Kade vedie cesta do raja? Určite mi dáte za pravdu, že cestou je odpoveď na otázku: ako a odkiaľ riadiť cestovný ruch. Len nedávno, v marci tohto roku, parlament schválil zákon č. 91/2010 o podpore cestovného ruchu. Hlavný dôraz kladie na vytvorenie organizačnej infraštruktúry cestovného ruchu a na zabezpečenie takých podmienok regionálneho riadenia, aby sme sa konečne dostali o krok vpred. Niekto by si myslel, že sme nastúpili českú cestu, ktorá už pred rokmi zvýraznila regionálny charakter cestovného ruchu a priradila ho pod Ministerstvo regionálneho rozvoja ČR.
Vláda, dnes už bývalá, po schválení zákona konala zvláštne: posunula cestovný ruch k ministrovi kultúry. Tvorcom a sympatizantom významného plánovacieho dokumentu Regionalizácia cestovného ruchu možno pritom podskočilo srdce. Pretože kultúrno-historické hľadisko (napriek chýbajúcemu zákonu o kultúre) položilo základ pre turistické regióny. Nehovoriac o tom, že v obvodných kultúrnych strediskách a zahraničných kultúrnych zastúpeniach je stále ešte neobjavený organizačný informačný systém pre cestovný ruch. Že môže efektívne fungovať, potvrdzuje činnosť Bratislavského kultúrneho a informačného strediska.
To, čo sa stalo po voľbách, teda rozhodnutie koalície priradiť cestovný ruch v doprave, prekvapilo mnohých ľudí v odbore. Cestovnoruchári sa prirodzene radia k obchodníkom. Nielen preto, že cestovný ruch sa študuje na univerzitách ekonomického smeru (obchodných fakultách), ale preto, že hlavný objem produkcie je súčasťou hospodárskej činnosti štátu.
Nech sa vláda a politici nečudujú, že ich konanie vyzerá, ako keby ľavá ruka nevedela, čo robí pravá. Ľavou sa držíme zaručenej istoty regionálne riadiť cestovný ruch podľa administratívneho princípu a na tomto princípe chceme stavať dokonca aj marketing cestovného ruchu, pričom zároveň pravou rukou držíme dokument „Regionalizácia cestovného ruchu“ a uvažujeme, o čom vlastne regionálne riadenie vôbec je. Odbor putuje od ministerstva k ministerstvu a my stále niečomu veríme. Od posledných volieb si myslíme, že sa konečne vyrieši dopravná napojenosť Slovenska na svet vo vodnej, leteckej, cestnej i železničnej doprave a Slovensko pre vonkajší svet konečne prestane byť zabudnutým trhovým výklenkom...
Nahovárame si, že poskytujeme vysoko kvalitné služby za prijateľné ceny a opomíname, že prierezovému odvetviu, akým cestovný ruch je, chýba zodpovedný ekonóm – hospodár prichádzajúci s motivačnými výzvami pre podporu podnikania a posilnenie konkurencieschopnosti odboru aspoň vo vzťahu so susednými trhmi, pôdohospodár udržiavajúci krajinu v kondícii, ochranár chápajúci dopady podcenenia nedostatočného rozpracovania Agendy 21, kultúrny pracovník pestujúci kultúru a umenie pre potreby života, sociálny pracovník chápajúci potrebu komplexnosti podpory rozvoja turizmu pre zdarnú realizáciu sociálnych programov, či správna mládežnícka politika v zmysle zákona č. 282/2008 Zb. o práci s deťmi a mládežou. O otázkach nepriameho zdaňovania nehovoriac, pretože to je téma na viac ako na jeden článok.
Cestovný ruch potrebuje nové riešenia, ináč stratíme viac, ako doposiaľ. Zdvihnete, páni ministri, hodenú rukavicu, alebo rajské jablko zostane naďalej predmetom sváru?
