnom šere,
preto sú nejasné.
Vo svete nahej poézie,
nesfúkni mi prosím sviecu,
nech sa nestratím.