Zdravá výživa je dôležitá téma, do ktorej má čo hovoriť aj štát. Kým v Nemecku vláda nedávno riešila spôsoby zvýšenia kvality mäsa (pred nejakým rokom aj vajec), u nás je stále v riešení otázka stravných lístkov. 18. januára RTVS Rádio Slovensko otvorili anketu o raňajkách, pričom jedna z výživových poradkýň sa zmienila informácii z výskumu: mnohí ľudia prídu do práce bez raňajkovania, pričom sa od nich očakáva, že v dopoludňajších hodinách by mali zvládnuť gro svojej práce. Následne príde čas obeda...a s ním nielen otázka obedovania a s tým súvisiaca schopnosť posilniť vlastnú imunitu, ktorá je dôležitá nielen pre vlastné zdravie, ale aj pre schopnosť športovať.
Pritom v spoločnosti „zúri“ pandémia Covid-19. Britský premiér, ktorý ochorenie prekonal, teda je si viac vedomý ako ktokoľvek iný o pripravenosti človeka toto ochorenie prekonať ľahšie, propaguje schudnutie na optimálnu váhu prostredníctvom športu. Ak sa pozorne prizrieme, ako to vyzerá s optimálnou váhou jednotlivých ľudí na Slovensku, nielen Briti, ale aj Slováci či Slovenky majú dôvod vo vzťahu k svojej váhe na sebe viac pracovať.
Zdravá výživa je nielen témou pre jednotlivcov či obchodníkov s potravinárskym tovarom, ale aj pre politikov, vrátane vlády. Reálne sa prejavuje aj cez „stravné lístky“, nezdanený náklad sociálnej politiky štátu. Malo by nás – každého jednotlivca, či firmy, pre ktoré pracujeme, zaujímať, aká je je jeho filozofia a aké nástroje k dosiahnutiu cieľa používa, t.j. aby výživa vola skutočne zdravá.
Keď nakupujem v potravinovej veľkopredajni, vidím množstvo preplnených nákupných vozíkov zaplatených stravnými lístkami. Tými istými, ktoré boli kedysi určené pre stravovanie zamestnancov počas výkonu ich práce- na jedlo. Dnes je to aj pre potravinársky tovar (potraviny). Kým jedna strana mlčí, pretože chce ušetriť na jedle, druhé tiež, hoci v ich vlastnom záujme je, aby zamestnanci boli schopní počas pracovnej doby vysokého výkonu a boli zdraví, aby mali silnú imunitu pre ľahké zdolanie chorôb - aj Covidu-19.
Ak štát, ktorého prvoradým záujmom sú zdravé a výkonné generácie, bude naďalej prehliadať význam zdravej výživy, na jedle šetriaci zamestnanci budú naďalej nakupovať potraviny, z ktorých si niečo ukuchtia sami doma- V rytme tohto šetrenia odídu do dôchodku, v ktorom sú už mnohí prinútení častokrát na jedle ušetriť. Výsledkom je skôr či neskôr oslabený organizmus, oslabená imunita, zvýšené riziko ochorenia i úmrtia – vrátane na diagnózu Covid-19.
Keďže u jednotlivcov prevláda subjektívne hodnotenie situácií a častokrát aj nedostatok sebakritiky, nie je možné očakávať, že iniciatíva pre tak potrebnú zmenu vyjde od nás – ľudí.
Kedysi na začiatku systému stravné lístky platili len ako náhradné platidlo v sieti reštaurácií či jedálni (vrátane podnikových kantín). Stravné lístky v dnešnom ponímaní sa stali biznisom a tým aj predmetom lobbyistických skupín. Preto sledujem, ktorej vplyv z nich prevažuje a ovplyvňuje politické rozhodovanie v otázke „stravných lístkov“.
V dôsledku zanedbávania sociálnej politiky vo veci zdravej výživy zamestnancov môžeme povedať, že táto je – spolu so sprievodným stresom, vyvolaným neistotou, čo príde, jedným z faktorov zvýšeného počtu ochorení na Covid-19.
Ak by štát pristúpil čo len k návratu systému: stravné poukážky len na jedlo, teda v prípade neexistujúcej „firemnej kantíny“ len na úhradu konzumácie jedla v reštauráciách či jedálňach, posilnil by okrem iného aj podmienky pre obnovu gastronomických prevádzok. Získali by tým viaceré strany: štát by svojim jednaním jednoznačne ušetril, zamestnanci sa mohli sami rozhodnúť, ktoré gastro zariadenia spĺňajú ich predstavy o zdravej výžive a progresívne gastro prevádzky by rýchlejšie obnovili svoje výkony.
