Podľa informácií Neue Zürcher Zeitung (NZZ) by Európska únia rada presadila AIA - automatickú výmenu informácií ako štandard medzi štátmi Európskej únie na kontrolu plnenia daňových povinností. Semeta sa odvolal na posledné vrcholové stretnutie štátov EÚ, na ktorom bolo prejednávané rozšírenie AIA a minulú stredu na tlačovej konferencii novinárom oznámil, že pripravuje návrh zákona o automatickej výmene informácií, ktorý by mal platiť od 1.1.2015. Jeho obsahom, okrem tém, ktoré sú prejednávané švajčiarskym parlamentom, by mali byť aj kategórie ako dividendy, ďalšie zvláštne príjmy ako napr. príjmy z predaja cenných papierov, zvláštne príjmy na finančné kontá, saldo ai. Európska únia by takto vytvorila jednotný systém, ktorý by následne chcela presadiť ďalej do sveta, predovšetkým v takých finančných centrách ako je napr. Hongkong.
Dnes začína aj vrcholové zasadnutie štátov G-8. Koná sa pod britským predsedníctvom v Severnom Írsku. Počas 24 hodín budú prejednávané tri základné témy: obchod (dohoda o voľnom obchode s USA), dane (boj proti daňovým únikom) a transparentnosť (v oblasti ťažby nerastných surovín v rozvojových oblastiach).
Podľa NZZ Veľká Británia sa dostala do tlaku zo strany USA (hlavne pre britská daňové oázy v oblasti Karibiku), preto premiér David Cameron vykonal potrebné kroky. Otvoreným listom, ktorý zaslal do britských daňových oáz, a to na Bermudy, Britské panenské ostrovy, ostrovy Cayman, do Gibraltáru, Anquilly, Montserratu, Turks, Jersey, Guernsey, na ostrovy Caicos a ostrov Man, vyjadril vôľu po transparentnosti v daňových otázkach. V máji obdŕžal z väčšiny uvedených teritórií dohody, resp. súhlasné prehlásenia.
Veľká Británia, ktorá s USA podpísala Fatca (Foreign Account Tax Compliance Act) má záujem o zavedenie automatickej výmeny informácií. Cameron však zdôrazňuje, že mu ide v prvom rade o kvalitu informácií, pretože je si vedomý, že obchodný model daňových oáz umožňuje, aby peňažné toky boli vedené cez anonymné firmy. Podľa neho je nevyhnutné, aby sa vytvoril centrálny register informácií o vlastníkoch, o ich firmách a tento sa následne sprístupnil daňovým úradom a štátnym orgánom.
Vyrovnanie starých bremien bánk (myslí sa tým operácie, ktoré podľa trestného zákonníka banka porušila záujem tretej krajiny) podľa vyjadrenia Algirdasa Semetu nebude predmetom AIA - automatickej výmeny informácií. O prípadnej „amnestii „ sa musí jednať na bilaterálnej úrovni nezávisle od AIA, pričom jednanie sa začne len ak daná krajina, ktorej právo v oblasti daní sa porušilo, má záujem staré veci uzatvoriť.
V tejto rovine môžeme nazerať na Lex USA komplexnejšie. 12. júna, v čase zasadnutia časti parlamentu zostaveného zo zástupcov švajčiarskych kantónov, zákon hlasovaním prešiel. Správa o ohlásenej návšteve EÚ-daňového komisára Algirdas Semetu rozvíril už aj tak búrlivú hladinu. Semeta avizovaním témy návštevy vyvolal rozruch medzi bankami, pretože bankám ide o obchod a v rámci neho aj o zisky a zamestnanosť bankových úradníkov ako aj celej na bankovníctvo nadväzujúcej sféry. Švajčiarske banky majú tak-či tak obavy zo zníženia obchodov s USA (americká justícia má dosť informácií na to, aby v prípade odmietnutia amerického programu pre švajčiarske banky začala proti ním súdne konania). UBS má problémy s francúzskou justíciou (za roky 2002-2007). Na druhej strane napriek všetkým svojim starým bremenám majú švajčiarske banky veľké skúsenosti získané pri doterajšej práci s americkou justíciou, teda majú celkom konkrétne a praktické skúsenosti v oblasti administratívnej pomoci v daňovej oblasti pre ďalšie postihnuté banky. Preto nečudo, že banková únia mení vo vzťahu k AIA tón.
V piatok švajčiarskemu parlamentu predložil Aymo Brunetti, profesor ekonomickej univerzity v Berne, jednu radu. Ako oznámil Neue Zuger Zeitung, na 64 stranách navrhuje založenie Grémia zo špičkových odborníkov z oblasti hospodárstva, bankovníctva a zastupiteľských orgánov. Povedal, že Švajčiarsko musí sledovať stratégiu, ktorá sa nebude meniť po každej zmene okolia. Zároveň skonštatoval, že Švajčiarsko musí bojovať, aby krajina nemala menší trh ako v súčasnosti. Preto by malo Švajčiarsko preukázať, že nehrá o čas, ale má záujem akceptovať nový medzinárodný daňový režim, že má záujem o jeho globálnu akceptáciu.
Je možné očakávať, že vo vzťahu k OECD bude Švajčiarsko aktívnejšie spolupracovať na rozvoji globálneho AIA-štandardu a že podpíše Európsku konvenciu o administratívnej pomoci. Evelinu Widmer-Schlumpf čaká neľahká úloha presvedčiť politické strany SVP, SP, CVP a FDP, aby hlasovali za Lex USA. SVP (ktoré má spolu s SP v parlamente väčšinu), by radi videli v tejto veci hlasovanie ľudu (referendum). Toni Brunner, prezident SVP hovorí, že týmto švajčiarska vláda zasahuje do švajčiarskeho bankového tajomstva a následne aj do privátnej sféry každého jednotlivca. Ministerka financií odpovedá: „Nemám pocit, žeby som bankové tajomstvo niesla do hrobu." Philipp Müller poukazuje na „dvojitú hru" niektorých štátov a poznamenáva, že všetky finančné miesta na svete musia mať rovnako dlhé „Spiesse", t.j. Pokiaľ sa nepresadia na týchto miestach rovnaké podmienky, AIA ako globálny štandard neprichádza do úvahy. Švajčiarsko musí preto najprv vyvinúť tlak cez OECD. Takže je rád, že prevažná časť parlamentu nenasleduje Brunettiho radu a že je proti tomu, aby sa EÚ rýchle darovali darčeky. Podľa neho je idea, EÚ ponúknuť AIA a získať preto prístup k trhu, naivná.
Tento týždeň parlament definitívne rozhodne o osude nového zákona - o Lex USA. Či ho príjme alebo vráti späť spolkovej vláde.
Švajčiarsko je malá krajina a pre také Michael Ambühl, hlavný vyjednávač Štátneho sekretariátu pre medzinárodné finančné otázky a uznávaný diplomat odporúča: Malá krajina nemôže povedať „nie". Môže povedať „áno, ale...". Podľa NZZ am Sonntag Ambühl je Švajčiarsko viazané len na OECD. To je podľa mňa miesto, kde sa nielen Švajčiarsko, ale aj iné malé krajiny môžu svojou odbornosťou presadiť. AIA je právny dokument, ktorý štátu umožní kontrolu plnenia daňových povinností za hranicami krajiny a nemal by sa z neho stať predmet obchodu. Rovnako riadenie AIA by malo byť oddelené od starých bremien. Program USA pre švajčiarske banky teda by nemal byť spájaný so systémom automatickej výmeny informácií, pretože sa vzťahuje k starým položkám. Ako taký nie je „generálnym pardonom", pretože nemôže abstrahovať aj od takých prípadov porušenia trestného zákona, ktorý je spojený s financovaním terorizmu, či praním špinavých peňazí. Prípadná amnestia, tak ako hovorí EÚ-daňový komisár Algirdas Semeta, by mala byť predmetom bilaterálnych rokovaní.
