Ako hrom z neba, hoci sa predtým dlho blýskalo, Európska únia si posvietila na „Booking.com“ (sídlo v Holandsku). Rada EÚ vyžaduje od Booking.com za jeho protisúťažné praktiky pokutu 3 mld. Eur. Niekoľko dní pred ňou francúzske úrady udelil Booking.com pokutu vo výške 325 mil. Eur a USA 425 mil. Eur (viď správy Slovenského rozhlasu).
Trochu histórie:
Málokto na Slovensku vie, že ide o zavŕšenie dlhého procesu. Listujem v starých výstrižkoch novín, kde sa nachádza aj spravodajský článok od Štefana Brändleho, v tom čase parížskeho spravodajcu Luzerner Zeitung, zo septembra 2013. Francúzski hotelieri sa búrili voči niektorým GDS (Globálne distribučné systémy ubytovania a ďalších služieb) ako je Booking.com, Expedia.com a ďalšie.
Vo Francúzsku, krajine, ktorá so Španielskom už desaťročia súťaží o prvé miesta návštevnosti v oblasti cestovného ruchu vo svete, bolo v tom čase každé štvrté ubytovanie sprostredkovávané niektorým z rezervačných systémov. Hotelieri im ročne platili provízie (poplatky za sprostredkovanie obchodu) v objeme 2 mld. Eur. Dane z týchto peňazí zutekali v tom čase mimo krajinu (do Holandska). Až neskôr sa v EÚ prijala legislatíva ukladajúca povinnosť zdanenia provízie v krajine, kde sa služba, čerpaná cestujúcim, poskytla (povinnosť zdaňovania je na poskytovateľovi služby).
Prečo došlo ku konfliktu medzi hoteliermi a GDS?
Booking.com vyžadoval od hotelierov, aby cena za ubytovanie, sprostredkovaná týmto online rezervačným systémom, bola najnižšia. To zviazalo hotelierom ruky a zobralo im možnosť – pod hrozbou súdneho sporu zo strany Booking.com, zjednať s hocikým iným nižšiu cenu a to aj v prípade zvanom „na poslednú chvíľu, keď ubytovacie zariadenie, resp. jeho časť, zostala neobsadená. To značne ovplyvnilo celkovú zmenu predaja ubytovania, ktorá nevychádzala v prospech veľkých ubytovacích zariadení.
Booking.com sa odvoláva, že hotelom, v rámci ich obojstrannej dohody, účtoval nižšiu províziu. V tom čase (rok 2013) táto oscilovala od 18-25%. Ide o vysoké percentá, pretože sa jednalo prakticky len o sprostredkovanie služieb pre jednotlivcov. Provízia takto dosahovala takmer percentuálnu úroveň zliav, ktoré v tom čase dostávali cestovné kancelárie – touroperátori/organizátori balíkov, pre svoje skupiny (16 a viac osôb).
Uvedený fakt o účtovaní nižšej provízie za sprostredkovanie obchodu môže byť pre Booking.com nanajvýš poľahčujúcou okolnosťou. Po prelome tisícročí (Booking.com začal obchodovať na Slovensku v rokoch 2008-9) postupne rástla „nákupná turistika“ - podporovaná aj možnosťou rýchlej online rezervácie ubytovania. V dôsledku toho v ubytovacích zariadeniach rýchle rástol počet prenocovaní, ale ich tržby za ubytovanie klesali! Pretože GDS, nehľadiac na potreby hotelov, tlačili ceny dole, nakoľko sa chceli rýchle presadiť na trhu, čím ešte intenzívnejšie podporili rozvoj nákupnej turistiky a iných, hosťami vopred neplánovanými krátkodobými vycestovaniami. Švajčiari nazvali tento proces výstižne ako „korózia ceny“, čím došlo k dlhodobému znižovaniu efektívnosť práce poskytovateľov služieb (predovšetkým v hoteloch). Booking.com však tým nestrácal – naopak, získaval.
V každom prípade zo strany Booking.com šlo a stále ide o sebecké jednostranné vytvorenie čo najvýhodnejších podmienok spomedzi všetkých ostatných podnikateľov na trhu cestovného ruchu (vrátane internetového). Tým však došlo k porušeniu podmienok súťaže na voľnom kapitálovom trhu, k vytváraniu neoprávnených ziskov. A to je trestné!
Nielen Francúzi, ale aj Švajčiari!
V tom čase (v roku 2013) princípy dodržiavania voľnej súťaže, ako informovali Neue Zuger Zeitung (5.9.2013), preverovalo aj švajčiarske Weko (Wettbewerbskommission). Pritom sa zameralo na skúmanie až troch GDS, medzi nimi aj Booking.com i Expedia.com. Nimi realizované objemy boli však oveľa nižšie, pretože Švajčiari majú typický konzervatívny prístup ku GDS a spoliehajú sa na vlastné skúsenosti (predovšetkým v Alpách), takže mnohé ubytovacie zariadenia ponúkanú spoluprácu na online báze odmietali. Podobné vyjadrenia som dokonca počula pred pár rokmi aj z úst nízkotatranských hotelierov, nakoľko online business pre väčšie ubytovacie zariadenia neprináša uspokojivé zákazkové krytie. Môže však efektívne vypomôcť v čase neočakávaných „výpadkov“ zapríčinených zhoršením počasia ai. Ináč sú na tom ubytovacie zariadenia v súkromí, ktoré nemajú náklady spojené so zaobstarávaním predaja svojho zariadenia...
V online hre by malo byť aj duševné vlastníctvo!
Francúzi dokonca zamerali svoju pozornosť aj na porušovanie duševného vlastníctva, kam patrí aj logo hotela. Podnikateľ v cestovnom ruchu si v prípade zaradenia sa do internetového obchodu potrebuje zachovať pre seba minimálne jeden vlastný rozoznateľný znak, aby ho poteciálni klienti, zháňajúci sa po ich ubytovacom zariadení, na internete ľahšie našli.
Prvý krok EÚ k odmietnutiu protisúťažných praktík:
Súčasný postup Rady EÚ, ako aj Francúzska a USA, vo vzťahu k Booking.com pozitívne naznačuje, že na trhu EÚ predsa len platí povinnosť dodržiavať obchodné podmienky zakladajúce predpoklady pre úspešnú voľnú súťaž pre všetky subjekty nachádzajúce sa na trhu.
Nás čaká novelizáciu zákona č. 91/2010 Z.z. o rozvoji cestovného ruchu!
Faktom však je, že internetový obchod, rovnako aj ošetrenie duševného vlastníctva (aj ochrannou známkou) nie je dostatočne legislatívne riadený – nielen v SR, ale aj v celej EÚ. Na prehodnotenie čaká aj celá agenda okolo „verejnoprospešného systému“ v cestovnom ruchu, t.j. financovaného štátom, samosprávou, či združenými prostriedkami, vrátane členského v zduženiach cestovného ruchu.
Vedľa verejnoprospešného sektoru existuje podnikateľský sektor, pričom oba systémy musia byť navzájom oddelené, teda nie tak, ako je to doposiaľ. Podporu „verejnoprospešného systému“ legislatívne rieši zákon č. 91/2010 Z.z. o podpore cestovného ruchu, ktorý už roky čaká na novelizáciu, aj preto, že ovplyvňuje podmienky súťaživosti na trhu cestovného ruchu – domáceho i zahraničného, nakoľko ten „európsky“ je otvorený pre všetky členské štáty.
Všetci všetko? Tak to nejde! Podkladať druhým nohy!
Treba dúfať, že zároveň s novelizáciou príde na rad aj zhodnotenie významu „deľby práce“ medzi verejnoprospešnými a podnikateľskými subjektmi. Oba typy vystupujú na trhu, ale s úplne odlišnými úlohami. Novelizáciou by sa mali striktne upraviť pozície na jednotlivých riadiacich úrovniach a pozíciach tak, aby sa nestalo, že verejnoprospešný subjekt na trhu cestovného ruchu bude používať „protisúťažné praktiky“ a tým miešať svoje poslanie s podnikaním v oblasti služieb cestovnom ruchu. Napr. na realizáciu rezervácie ubytovania (sprostredkovanie služby) sa vzťahuje živnostenský zákon – ide o podnikanie. Rovnako o podnikanie ide v prípade zostavovania „balíkov služieb“, t.j. zájazdov (v zmysle zákona č. 170/2018 Z.z. o zájazdoch a spojených službách, ktorý ošetruje ochranu cestujúcich, teda spotrebiteľov). Sem patrí aj „trasovanie“, t.j. realizuje ho cestovná kancelária, v žiadnom prípade niektorý z verejnoprospešných subjektov atď.
O čom je integrovaný regionálny turistický informačný systém?
Medzi verejnoprospešné patria napr. združenia cestovného ruchu ako aj turistické informačné centrá. Tieto majú obrovské dlhy voči podnikateľom v cestovnom ruchu, ktorí by sa mali hlasnejšie ozývať, pretože nekoncepčne vydané peniaze, hoci rozdávané v „dobrej viere“, nezlepšia ich vyhliadky na zvyšovanie, ba aj stabilizáciu ich vlastného obchodu. Pokrivkáva aj integrácia regionálnych turistických info systémov, ktoré by mali prejsť pod správu regionálnych združení cestovného ruchu – veď slúžia nielen potenciálnym návštevníkom vyhľadávajúcim informácie o destinácii, ktorú chcú navštíviť, ale uľahčujú prácu aj podnikateľom, ktorí svojim obchodným partnerom by mohli poskytnúť link pre aktuálne info o turistickom regióne, ktorý ich klienti plánujú navštíviť atď.
Riadenie bez plánu „udržateľnosti“?
Najprv by sme si mali vyjasniť, o čo ide pri turistických regiónoch. Tie totiž zaujímajú potenciálnych klientov, na nich stavia aj podnikateľská sféra. Tú nezaujímajú admistratívne celky, hoci ich považuje za TOP zodpovedných za riadenie turistických regiónov v zmysle „udržateľnosti“, kam patrí aj koordinácia „produktu“ cestovného ruchu, nakoľko na jeho „tvorbe“ sa podieľajú viaceré ministerstvá... Turistické regióny – destinácie sú lokalizované v priestore, ktoré musí byť legislatívne určené! Mali by sme si priznať, ze bývalé vyhlášky o „Rajonizácii“ či „Regionalizácii“ ako vyhlášky k stavebnému zákonu mali obrovský význam pre územné plánovanie. To by sa malo dostať do pozornosti samostatných krajov! „Udržateľnosť“ ako koordinovaný prístup k plánovaniu medzi všetkými zložkami, ktoré majú čo hovoriť do cestovného ruchu. A nie strkať nos do marketingu cestovného ruchu – administratívny kraj ako celok, snáď s výnimkou BSK (ako „Región Veľká Bratislava“), nie je pre turistu, predovšetkým zo zahraničia, zaujímavý!
Dobré ráno, Slovensko!
Neočakávaný postoj EÚ voči Booking.com potvrdzuje, že na rad niekedy v budúcnosti prídu aj iné poklesky týkajúce sa kontroly „protisúťažných“ praktík podnikateľov, ba aj verejnoprospešného sektoru, pokiaľ sa veci okolo neho legislatívne jasne neupravia.
Je na nás, či budeme pred problémami, ktoré brzdia okrem iného aj hospodársky rast, ďalej zatvárať oči a vyčkávať na čas hromov a bleskov. O tom je aj napokon aj hymna SR.
Ja osobne som dlho bojovala o nápravu, nakoľko podmienky obchodovania na trhu cestovného ruchu (aj v zahraničí) sú mi známe od roku 1980. Nie zo školy, ale z Federálneho ministerstva zahraničného obchodu. Môj vzťah k „národnému hospodárstvu“ ma viedol aj k pokusu o založenie prvého národného rezervačného systému ubytovania InterRes v roku 1991 a následne pri návrate k podnikaniu v rokoch 2005-6. Nadviazala som dokonca spoluprácu s hotelovými konzorciami v západnej Európe a spoločne sme plánovali prepojiť národné systémy do spoločného nadnárodného – Inter-Hotels International. Žiaľ, bola som donútená odísť z odboru – prvýkrát pre hospodársku kriminalitu, druhýkrát pre neustálu kyberkriminalitu. Je to veľká škoda – pre Slovensko, že sa to nepodarilo... Súčasná reakcia Rady EÚ k prípadu „Booking.com“ vytvára predpoklad, že sa to niekedy predsa len podarí. Slovensko by tým v oblasti turizmu len získalo.
Tým končí dôvod pokračovať v mojich blogoch o cestovnom ruchu na sme.sk. Za možnosť dlhodobej spolupráce - aj moje foto je zo začiatku blogovania - s týmto vynikajúcim médiom vrúcne ďakujem!
