Turizmus v mestách dlhodobo utrpí

Písmo: A- | A+

Následkom Corony krízy utrpel turizmus vážne škody. Očakáva sa, že dlhodobo utrpia predovšetkým mestá. Zachrániť situáciu môže len nová stratégia.

Dalo by sa očakávať, že Sekcia cestovného ruchu pri ministerstve dopravy už má pripravenú novú stratégiu obnovy v turizme ako hospodárskeho odvetvia. Lenže o nej, ako o analýze dopadov Corony krízy na tento odbor, zatiaľ nie je nič počuť. Je potrebné si uvedomiť, že v tomto prípade sa nejedná len o predvídanie následkov krízy a určenie nástrojov ich zmiernenie, ale aj o rekonštrukciu celého marketingového procesu, ktorému doposiaľ chýbala jasná a pre všetkých zainteresovaných zrozumiteľná metodika. Na odbornom portáli teórie o incomingu – príchod turistov do krajiny zo zahraničia (Cestovný ruch v 21.storočí vedeným zatiaľ na adrese vallova.sk) uvádzam hlavné ciele transformácie. Ináč sa zo súčasných problémov ťažko vyhrabeme.

„Vyhrabať sa z následkov Corony“ je v oblasti turizmu celosvetový problém. Sem-tam sa u nás doma stretávam s vyhláseniami zodpovedných pracovníkov o poklese výkonov, predovšetkým v mestách. Situácia je však vážna, treba o nej diskutovať! Pre porovnanie uvádzam zo „Stuttgarter Zeitung“ informáciu o dátach 01-09/2010: Počet prenocovaní v krajine Baden-Wűrtenberg v porovaní s rovnakým obdobím roku 2009 poklesol o 36%, z toho v „Regióne Stuttgart“ až o 49,9% (mesto a blízke okolie). Pritom počet návštevníkov (vrátane jednodňových výletníkov) poklesol v krajine o 43,1%, v Regióne Stuttgart „len“ o 53,9%. Regón Stuttgart utrpel najviac (napr. prenocovania na Bodesee a Hegau len o 20,5%). Je to zapríčinené tým, že až 70% návštevníkov Regiónu Stuttgart tvorili obchodní cestujúci – celkom ročne 10 mil. prenocovaní. Pritom Stuttgart-Marketing a Regio Stuttgart Marketing- und Tourismus Gesellschaft odhaduje, že pokles návštevnosti spojenej so služobnými cestami sa bude len postupne vracať do svojej pôvodnej polohy, pričom v celé Nemecko môže rátať s 20 až 30% poklesom minimálne až do roku 2023!

 Situácia je veľmi vážna. Preto je potrebné čo najrýchlejšie rozhodnutie kam a ako ďalej. Vyžaduje to dôkladnú analýzu doterajšieho stavu ako aj presné určenie cieľov a prostriedkov na ich dosiahnutie, ktoré by mali byť súčasťou Koncepcie rozvoja cestovného ruchu od 2021, keďže predchádzajúca koncepcia je už neplatná... a nepoužiteľná.

Aj preto by sme sa mali zhodnúť na definícii „produktu cestovného ruchu“ a na „službách cestovného ruchu“ – hlavne tých, ktoré vstupujú do tzv. „balíka služieb“, ktoré sú predmetom podnikania subjektov – obchodníkov s uvedenými službami t.č. zvanými trochu skreslene ako „zájazdy“. Nielen u nás doma na Slovensku, ale aj v Európskej únii, nakoľko trh so službami cestovného ruchu je naviazaný na „ochranu spotrebiteľa – cestujúceho“ (v SR legislatívne upravený v zákone 170/2018 Zb.). Ako sa ukazuje, definícia týchto pojmov nie je jasná nielen na Slovensku, ale potvrdzuje to aj názov článku zo Stuttgarter Zeitung, z ktorého čerpám informácie:“Region setzt auf touristische Gesamtpakete“ (Región stavia na turistických balíkoch). Regionálny aj národný marketing je zameraný totiž na propagáciu regiónu/krajiny, financovaný predovšetkým zo spoločenských zdrojov (vrátane štátneho rozpočtu), takže by nemal propagovať „obchodné služby“, kam spadá aj „balík služieb cestovného ruchu“, svojim spôsobom aj „Gesamtpakete“).

Tieto chyby myslenia a uvažovania sa nevyskytujú len v teórii, ale aj konkrétne v rámci realizácie marketingu produktu cestovného ruchu, ktorý „propaguje“ aj zmienené „služby cestovného ruchu“. Stáva sa, že v marketingová informácia „produktu cestovného ruchu“ obsahuje aj ceny služby! Toto je jasný prípad, že sa jedná už o podnikový marketing. To sú fatálne chyby, ktoré nepohnú regionálny či národný marketing vopred, ale vystavia ich pokusom o korupciu, pretože nesprávny výklad dovoľuje niektorým podnikateľom v cestovnom ruchu využitím legislatívnych medzier znížiť svoje náklady na marketing... a to ničí podnikateľské prostredie. Potom sa nečudujme, že Slovensko nedokázalo za dlhé roky po páde železnej opony vytvoriť podmienky pre prirodzený rozvoj obchodnej siete so „zájazdami“, teda „službami cestovného ruchu“.

V tomto smere môže byť pre nás Rakúsko, ktoré už pred 10-timi rokmi vo svojej stratégii rozvoja cestovného ruchu si stanovilo „podporu podnikateľského prostredia“, pričom v spojitosti s tým zmenilo národnú marketingovú stratégiu. U nás sa síce v strategických materiáloch odvolávame tiež na význam slobodného podnikateľského prostredia, ale v národnom a regionálnom marketingu pokračujeme neustále vo svojej historickej stope.

Skryť Zatvoriť reklamu