Čo sa deje s turizmom na Slovensku? Nedávno dostal svojho „pána“, teda nové ministerstvo. Môžeme očakávať pozitívne zmeny alebo zotrváme v tvrdení, že vytvorením ministerstva turizmus trojnásobne získa? Pravda je taká, že úspech závisí predovšetkým od kvality riadenia. Na akej úrovni ho máme?
Slovensko členstvom v EÚ sa teší trom slobodám: pohybu kapitálu, tovarov a služieb ako aj osôb. Takéto obrovské slobody pohybu vyžadujú legislatívne úpravy. Turizmus, ako odvetvie služieb, si musel počkať nejaký ten čas na vlastnú úplnú slobodu. Písal sa rok 2015, keď Európsky parlament a Rada EÚ vydala smernicu č. 2015/2302 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, pričom jednotlivým členom poskytla čas 2 roky na uplatnenie tejto európskej legislatívy do svojej vlastnej. Slovensko potrebovalo 3 roky na to, aby parlament schválil nový zákon č. 180/2018 Z.z. o zájazdoch a spojených službách cestovného ruchu.
Aby si ujasnili terminológiu, jedná sa o tzv. „štandardné balíky“ a „dynamické balíky“, ktorých výpovedná hodnota je presnejšia ako pomenovanie „zájazdy“. Prvé ponúka organizátor predaja (v SR zvaný cestovná kancelária, v EN touroperátor) už vopred spracované a nemenné, pričom tie druhé vznikajú kúpou jednej turistickej služby ako hlavnej prikupovaním ďalších u toho istého predajcu. Do organizačnej siete predaja „balíkov služieb“ patrí tak cestovná kancelária, tak cestovná agentúra ako sprostredkovateľ, tak GDS (globálny distribučný systém), ktorého povinnosti žiaľ európska smernica nedostatočne charakterizovala.
Dôležité je si uvedomiť, že EÚ tak, ako garantuje slobodný pohyb služieb cestovného ruchu, je zodpovedná zabezpečenie rovnakých podmienok ochrany spotrebiteľa – v našom prípade cestujúceho, a to na celom území EÚ! Preto národnú legislatívu spracovalo MH SR, ktoré zároveň riadi kontrolný úrad – SOI. To len potvrdzuje, že cestovný ruch je mnoho sektorové odvetvie, na riadení ktorého sa podieľa viacero ministerstiev!
Vtip je v tom, že predmetný zákon obsahuje formulku, že sa nevzťahuje pre občianske združenia, ba ani združenia cestovného ruchu! Pretože tieto zvyknú organizovať „balíky turistických služieb“ – mali by len pre svojich členov! Že napr. kresťanské občianske združenie pri jednej farnosti organizuje zájazd pre príslušníkov farnosti bez ohľadu na ich členstvo v združení, je protizákonné a ako také by malo byť kontrolované zo strany SOI... pretože také konanie navyše deformuje konkurencie schopnosť podnikateľských subjektov na trhu cestovného ruchu doma – či v zahraničí!
Nezodpovedanou otázkou zostávajú aktivity „turistických združení“, ktoré sú vymedzené v zákone č. 91/2010 Z.z. o podpore cestovného ruchu, a to ako „občianske združenia podľa uvedeného zákona“. Riadenie turizmu v regiónoch prešlo už pred viac ako 20-timi rokmi na samosprávy, ale bez metodického usmernenia z centra. Z toho dôvodu sa cestovný ruch (turizmus) rozvíjal v rámci jednotlivých turistických regiónov Slovenska kvalitatívne rôzne, pričom to stálo nemálo peňazí. Navyše toto odvetvie vo svete (hospodárske, hoci stavajúce na kultúre, športe, kúpeľníctve, spoločenských podujatiach ai.) začalo vo veľkom rozsahu využívať IT technológie, ktoré, pokiaľ nie sú zmysluplne usmerňované, strácajú na efektivite a neprinášajú očakávané výsledky! Integrácia, ktorú umožňujú IT technológie, je možná len v rámci rovnorodých systémov!
Kto automaticky číta bez zhodnotenia vzájomných súvislostí, že zákon sa nevzťahuje na neho, tak potom je podľa neho prípustné každé konanie. Nechcem tu teraz rozoberať, že zákon má súvislosti s inými oblasťami legislatívy, vrátane daňovej, ale poukázať na to, že snaženie štátu v oblasti turizmu by malo byť v prvom rade zamerané na zlepšovanie podmienok zvyšovania konkurencie schopnosti podnikateľských subjektov! To znamená, prisúdiť regionálnym, oblastným či lokálnym združeniam cestovného ruchu také aktivity, ktoré zmienený cieľ podporia. Teda nedopustiť, aby združenia cestovného ruchu podnikali v oblasti typickej pre cestovné kancelárie či cestovné agentúry (rezervačných systémov ubytovania vrátane). Pretože takéto konanie deformuje trh! Združenia cestovného ruchu musia plniť v prvom rade informačnú funkciu o všetkých možnostiach pre trávenie voľného času a nanajvýš poskytnúť krátke informácie o ubytovacích zariadeniach v regióne vrátane uvedenia linku na ne. Zároveň info systém turistických regiónov integrovať na národnej úrovni, pričom ho zároveň prísne oddeliť od propagačného portálu štátnej správy!
Lenže tomu tak nie je. Žiaľ, nielen u nás, v SR, ale zazrela som, že ani v Lipsku (bývalé NDR) nechápu zmysel trhu ako priestoru pre ponuku a predaj typický pre podnikateľské subjekty, ale miešajú sa do ich činnosti bez toho, aby mali príslušné živnostenské oprávnenie. Pokiaľ aj živnostenské oprávnenie majú, zakladateľom je subjekt, ktorý má plniť celospoločenskú funkciu, čo je v tomto prípade rozporuplné! Také riešenia jednoznačne degenerujú vzťahy na trhu a odrádzajú podnikateľské subjekty investovať do oblasti turizmu, ktorý v porovnaní s predajom zahraničných zájazdov je oveľa slabšia zisková činnosť. Navyše ak združenie cestovného ruchu je zriaďovateľ cestovnej kancelárie, také konanie je na hrane Trestného zákona. Činnosť združenia je financovaná zo združených finančných zdrojov (aj verejných), čo umožňuje takejto CK šetriť na marketingových výdajov na úkor marketingu zakladateľa, čo znamená vytváranie si neoprávnených výhod voči konkurencii.
Navyše odbor turizmu sa nemôže spoliehať na rastúcu obľúbenosť cestujúcich o GDS (napr. booking.com), pretože tento obchod je pre hotely, najmä v turistických rezortoch, finančne málo výhodný. Rovnako by sme mali myslieť na obmedzenosť osobnej dopravy smerom do budúcnosti a robiť všetko preto, aby sa rýchlejšie rozvíjal skupinový cestovný ruch – zároveň s prehodnotením počtu osôb v skupine. My nie sme USA (plus Kanada ako jednotný trh), ktoré sú ovládané zopár leteckými či inými dopravnými spoločnosťami v rámci jedného spoločného trhu. Aj preto sa GDS rozvíjali prvotne na americkom trhu, nakoľko v Európe neboli vytvorené predpoklady aj pre malé skupiny cestujúcich (7 osôb vrátane). Z toho dôvodu je nevyhnutné zamýšľať sa nad novými riešeniami pre vznik nových obchodných subjektov...
Rast cestovného ruchu sa spomalil. Pociťujeme to najmä v oblasti incomingu, teda ponuky a predaja „cestovných služieb“ (u nás zvané služby cestovného ruchu) na zahraničných trhoch. Je to práca veľmi zaujímavá, ale nesmierne náročná, spojená s dokonalým poznaním turizmu v SR i trhov v zahraničí a s dodržiavaním obchodnej etiky, čo je spojené s neustálym cestovaním po svete. Samozrejme aj s poznaním kvalitného odborného know-how. Práve tento nám chýba, chýbajú nám teda schopní, fyzicky zdatní ľudia, ochotní vzdať sa pohodlného života, ktorý poskytuje sedenie za predajnou priehradkou a občasné vrtenie sa na svetových turistických výstavách.
Povrchný prístup k dodržiavaniu legislatívy, nedostatočné, resp. chýbajúce štátne riadenie kvality (know-how či už na štátnej alebo regionálnej úrovni) je dedičstvom, ktoré neteší. Vyjadrenie v nadpise tohto blogu som počula v médiách od špičkového pracovníka v oblasti turizmu. Nové ministerstvo v kooperácii so samosprávou má teda čo naprávať...
