Málokedy si uvedomujeme, aké hodnoty o dobe, v ktorej žijeme, resp. žili naši rodičia, vytvára pre spoločnosť mediálne spravodajstvo. Osobitne v čase zastavení sa – ako teraz v čase Corona krízy, keď pohľad do budúcnosti nie je tak jasný ako v čase boomu. Dostať sa z tejto ťažkej situácii nás núti rozhodnúť sa o spôsobe obnovy ekonomiky. Investície budú splácať deti, ktoré dnes z bezpečnostných dôvodov nemôžu chodiť do školy.
Doba, v ktorej žijeme, prenáša zodpovednosť na plecia dospelých, vrátane politikov. Oni za nás musia rozhodnúť kam, koľko a za akým účelom investovať, aké nové riadiace štruktúry vytvoriť, aby peniaze nepadli do studne bez dna a bola zabezpečená transparentnosť. Aj do cestovného ruchu, odvetvia, ktoré azda najviac trpí v dôsledku Corona krízy.
„Cestovný ruch prešiel privatizáciou, ale nie transformáciou“, skonštatovala som 5.2.2002 ako ekonomická spravodajkyňa v Hospodárskom denníku v článku „Majster plán chýba, ale nielen to“. Čo sme si mysleli na začiatku 21.storočia a kam sme dospeli po 20-tich rokoch a ako vôbec vlastne ďalej, bol základný impulz na zostavenie internetového portálu „Cestovný ruch v 21.storočí“ (t.č. doména pod mojim menom www.vallova.sk). Chcem tým vyprovokovať nielen politikov, ale aj odborníkov v oblasti cestovného ruchu, aby sa otvorila diskusia, resp. založila iniciatíva (cluster nielen s členmi Zväzu cestovného ruchu), ktorá problematiku budúcnosti cestovného ruchu odborne zvládne a presadí svoje záujmy a svoje potreby nielen voči štátnym orgánom, ale aj voči orgánom samosprávy. V článkoch na živú tému o makroekonomike aj o podnikaní otváram 3 základné otázky:
1/ Aká je budúcnosť integrovaného informačného systému riadenia cestovného ruchu (pretože cestovný ruch je viacsektorový, t.j. na horizontálnej úrovni sa dotýka viacerých ministerstiev , na vertikálnej spája štátne úrady so samosprávou a fabrikami – združeniami cestovného ruchu majúcimi „samosprávny“ charakter).
2/Aká je budúcnosť integrovaného informačného a propagačného systému cestovného ruchu (s linkovaním jednotlivých turistických destinácií na úrovni turistických regiónov do jedného národného celku, čím sa môže dosiahnuť efektívnejšie riadenie – vrátane štátnej propagácie, za ktorú je zodpovedné SACR).
3/ Aký zmysel treba vidieť za pojmom „riadenie kvality“ poskytovaných služieb cestovného ruchu.
Odpovede na tieto otázky nám ukážu cestu k dosiahnutiu 2 základných cieľov:
Posilniť postavenie cestovného ruchu v rámci územného rozvoja za podmienky dosiahnutia trvalej udržateľnosti vrátane skvalitnenia a zefektívnenia propagácie SR ako krajiny cestovného ruchu
Posilniť konkurencieschopnosť podnikateľskej sféry v celom procese tvorby hodnôt.
V posledne menovanom cieli je potrebné zvážiť návrat riadenia podnikateľskej sféry na Ministerstvo hospodárstva SR a to vrátane riadenia kvality poskytovaných služieb. Možno niekto bude tvrdiť opak, odvolávať sa na vzory zo zahraničia. Faktom však je, že cestovný ruch je hospodárske odvetvie a jeho úspech stojí v prvom rade na obchode...
Verím, že portál v konečnom štádiu sa stane on-line praktickou učebnou pomôckou pre odborný dorast. Prax potrebuje absolventov, ktorí dobre poznajú odbor, dokážu uvažovať, analyzovať, včas reagovať a prebrať na seba zodpovednosť. Práve mladí ľudia budú musieť vytiahnuť ekonomiku z dlhov a stabilizovať odbor tak, aby pri prípadnej ďalšej kríze znova nevykrvácal. Preto prosím pedagógov, aby spolupracovali s odborníkmi, pretože dnes si každá firma svoj know-how chráni a svoje tajomstvá nevysype len tak z rukáva. Nádejam sa, že aj ministerstvo školstva pochopí význam novej myšlienky a dá jej šancu pre ďalší rast – už pod feruľou školstva.
Dúfam, že redakcie a novinári sa budú naďalej detailnejšie zaoberať nielen „cestovaním“, ale aj cestovným ruchom ako podnikaniu. Portál o cestovnom ruchu v 21.storočí môže byť aj pre nich studňa poznania. Treba len do nej čiahnuť a následne ponúknuť svoje články netradičnému portálu, ktorý bude následne slúžiť pre odborné vzdelávanie dorastu v oblasti cestovný ruch. Za to Vám, milí kolegovia, vopred ďakujem.
