reklama

Cestovný ruch a Plán obnovy I.

Transformácia riadenia cestovného ruchu a posilnenie konkurencie schopnosti podnikateľských subjektov by mali byť základné ciele riadiaceho (štátneho i samosprávneho) aparátu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Výkony cestovného ruchu sa v dôsledku Corona krízy prepadli natoľko, že môžeme povedať: začíname v bode nula. Pohnúť sa z tejto pozície je možné len po transformácii riadenia cestovného ruchu, ktorej jediným cieľom je „posilnenie konkurencie schopnosti podnikateľských subjektov“ na (domácom i zahraničnom) trhu cestovného ruchu. 

Z doterajšej praxe možno usudzovať, že pochopiť čo všetko sa deje na trhu cestovného ruchu, nie je ľahká vec. Cestovný ruch realizovaný u nás doma má totiž vo veľkej miere „samosprávny charakter“. Podnikatelia za podpory samosprávy kreujú na území hodnotnom pre rozvoj cestovného ruchu tzv. "fabriku". Tá je riadená "združením cestovného ruchu" a vyrába a propaguje "regionálny produkt cestovného ruchu". Jedná sa vlastne o vytvorenie obrazu o turistickej destinácii ako príťažlivého cieľa pre ktorý sa my, budúci návštevníci, rozhodneme.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

"Fabrika" využíva prírodné scenérie, historické objekty, kultúrne akcie, predpoklady na športovanie pre svoje ciele ale zároveň v spolupráci so zodpovednými orgánmi zodpovedá za trvalú udržateľnosť týchto hodnôt. Práve pre nezastupiteľnú úlohu samosprávy vo veci podpory rozvoja cestovného ruchu, „fabrika“ musí úzko spolupracovať so samosprávnymi orgánmi.

Otázka znie, ako? Pretože po nežnej revolúcii neprebehla transformácia riadiacej štruktúry v regiónoch (turistických destináciách), pôvodná socialistická štruktúra riadenia sa rozbila. Vtedy totiž národné výbory riadili informačné strediská Slovakiatour, regionálne plánovanie cestovného ruchu, pričom k tomu mali k dispozícii vlastné stavebné jednotky - Akcie Z. Privatizácia (malá či veľká) prebehla relatívne rýchle, ale k úprave legislatívneho riadenia regiónov cestovného ruchu došlo až zákonom č. 91/2010 Z.z. o rozvoji cestovného ruchu. Avšak ani táto nevniesla do riadenia žiadúci systém, nakoľko hlavnú iniciatívu pri zakladaní spomínaných "fabrík" (združení cestovného ruchu) prenechala samospráve. Táto, tak ako za socializmu národné výbory, prevzali na seba prakticky všetky funkcie, čo u podnikateľov vyvolalo dojem a aj prianie - nech samospráva prevezme na seba zodpovednosť za verejno-prospešné aktivity, ktoré podporujú rozvoj cestovného ruchu v danom regióne. Napokon veci dospeli do štádia, v ktorom sa mnohí podnikatelia pýtajú, prečo tam "von" (Rakúsku, Švajčiarsku ai.) združenia cestovného ruchu fungujú a u nás nie. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Neuspokojivým sa mnohým zdá aj štátne riadenie. Cestovný ruch je prierezové odvetvie riadené Sekciou cestovného ruchu na MDV SR. Na riadení sa podieľajú aj iné ministerstvá (MH SR, MK SR, MZP SR ai.), ktorí sú "garantmi" vo vybraných oblastiach riadenia, napr. MH SR v oblasti ochrany spotrebiteľa, MP SR v oblasti agroturistiky, MZ SR v oblasti kúpeľníctva, MZV SR pre oblasť oficiálnej ochrannej propagačnej značky Slovenska ai.). Štátne riadenie je preto komplikované a mnohým nezrozumiteľné a možno aj preto by uvítali samostatné ministerstvo cestovného ruchu. Veľa by sa tým nepomohlo (snáď samostatná položka v štátnom rozpočte), pretože problém je: konkurencie schopnosť podnikateľských subjektov na trhu cestovného ruchu. Venujem preto pozornosť ponuke a dopytu:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Podpora ponuky – podnikateľov

Podpora dopytu – potenciálnych klientov

  • Zníženie DPH

 

  • Uľahčenie prístupu k úveru aj pre drobných podnikateľov

 

  • Zabezpečenie prístupu podnikateľov k finančným zdrojom EÚ

 

  • Oceňovanie inovatívnych prístupov a riešení

 

  • Riadenie kvality služieb cestovného ruchu

 

  • Príprava odborného dorastu (počiatočné odborné vzdelávanie, odborné vzdelávanie)

 

  • Detailnejšie plánovanie regionálneho rozvoja cestovného ruchu (aktualizácia Regionalizácie CR, územné technické podklady ako napr. Projekt športového lovu a rybolovu, Štúdia využitia vidieckeho osídlenia pre krátkodobú rekreáciu obyvateľov priemyselných aglomerácií, Územnotechnická dokumentácia o vzťahu vybraných miest a kúpeľov k cestnej a železničnej sieti, Územné vyhodnotenie aktivít ako územnotechnický podklad pre pohybové formy cestovného ruchu atď.

 

  • Podpora konkrétnych aktivít na regionálnej úrovni spojených so zvýšením úrovne komplexnosti poskytovaných služieb CR (Podpora integrácie regionálnych informačných systémov do národného celku, Reforma regionálneho riadenia cez združenia cestovného ruchu vrátane zavedenia funkčného systému motivácií a inovácií atď.)
  • Podpora práva zamestnancov na oddych a rekreáciu

 

  • Podpora zdravia a zdravotnej prevencie cez poskytovanie kúpeľnej starostlivosti

 

  • Podpora ľudí v dôchodkovom veku v ich potrebe po oddychu a rekreácii

 

  • Podpora športu detí a mládeže počas ich voľno časových aktivít v súvislosti s cestovaním (každá cesta mimo miesta trvalého bydliska).

 

  • Podpora športu detí a mládeže formou poskytovania štátnych príspevkov (lyžiarske pobyty, letné tábory ai.)

Existujú rôzne ekonomické teórie rastu a k nim zodpovedajúca miera zásahov štátu do trhového hospodárstva – tak na strane ponuky, tak na strane dopytu. Cieľom štátnych zásahov – pokiaľ ich situácia na trhu vyžaduje, by mal byť len jeden: posilnenie konkurencie schopnosti subjektov cestovného ruchu tak na domácom, tak i na zahraničnom trhu.

V cestovnom ruchu je zaužívané, že štát podporuje jeho rozvoj na strane ponuky a nie na strane dopytu (napr. na rozdiel od automobilového priemyslu, kedy štát disponuje motivačnými impulzmi pre stranu dopytu – spotrebiteľov). Cestovný ruch je podnikanie a je len nepriamo prepojené napr. so sociálnou politikou štátu. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V čerstvej pamäti máme prípad „rekreačných poukazov". Tieto poskytuje svojim zamestnancom zamestnávateľ a nie štát. Ten rozhoduje o to, či tieto poukazy daňovo zvýhodní alebo nie. Napriek tomu sa do Koncepcie rozvoja cestovného ruchu, ktorú vláde SR predkladala Sekcia CR dostala stať, že rekreačné poukazy sú jedným z finančných zdrojov rozvoja cestovného ruchu. Mohli by len vtedy, ak by ich financoval (vydával) štát alebo by štát pre tieto účely staval špeciálne zariadenia ako kedysi zotavovne ROH. 

Skvalitniť systém štátneho a regionálneho riadenia cestovného ruchu vyžaduje v prvom rade dôkladne poznať trh a po dôkladnej analýze ďalej kreovať Koncepciu rozvoja cestovného ruchu od 2021 (platnosť predchádzajúcej skončila k 31.12.2020). S jediným najdôležitejším cieľom: posilnenie konkurenčnej schopnosti podnikateľských subjektov.

Preto je nevyhnutné, aby boli v oblasti riadenia vypracované nové integrované systémy riadenia s použitím IT technológií (financované z prostriedkov Plánu obnovy), pre najbližšie obdobie minimálne:

1/ Integrovaný systém riadenia cestovného ruchu zahrňujúci nielen zodpovedné osoby na horizontálnej úrovni (ministerstvá – doprava, hospodárstvo, životné prostredie, regionálny rozvoj, financií, kultúra a nimi riadené organizácie, ktoré majú čo hovoriť do cestovného ruchu) ale aj na vertikálnej úrovni (prepojenie štát – samospráva s prepojením na regionálne združenia cestovného ruchu). Významným dokumentom nadväzujúcim na Stavebný zákon je Regionalizácia cestovného ruchu, ktorá vyžaduje prepracovanie s doplnením o ukazovatele napomáhajúce ochrane životného prostredia priamo v subregiónoch ako aj ďalšie dokumenty uľahčujúce územné plánovanie a rozvoj cestovného ruchu.

 Uvedený systém sa vzťahuje nielen na problematiku regionálneho rozvoja cestovného ruchu, ale aj podpory inovatívneho podnikania vrátane vzniku nových podnikateľských štruktúr, ako napr. nezávislých hotelových sietí s kvalitatívne vysokým know-how a vlastným ubytovacím rezervačným systémom.

2/ Systém riadenia kvality služieb cestovného ruchu zahŕňajúci všetky legislatívne normy, ktoré s podnikaním v cestovnom ruchu súvisia ako aj ich zrozumiteľný výklad. Uvedený systém môže byť za účelom dodržiavania legislatívnych pravidiel vhodne podporovaný motivačnými prvkami ako sú súťaže a vyhodnotenia.

3/ Integrovaný informačný systém cestovného ruchu linkujúci regionálne portály do republikového centra so zdokonalením riadenia marketingu a využitia propagačných nástrojov. To všetko za podmienky zdokonalenia analýz trhu. Táto, žiaľ, dlhodobo chýba, hoci je základným východiskom pre prijímanie kvalifikovaných rozhodnutí. Je to aj príčina, prečo doposiaľ nad odbornými prístupmi definovali prístupy politické a to navyše bez definovania jasnej ekonomickej stratégie.

4/ Systém počiatočného odborného vzdelávania ako aj zvýšenie kvality odborného vzdelávania ako súčasti celoživotného odborného vzdelávania. Nevyhnutné zmeny, ktoré vyžaduje lepšie využitie IT technológií do praxe, vytvoria nové pracovné miesta so špecifickými zručnosťami a znalosťami. Keďže gymnáziá pripravujú žiakov na akademické povolanie, je potrebné konečne zaviesť do praxe systém počiatočného odborného vzdelávania minimálne v 7.-9. ročníkoch základných škôl. Tým sa žiaci základných škôl budú môcť rozhodnúť ľahšie pre svoje budúce povolanie a počas 3 rokov pracovať so svojim talentom. Keďže práca s odbornými informáciami je nevyhnutná pre celoživotné vzdelávanie, je potrebné žiakov odborných škôl vyššieho sekundárneho stupňa naučiť systematicky pracovať s odbornými článkami z médií (domácich i zahraničných).

Vyššie uvedené štyri základné oblasti vyžadujúce okamžitú zmenu môžu priniesť v dohľadnom čase oživenie cestovného ruchu nielen v oblasti domáceho, ale aj zahraničného cestovného ruchu (príchod turistov zo zahraničia). Preto je nevyhnutné, aby všetky štyri navrhované systémy mohli byť zaradené do Plánu obnovy a financované z jeho prostriedkov.

Rudolfa Vallová

Rudolfa Vallová

Bloger 
  • Počet článkov:  191
  •  | 
  • Páči sa:  272x

Dlhoročná odborníčka v oblasti cestovného ruchu otvára diskusiu o "Cestovnom ruchu v 21.storočí" a vyzýva k založeniu iniciatívy - clustra pre podporu kvalifikovaného spracovania Plánu obnovy pre cestovný ruch. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradenácestovanie.smeekonomika.smesúkromnépolitika.sme

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu