Horúcou témou sa stala Schengenská dohoda, konkrétne dodržiavanie ochrany jej vonkajších hraníc jednotlivými jej signatármi. Tému rozdúchal prípad tuniských utečencov, ktorí mali to šťastie, že nenastúpili na preťaženú loď a napokon sa doplavili k talianskemu pobrežiu. Kým Taliansko, kolíska európskeho humanizmu, vystavila 8000 tuniským utečencom Schengenské víza, kým Francúzsko, bývala koloniálna krajina celej rady afrických štátov, nie je takým riešením nadšená.
Vysledkom roznych pristupov k podobnym pripadom su individualne pristupy jednotlivych krajin. Schengenska dohoda, konkretne jej clanok 23 o hranicnych kontrolach umoznuje za ucelom zabezpecenia bezpecnosti zaviest hranicne kontroly. Europa ma Schengensku dohodu, ale nema dodnes vypracovanu spolocnu imigracnu, ba ani azylovu politiku. V tychto dnoch prekvapilo aj Dansko, ktore sa rozhodlo znova zaviest na hraniciach colne kontroly, ktore by li robit obvyklu pracu colnych uradov a hladat drogy a zbrane a samozrejme dozerat aj na to, ci dotycne osoby patria k dotycnemu autu.
Do 24. juna, kedy by sa malo uskutocnitv Bruseli najvyssie stretnutie, na ktorom by malo padnut konecne rozhodnutie, ako dalej v oblasti hranicnych kontrol. Vyzera, ze preludnena Europa ma strach. Prelom tisicroci akoby Europu dostal presne do protilahleho bodu, z ktoreho zda sa, ze nie je dobry pohlad do minulosti. Do casu, kedy pre prenasledovanych Europanov zostali dvere do sveta otvorene. Hoci s problemami, ale predsa mnohi nasli v cudzom svete bezpecnejsie miesto...
Z pohladu cestovneho ruchu:
Cestovny ruch ma mierotvorny charakter. Ale len vtedy, ak v honbe za ziskom nebudu podnikatelia pocitat len nohy alebo zadky. Verim, ze nova situacia prinesie aj nove pohlady na to, co je v cestovnom ruchu udrzatelne. Pretoze kym Schengeska dohoda bol ohromnym krokom vpred, navrat k hranicnym budkam su dva kroky spat.
