Aj Bratislava dlho snívala svoj provinčný sen. Až došlo k zmene primátora a opraty vzal do rúk pán Vallo. Bratislava sa začala meniť na modernú metropolu Slovenska. Hoci si „krásavica na Dunaji“ na svoj plný rozkvet ešte zopár rokov počká...
Aj Poprad, brána Tatier – teda nielen Vysokých, ale vzhľadom na letisko Poprad Tatry, brána celého horstva Tatry, zatiaľ sníva svoj „krásny „ sen - mať stále krajšie centrum mesta, čoraz viac detských ihrísk (za ich výstavbu, ako aj garážovanie, by mali byť už dávno zodpovední stavitelia bytových domov), ba aj velikánskeho vianočného svietiaceho anjela v strede atypického dvojprúdového cestného okruhu. Vodiči sa radšej nepozerajú do neba, ale pred seba. S očami upriamenými do budúcnosti by mal byť riadený aj cestovný ruch v regióne s medzinárodným významom. Najlepšie v zhode s Európskym programom pre cestovný ruch stanovujúcim základné ciele pre jeho „udržateľnosť“.
Poprad verzus Zakopané
Kým Bratislava má v blízkosti konkurenčné hlavné mestá Budapešť i Viedeň, Poprad má len Zakopané. Doposiaľ s verejnou dopravou medzi mestami, šetriacou prírodné prostredie, zakopanou. Poprad je moje rodné mesto, takže už 70 rokov sledujem – z blízka i z veľkej diaľky, ako sa Poprad rozvíja. Aj na kvalitu regionálneho riadenia cestovného ruchu, na pripravenosť Popradu zvládnuť pozíciu, ktorá mu z hľadiska geografickej lokality právom prináleží. Nedá sa poprieť, že Zakopané ušlo Popradu míľovými krokmi vpred.
Novembrov vydanie mesačníka mesta Poprad prinieslo dlho očakávanú správu. Mesto Poprad navštívil niekoľko mesiacov zvolený nový primátor Zakopaného Łukacz Filipovicz. Vyjadril sa, že spolupráca oboch miest by mala byť viac umocnená. Prinesie to zmenu do života Popradu? Veď popradský primátor Anton Danko počas celých svojich volebných období sa s predstaviteľmi mesta Zakopaného stretával, pričom tvrdil (v mesačníku mesta), že spolupráca oboch miest je dlhodobo vynikajúca. Len kým kedysi (za socializmu) sa dalo z Popradu bez problémov na obrátku cestovať autobusom (verejná doprava) priamo do Zakopaného, alebo pobočka Trustu Čedok v Starom Smokovci organizovala autokarové výlety pre návštevníkov celých Vysokých Tatier (autobusy vyzdvihovali turistov priamo pri ich hoteloch), dnes je tomu ináč. Paradoxom je, že i obyvatelia Popradu obdivujú poľskú architektúru na severnej strane Tatier, ale svoju si nedajú. Veď domy treba obostavať vysokými plotmi... Zakopané nás predbehlo aj v zimných športoch – minimálne v skoku na lyžiach z lyžiarskeho mostíka je jednoducho „svetovejšie“, ako bolo kedysi Štrbské Pleso.
Letisko Poprad Tatry
Vďaka letisku má Poprad výnimočné postavenie vo vzťahu k všetkým turistickým centrám v pohorí Tatier. V tomto roku (píše sa v novembrovom mesačníku Poprad) sa mu konečne vydarila sezóna. Výkony prekonali rok 2019 a vysoko prekročili tie pred rokom. Nielen vďaka Wizz Air a Ryanair, ale aj pre 120 chartrových letov prevažne pre slovenských dovolenkárov smerujúcich k moru.
Cieľom letiska je zvýšiť počet turistov zo zahraničia. Ale ako na to? Lietadlá sú veľkokapacitné, čo vyžaduje vysokú štandardizáciu predaja. Koľko šikovných obchodníkov potrebujeme, resp. čo musíme urobiť, aby sa doprava na tomto letisku štandardizovala? Čo v tomto smere robí mesto Poprad? Ako komunikuje vo vzťahu k samospráve vyššieho stupňa, k okolitým mestám a obciam v oblasti koordinácie rozvoja turizmu?
Regionálne riadenie a udržateľnosť
Ľahšie pochopiť, o čo ide, je potrebné si uvedomiť, že predmetom regionálneho riadenia nie je len samotná turistická lokalita (v tom prípade Poprad) ale aj región (napr. jeho komplexné vybavenie uspokojujúce rastúce nároky návštevníkov), ale aj riadenie „turistických prúdov“. Z toho vyplýva aj povinnosť riadiť turizmus v regióne tak, aby počestnosť návštevníkov nielen stúpala, ale bola riadená tak, aby nedošlo k ničeniu predpokladov pre udržateľnosť.
Nie je to nová téma – pohľadom do minulosti napr. zistíme, že témou členenia turistických regiónov sa zaoberáme už od roku 1962, teda v čase, keď došlo v západnej časti Európy, ktorá ovplyvňovala aj vývoj u nás, k turistickému boomu (následne sa pre nás otvorili hranice do bývalej Juhoslávie). Ak by sme prešli materiály samosprávy týkajúce sa koncepcií rozvoja turizmu, nájdeme v nich dokonca aj návrhy pre regionálne riadenie – ukazovateľ maximálneho počtu návštevníkov (počet na 1 km²). Tak, ako po „nežnej“ putovala Sekcia cestovného ruchu z ministerstva na ministerstvo, tak sa menil prístup k regionálnemu riadeniu, až v konečnom dôsledku sme stále niekde na začiatku!
Veľkou neznámou zostali aj kompetencie. Má ich kraj alebo mesto/obec, teda „administratívne celky“? Aké miesto vyhradila legislatíva združeniam cestovného ruch? Kam sme od „nežnej“ dospeli k integrácii informačných kancelárií/centier? Veď od prvých rokoch po „nežnej“ štát vydal obrovské množstvo peňazí na podporu ich vzniku a následnej činnosti!
Musíme si priznať, že dôraz na „administratívne riadenie“ cestovného ruchu napáchal škody aj v prostredí turistického regiónu „Vysoké Tatry“. Poprad, ktorý v tomto prípade mal hrať „prvé husle“, sa pasívne pozeral na to, že značná časť „popradského dopravného uzla“ prešla smerom k horstvu do nového administratívneho centra „Mesta Vysoké Tatry“, teda do Starého Smokovca, ktorý je jeho sídlom.
Alweg to nebude – ale čo chceme?
V minulosti zohrávali podstatnú úlohu 3 základné lokality vo Vysokých Tatrách (Štrbské Pleso, Smokovce a Tatranská Lomnica), ktorých spájal vnútorný cestný okruh „Cesta slobody“. Dnes je pôvodná dopravná línia, vďaka aktivite PSK, takmer celá zrekonštruovaná (chýba pokrytie časti vozovky pri Tatranskej Lomnici v dĺžke cca 1,5 km – štát na dokončenie nenachádza peniaze). Tento cestný „okruh“ podporujúci pohyb osôb zohráva významnú úlohu – na regionálnej úrovni. Horstvo Tatry však potrebuje „dopravný okruh“ medzinárodného významu, ktorý prepojí všetky tatranské osady, vrátane tých v Poľsku! Dopravným centrom by mal byť práve Poprad – vzhľadom na letisko i železničnú stanicu Poprad Tatry.
Čo však navodzuje vážne otázky, je fakt, že Starý Smokovec sa stal „dopravným centrom“ horstva Vysoké Tatry, teda že do Tatranskej Lomnice sa návštevník dostane z Popradu cez Smokovce ako cez Veľkú Lomnicu, keďže spojenie Poprad-Tatranská Lomnica (kratšia km vzdialenosť) sa roky investične zanedbáva a stáva sa úsekom častých dopravných nehôd. Cestovať cez Smokovce sa rozhodujú dokonca aj domáci , čím sa zhusťuje dopravná aktivita negatívne pôsobiaca na kvalitu životného prostredia – teda aj „udržateľnosti“.
Pritom turistické centrum Tatranská Lomnica má v oblasti Vysokých Tatier mimoriadny význam. V čase pádu „železnej opony“ z českých Hospodárskych novín od novinára Arama Simoniama zaznelo: „Čo chcete urobiť z Vysokých Tatier?“ Následne aj jedna rada: „Kúpeľný cestovný ruch“ (Luftheilbäder). O tom, čo s „Tatrami“, sme diskutovali vospolok mnohí. Dospeli sme k jednoznačnému záveru, že oblasť Lomnického štítu až po Veľkú Lomnicu má zo všetkých športových centier Vysokých Tatier najlepšie podmienky pre rozvoj turizmu – na veľkej ploche – až po Veľkú Lomnicu. Svojim spôsobom to potvrdzuje aj cykloturistika v tatranskej oblasti, teda fakt, že návštevníci oceňujú aj pohyb v podhorských oblastiach, ba dokonca aj pobyt mimo centier tatranských osád, pretože v „podhorí“ sú zároveň lepšie podmienky pre variabilitu a rozsah investičných projektov (vzhľadom na TANAP).
Vysoké Tatry majú pozoruhodne svieži vzduch, teda aj podmienky pre rozvoj kúpeľníctva. V Alpách ho v rovnakej nadmorskej výške zoslabuje častý Fön (vetry zo Sahary). A to je výhody, ktorú by sme si mali vážiť! Že to tak celkom nie je, mi potvrdil názor jedného z pracovníkov OECD, ktorého, aj s jeho manželkou, som sprevádzala po Slovensku. Dotiahla som ich do Tatranskej Lomnice nadýchať sa práve tohto čistého vzduchu. Jeho hodnotenie by mali inšpirovať zodpovedných: „Vzduch je tu skutočne mimoriadne čistý, ale poďme preč, lebo je mi zle z toho, co tu vidím“ (v tom čase rozostavanú lanovkovú dráhu).
K otázkam, ktoré treba riešiť, patrí teda aj „dopravná dostupnosť“ a zároveň aj zladenie „turistických prúdov“, ktoré horstvom Tatry prechádzajú, resp. ich obchádzajú. Alweg nám pripomína naše „staré sny“. Ale aké budú tie „nové“? Čo na to PSK? Čo na to mesto Poprad?
Aká je tvoja úloha v oblasti turizmu, Poprad?
Poprad sa sám vyraďuje z pozície „významného dopravného centra“ nielen Vysokých Tatier, ale celého tatranského horstva, čím prispieva k ohrozeniu turisticky cenných lokalít. Žiaľ, dodnes absentuje efektívny systém regionálneho riadenia turizmu. Mám pocit, že si to neuvedomujú aj ľudia na „ministerstvách“, pretože ich zrak sa koncentruje na obchodnú sféru, prevažne na ubytovacie či gastronomické zariadenia.
Zákon č. 91/2010 Z.z. o podpore cestovného ruchu síce rieši túto problematiku, ale v žiadnom prípade nie dokonale... Ako keby sme zabudli, že cestovným ruchom sa rozumie pohyb osôb mimo miesta bydliska (s výnimkou služobných ciest, ktorých riadenie rovnako spadá do oblasti turizmu!).
Takto by sme mohli pokračovať ďalej v hodnotení cestného či železničného napojenia mesta Poprad na iné medzinárodne, minimálne celoštátne významné turistické regióny. Možno si niektorí myslia, že situácia je uspokojivá, ale vzhľadom na budúcnosť rozhodne uspokojivou nie je. Veď počas tejto letnej sezóny som na železničnej stanici „Poprad Spišská Sobota“ stretla turistku z Malty. Nevedela pochopiť, že z tejto stanice sa na stanicu „Poprad Tatry“ len tak ľahko, ako včera na ňu došla, nedostane. Pri jej príchode vlakom na železničnú stanicu Poprad Tatry totiž práve ohlasovali odchod iného vlaku cez stanicu zvanú „Poprad Spišská Sobota“, takže hneď využila možnosť prestupu. Následne zmätená, ako sa dostane tentokrát k svoju cieľu, som jej poradila cestu mestským autobusom, ktorú však vzdala. Nakoniec pochopila, že v Poprade sa dostane všade najľahšie len peši!
Klenot mesta Poprad – mestská pamiatková rezervácia Spišská Sobota
Tento gotický a renesančný klenot je známy mnohým domácim návštevníkom. Do pozornosti primátora mesta Poprad sa dostáva (len) v čase zahraničných návštev – kostol sv.Juraja dokonca navštívila aj anglická kráľovná Alžbeta! Ale sú aj hostia, ktorých som počula poznamenať: „Veď sú to len 2 ulice“! Za týmito dvoma ulicami – skôr ich nazvime „námestím“, mnohí návštevníci – pokiaľ nie sú ubytovaní v jednom z miestnych penziónov, idú peši, v poslednej fáze ťažko dýchajúc hore kopcom nachádzajúcim sa pod pôvodnou mestskou bránou až z centra mesta (jediná otvorená turistická info kancelária) alebo od železničnej stanice (TIK zatvorená). Cyklotrasa, ktorá by mohla byť pre mnohých návštevníkov tiež použiteľná, končí pri Aqua City, hoci by mohla už dávno pokračovať - či do Veľkej i Tatranskej Lomnice.
Mestečko, jedna z mestských častí Popradu, na kopci dvíhajúcom sa z južnej strany. Rieka Poprad obtekajúca okolo kopca zanecháva pri jeho nohách úzky pás pôdy, vhodnej práve pre cyklotrasu. Tým by sa predĺžil aj „okruh prehliadky mesta“, čím by sa zároveň pre blízko stojace domy vytvorila príležitosť pre podnikanie – minimálne pre ponuku osviežujúceho nápoja na letných terasách blízko stojacich domov... Skutočnosť je však iná a prispelo k tomu aj mesto Poprad – jednému z tamojších vlastníkov domov predalo pozemok priamo až k brehu rieky! Ten si pozemok ohradil a umiestnil v ňom psa s upozornením: Pozor, zlý pes!“
Že regulácia podnikateľských záujmov je v lokalite potrebná, vidieť aj v Poprade - Spišskej Sobote. Potvrdzuje to aj zničené dláždenie námestia. V celom celom „širšom centre“ Popradu je parkovanie spoplatnené, ale na námestí v Spišskej Sobote nie, na čo majitelia reštaurácií svojich hostí s radosťou upozorňujú. Ako keby im bol „verejný“ záujem ukradnutý. Tento rok výmena dlaždíc bude stáť mestskú samosprávu 80-90 tisíc Eur. V iných historických mestách v Európe je možné zanechať auto v parkovacom dome stojacím spravidla blízko vstupnej brány (napr. Wasserburg pri Mníchove).
Reštaurácie s príťažlivými názvami ako keby nemali vzťah k historickému odkazu mesta. Nielenže v dome, v ktorom sa narodila manželka Beňovského, je na mieste bývalého obchodu s mäsom (Zuzanin otec bol mäsiar) zriadená kaviareň v americkom štýle s obrazmi filmových hviezd, ale meno Beňovského krášli pôvodný kláštor, kde návštevníkov pozývajú na šálku vynikajúcej kávy. Ďalšia reštaurácia, umiestnená v rozsiahlom mestskom historickom dome, mi pripomína moju mamu, ktorá vyhodila historický nábytok do stodoly a vymenila ho futuristickými kreslami 60-tych rokov, ktoré sú v súčasnosti v móde. Hoci vlastníci ako aj „našinci“ môžu byť v takomto prostredí spokojní, náročnejších hostí zo zahraničia môže architektonický i dizajnový kontrast značne vyrušiť. To len potvrdzuje, že v Poprade chýba pôda, na ktorej by si podnikatelia navzájom vymenili názory, kam vôbec vlastne vo svojom snažení chcú dôjsť a zároveň sa zhodnúť, čo chcú od samosprávy – mesta i kraja.
Spiš (Zips) je na geografických mapách už zopár storočí. Spišská Sobota zohrávala medzi spišskými mestami vždy významné miesto. Pre lepšie využitie pre obchod so službami cestovného ruchu tomuto renesančnému mestečku na gotických základoch chýba niekoľko veci. Medzi nimi aj hotel. Možno v historických budovách stojacich zatiaľ nedotknuté, ktoré mesto Poprad predalo za 1 Eur. Možno v iných, kde dnes pôsobia rôzne úrady, vrátane Štátneho archívu. V každom prípade mestečku chýba kultúra, po ktorej by mohli jej návštevníci si sadnúť do niektorej z reštaurácií a podiskutovať o svojom zážitku...
Poprad má aj príležitosť presadiť sa ako centrum športu detí a mládeže do 18. rokov!
Poprad je nad kapacitne vybavený športovými zariadeniami, najmä pre hokeji i futbal. Má základnú športovú školu a rovnako aj strednú športovú školu (s veľkým prispením PSK, škola je vybavená športovými zariadeniami i ihriskom). Poprad má na skok ďalšie športové zariadenia v oblasti horstva Tatry, či blízky Svit s dlhodobými skúsenosťami v basketbale. Rovnako Aqua City s nedávno rekonštruovaným plaveckým bazénom ai.
Ale to nestačí. Treba mať záujem a premyslieť kroky, ako by sa z Popradu mohlo stať „športové centrum pre deti a mládež do 18 rokov! Ak primátor Popradu pán Danko už v tejto veci nezačal konať, potom je na županovi PSK pánovi Majerskému, aby sa presadil ako umný vyjednávač.
Mysliac na Poprad, ako mesto športu, som sa nevzdala myšlienky „počiatočného odborného vzdelávania“, ktoré je využiteľné aj pre oblasť športu (zverejnené nedávno v mojom blog). Popradskí „Kamzici“ by sa určite ľahko zmocnili „pilotnej výroby“ športového vzdelávania pre online športový tréning pre deti od 12-15 rokov, ktorý by ako „akreditovaný tréningový program SZĽH“ bol využiteľný pre všetkých členov uvedeného zväzu...
„Fabrika pre produkt zvaný turizmus“ podporuje obchod so službami cestovného ruchu.
Prílišná koncentrácia podnikateľov v turizme „na samého seba“ a prehliadanie hodnôt „verejného záujmu“ potrebného pre rozvoj vlastného podnikania potvrdzuje, aký veľký význam má existencia „združení cestovného ruchu“ ako združenia podnikateľov. Nielen v rekreačných lokalitách, ale aj v mestách, nadväzne v celom systéme „regionálneho riadenia cestovného ruchu“.
Spomínané „združenia“ sa dostanú do pozornosti pri aplikácii Európskeho programu pre cestovný ruch. To potvrdzuje aj „Chorvátske riešenie“ (krajina už realizovala potrebné legislatívne zmeny). Združenia majú ako prvé po ruke potrebné údaje, informácie či fakty o dianí na danom území a v kooperácii so samosprávou sa budú musieť naučiť zvládnuť nielen ochranu všetkých daností využívaných návštevníkmi, ale aj spolupôsobiť v procese plánovania rozvoja a ochrany, vrátane udržateľnosti tohto rozvoja. K tomu zatiaľ chýbajú „plánovacie nástroje“. Je najvyšší čas otvoriť diskusiu na túto tému, pričom zároveň sa pozrieť do minulosti – do obdobia fungovania „územného generelu cestovného ruchu“ ako vyhlášky k stavebnému zákonu.
Integrácia nadovšetko
Čas rýchleho rozvoja IT technológií len podčiarkuje potrebu integrácie riadiacich procesov - aj v cestovnom ruchu ako mnoho sektorovom odvetví. Preto v mojich blogoch som často hovorila o potrebe vytvorenia integrovaného systému riadenia cestovného ruchu prepájajúce štátne riadenie s regionálnym rozvojom. Rovnako aj o integrácii turistického info systému. Len tak je možné urobiť kvalitatívny krok vpred. Platí to aj pre mesto Poprad, ktoré by sa malo snažiť zaradiť do procesu integrácie. Len tak sa môže stať významným medzinárodným turistickým centrom nielen pre oblasť Tatier, ale aj pre celý Spiš (horný i dolný).
Záver:
Blogerka počas podnikania v oblasti cestovného ruchu do Popradu i Levoče doviedla turistov zo západnej časti Nemecka (do novo otvoreného hotela Satel v Poprade, ale aj v Levoči). Boli to prví „západní“ turisti ubytovaní priamo v Poprade po mnohých rokoch. Žiaľ, firma, ktorú viedla, padla v Mečiarovom období pre hospodársku kriminalitu. Bola vybavená prvou HW sieťou a SW, ktorý dokázal zostaviť ponuku a viesť prípad až po saldo-konto. Podľa môjho popisu bol v Prahe vypracovaný SW Freesale pre vôbec prvý centrálny rezervačný systém InterRes, ktorý mal slúžiť po rozpade hotelových sietí Interhotel pre potreby nového hotelového konzorcia... dokonca prebiehali rozhovory o nadnárodnej spolupráci s hoteliermi vo Veľkej Británii i vo Francúzsku... Veľká škoda pre Slovensko...
